V začiatkoch mojej kariéry som pracovala vo vláde ako štátna zamestnankyňa, môj manžel bol učiteľom na strednej škole a naša dcéra bola roztomilé, inteligentné dievčatko, ktoré dostávalo dobré známky. Všetci nám závideli, že máme takúto naoko dokonalú a harmonickú rodinu. Potom som koncom roka 2005 mala to šťastie, že som prijala dielo Všemohúceho Boha posledných dní a zistila som, že Všemohúci Boh je navrátený Pán Ježiš a vyjadruje pravdu, aby vykonal dielo súdu a tak očistil a spasil človeka a priviedol ho do Božieho kráľovstva. Túto úžasnú správu som oznámila svojmu manželovi a svokre a moja svokra čoskoro tiež prijala Božie dielo posledných dní. Môj manžel ho síce neprijal, proti našej viere však nenamietal. V tom čase som si každý deň čítala Božie slová, hovorila s bratmi a sestrami v duchovnom spoločenstve o pravde a konala svoju povinnosť – boli to plodné, hodnotné a šťastné dni. Nikdy som si nepredstavovala, že pre prenasledovanie zo strany ČKS sa rýchlo skončia.

Jedného popoludnia v roku 2006, keď som sa práve vrátila domov zo zhromaždenia, mi manžel nahnevane povedal: „Kedysi som si myslel, že veriť v Boha je dobrá vec, ale práve som na internete videl, že vláda proti veriacim tvrdo zasahuje. Cirkev Všemohúceho Boha je hlavným terčom vládnych zásahov a ak ťa zatknú, budú ťa považovať za zločinca a skončíš za mrežami. Každý štátny zamestnanec, ktorého rodinní príslušníci veria vo Všemohúceho Boha, bude prísne potrestaný, príde o prácu, zoberú mu sociálnu podporu a jeho deti sa nebudú môcť uchádzať o štúdium na univerzite, slúžiť v armáde ani žiadať o miesta štátnych zamestnancov. Od dnešného dňa už nesmieš veriť vo Všemohúceho Boha!“ Keď skončil s prednáškou, rozzúrený vybehol z domu. Bola som dosť nahnevaná a pomyslela som si: „V našej viere len jeme a pijeme Božie slová, usilujeme sa o pravdu a kráčame po správnej ceste, nerobíme nič nezákonné. Napriek tomu sa nás ČKS stále snaží zatýkať a utláčať – akí sú len zlí! Je jedno, ako ma prenasledujú, budem naďalej nasledovať Všemohúceho Boha!“

Keď som na druhý deň dokončila svoju povinnosť a vrátila sa domov, moja svokra sa ma s prísnym výrazom tváre spýtala: „Prečo sa vraciaš domov tak neskoro? Naozaj budeš naďalej veriť, hoci je to teraz také nebezpečné? Dnes som na internete čítala, že za vieru v Boha ťa môžu zatknúť a poslať do väzenia, tvoje deti sa nedostanú na vysokú školu a aj s manželom vás prepustia z pozícií štátnych zamestnancov. V záujme budúcnosti svojej vnučky som sa rozhodla prestať veriť v Boha.“ Manžel so zlovestným úsmevom poznamenal: „Vidíš, moja mama má trochu rozumu! Len čo sa dozvedela, že by ťa mohli zatknúť za praktizovanie viery, hneď prestala – aj ty by si mala prestať veriť! Ak ťa zatknú, keď budeš veriť, celá naša rodina sa dostane do ťažkej situácie a všetko to bude kvôli tebe. Radšej si to premysli!“ Keď som to počula, začala som mať trochu obavy a pomyslela som si: „Ak budem naďalej praktizovať vieru a konať svoju povinnosť a chytia ma a zatknú, môjho manžela vyhodia z práce a negatívne to ovplyvní aj moju dcéru. Ak sa to stane, určite ma za to budú obaja nenávidieť. Aby som svoju rodinu nedostala do problémov, možno sa chvíľu môžem zhromaždeniam vyhýbať.“ Ale pri tejto myšlienke som sa vo vnútri cítila veľmi nepríjemne. Pomyslela som si: „Ak nebudem chodiť na zhromaždenia a konať svoju povinnosť, aby ma ČKS nezatkla, budem sa stále považovať za veriacu? Budem stále schopná dosiahnuť pravdu?“ Náhlivo som volala k Bohu. Práve vtedy som si spomenula na Božie slová, ktoré hovoria: „Zo všetkého, čo sa vo vesmíre deje, neexistuje nič, v čom by som nemal posledné slovo. Existuje niečo, čo nie je v Mojich rukách? Čokoľvek poviem, stane sa, a kto z ľudí môže zmeniť Môj názor?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Slová Boha celému vesmíru, 1. kapitola) Keď som premýšľala nad Božími slovami, pochopila som ich jasnejšie. Osudy nás všetkých sú v Božích rukách. Boh už vopred určil, či nás s manželom prepustia z práce a aká bude budúcnosť mojej dcéry. O týchto veciach nemohli rozhodovať obyčajní ľudia. Keď som si to uvedomila, povedala som im: „Boh má konečné slovo v tom, či budem zatknutá a či to bude mať vplyv na budúcnosť nášho dieťaťa. Človek je Božie stvorenie a je úplne prirodzené a oprávnené, aby sme verili v Boha a uctievali Ho. Viem, že presne toto by som mala urobiť, preto nebudem spolu s tebou opúšťať pravú cestu.“ Môj manžel sa rozzúril, začal ma znevažovať a slovne na mňa útočil: „Zobuď sa! Toľko rokov sme pracovali v systéme ČKS a ty stále nerozumieš jej politikám? Čína zrejme nemôže mať skutočnú náboženskú slobodu. V Číne možno veriť len v stranu. Akokoľvek rozhodne, je to zákon a ty proti tomu nemôžeš ísť. Zober si incident na námestí Tchien-an-men – tí študenti sa len snažili dosiahnuť demokraciu a slobodu, ale ČKS ich brutálne potlačila a dokonca ich falošne obvinila z podnecovania nepokojov a revolúcie, za čo boli mnohí z nich zatknutí a uväznení. Niektorých študentov dokonca prešli tanky. Už len pri pomyslení na to mi behá mráz po chrbte. Zamysli sa nad tým – ak sa dokázali tak brutálne správať k študentom, naozaj si myslíš, že vás veriacich nechajú len tak na pokoji? Musíš predvídať, čo sa stane. Si čínska občianka, takže môžeš veriť len v ČKS a v žiadnom prípade nemôžeš veriť v Boha.“ Keď som si vypočula manželovu argumentáciu, pomyslela som si: „ČKS je naozaj dosť barbarská, zúrivá a démonická. Ak budem trvať na viere v Boha a chytia ma, určite ma ubijú na smrť.“ Nemohla som si pomôcť, trochu som sa zľakla. Práve vtedy som si spomenula na slová Pána Ježiša, ktoré hovoria: „A nebojte sa tých, ktorí zabíjajú telo, ale nedokážu zabiť dušu – bojte sa skôr Jeho, ktorý dokáže zničiť dušu aj telo v pekle.“ (Mt 10, 28) Božie slová ma naplnili vierou – všetky udalosti a veci sú v Božích rukách a bez Božieho dovolenia by sa ma ČKS nemohla ani len dotknúť. Aj keby ma nakoniec zatkli a ubili na smrť alebo zmrzačili, bolo by to s Božím dovolením. Ak by som si dokázala pevne stáť za svojím svedectvom a ponížiť satana, nežila by som nadarmo. Nemohla som sa nechať obmedzovať tým, čo práve povedal môj manžel, a rovnako ako on žiť nedôstojný život v satanovej moci. Musela som sa spoliehať na Boha, aby som si stála pevne za svojím svedectvom.

Keď môj manžel videl, že som sa stále nevzdala svojej viery, často si uťahoval z mojich nedostatkov, očierňoval ma a karhal a dokonca ma pred dcérou kritizoval za to, že nerobím prácu, ktorú by som mala. Aj moja svokra sa na mňa začala škaredo pozerať a nadávať mi, že mám príliš veľa voľného času, ktorý mrhám na zbytočnosti a na úkor vlastnej viery zanedbávam budúcnosť svojho dieťaťa a rodiny. Okrem mojej dcéry sa so mnou nikto nerozprával – akoby pre mňa v rodine už nebolo miesta. Časom som trochu zoslabla, a tak som v modlitbe a hľadaní predstúpila pred Boha a uvidela som tento úryvok Božích slov: „Veľký červený drak prenasleduje Boha a je Jeho nepriateľom, a preto sú ľudia v tejto zemi ponižovaní a utláčaní pre ich vieru v Boha… Pre Boha je nesmierne ťažké konať svoje dielo v krajine veľkého červeného draka. Ale práve cez túto ťažkosť Boh koná jednu etapu svojho diela: prejavuje svoju múdrosť a svoje úžasné skutky a využíva túto príležitosť, aby túto skupinu ľudí urobil úplnou.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Je Božie dielo také jednoduché, ako si človek predstavuje?) Prostredníctvom Božích slov som zistila, že režim ČKS je satanovým režimom. ČKS hlboko nenávidí Boha a pravdu, a preto sú všetci, ktorí v Číne veria v Boha, nevyhnutne vystavení jej útlaku. Božia múdrosť sa však uplatňuje na základe satanových intríg a Boh využíva náročné prostredia, ktoré vytvorila ČKS cez zatýkanie a útlak, aby našu vieru zdokonalil. Môj manžel ma prenasledoval spolu s ČKS a moja rodina ma odmietla. Trpela som a cítila som sa trochu ponížená, ale bolo to utrpenie, ktoré prichádzalo s usilovaním sa o pravdu a kráčaním po správnej ceste, takže to stálo za to. Nemala by som sa utápať v negativite a slabosti, ktorá Boha zraňovala. Musela som si pevne stáť za svojím svedectvom o Ňom! Keď som si to uvedomila, už som nebola taká smutná a znovu som získala vieru.

Potom ma môj manžel a svokra striedavo sledovali a nedovolili mi chodiť na zhromaždenia ani čítať Božie slová. Nenechala som sa však nimi obmedzovať a keď sa nepozerali, vykradla som sa na zhromaždenia a v noci som si pod perinou s baterkou čítala Božie slová. Ale potom, keď som jedného dňa išla na zhromaždenie, svokra ma pristihla a so slzami v očiach povedala: „Dieťa, prosím ťa, prestaň veriť v Boha. Ak ťa chytia, čo bude s našou rodinou? Môj syn povedal, že ak v tom budeš pokračovať, rozvedie sa s tebou. Si dobrá nevesta, nechcem ťa stratiť a nemôžem sa pozerať na to, ako sa naša rodina rozpadá.“ Bolo naozaj ťažké vidieť svokru v takomto stave, s lícami zmáčanými od sĺz. V minulosti sa ku mne vždy správala ako k vlastnej dcére. Nemohla som sa pozerať na to, ako trpí, tak som s ňou hovorila v duchovnom spoločenstve. „Mama, sama si čítala Božie slová, takže vieš, že Boh stvoril ľudstvo, nebo a zem a všetko. On nám dal naše životy a všetko, z čoho sa tešíme, a veriť v Boha a uctievať Ho je úplne prirodzené a oprávnené. V posledných dňoch vyjadril Všemohúci Boh mnoho právd, aby nás spasil pred hriechom. Ak sa vzdáme svojej viery, pretože sa bojíme zatknutia, stratíme nádej na spásu. Ja navyše kráčam po správnej ceste života vo viere v Boha, ak sa naša rodina rozpadne, nebude na vine ČKS? V tomto prípade je skutočným zloduchom ČKS. Mali by sme si počas tohto trápenia pevne stáť za svojím svedectvom a Boha by sme nemali zradiť.“ Svokra mi nahnevane odpovedala: „Viem, že je dobré veriť v Boha, ale ako sa mám odvážiť ďalej veriť teraz, keď ČKS zatýka? Ak budeš trvať na viere v Boha, nebudem mať na výber, v záujme našej rodiny sa budem musieť postaviť na stranu svojho syna.“ Jediné, čo som mohla urobiť, bolo povedať jej: „Ak sa chceš vzdať svojej viery, je to tvoja voľba, ale prosím ťa, nebráň mi a neprenasleduj ma za vieru v Boha spolu s ČKS. Vieš, že verím v pravého Boha a nasledujem pravú cestu. Aj keby ma zatkli a poslali do väzenia, budem naďalej až do úplného konca veriť v Boha.“ Keď to počula, vyletela von a s hnevom sa vrátila do svojej spálne, pričom cestou von zabuchla dvere.

Keď sa manžel vrátil domov a dozvedel sa, že som bola na zhromaždení, nahnevane ma vypočúval: „Chceš zomrieť alebo čo? Myslíš si, že to, čo sa hovorí na internete, je vtip? Je to z webovej stránky Národného úradu pre verejnú bezpečnosť. Vieš, že mnoho veriacich vo Všemohúceho Boha už zatkli a niektorých poslali do väzenia, ubili na smrť alebo zmrzačili? Nedovoľ, aby tvoja viera stiahla našu rodinu na dno!“ V prudkom záchvate zúrivosti sa začal prehrabávať v našej spálni a hľadal moje knihy Božích slov. Hodil na zem moju baterku, ktorú som používala na čítanie a pritom kričal: „Ak sa nevzdáš svojej viery v Boha a budeš na nej naďalej trvať, už nebudeš súčasťou tejto rodiny! Pre tvoju vieru v Boha mám každý deň strach a som na pokraji síl. Vieš, že ak ťa zatknú, môžeme prísť o prácu? Manželka môjho kolegu predo mnou vždy vyťahuje, že si veriaca, a v práci mi to už je veľmi nepríjemné. Úplne som pre teba stratil tvár! Potrebujem od teba odpoveď ešte dnes: Vyberáš si svoju vieru alebo našu rodinu? Ak si vyberieš našu rodinu, tak len doma riadne ži normálny život. Nebudeš mať žiadne povinnosti a dokonca ti budem každý mesiac dávať peniaze na madžong. Dám ti všetko, čo budeš potrebovať. Ak budeš naďalej trvať na viere v Boha, rozvediem sa s tebou, nedostaneš žiadny podiel z nášho majetku a nebudeš môcť vidieť našu dcéru.“ Bola som zdrvená z toho, akým bezcitným a krutým človekom sa stal môj manžel. Do očí sa mi tisli slzy a cítila som hlbokú bolesť. Tak tvrdo som pracovala, aby som zarobila peniaze pre našu rodinu. Práve sme zrekonštruovali dom a teraz ma môj manžel len tak pošle preč po viac ako desiatich rokoch šťastného manželstva len preto, aby si zachoval tvár a vyhliadky do budúcnosti. Vtedy už bolo jasné, že naše manželstvo existuje len na papieri. Odpovedala som mu: „Aj keby si mi po našom rozvode nič nenechal, stále by som si vybrala nasledovať Boha.“ Odpovedal mi zlovestným, odporným hlasom: „Ak si chceš vybrať nasledovanie Boha, neuľahčím ti to. Pošlem ťa na Úrad verejnej bezpečnosti, oni si už s tebou poradia!“ Zároveň mi ukázal vytlačený list, v ktorom sa písalo: „Moja žena verí vo Všemohúceho Boha a teraz ju už nemožno zachrániť. Skúsil som všetko, čo bolo v mojich silách, ale ona ma jednoducho nepočúva, takže mi nezostáva nič iné, len požiadať Úrad verejnej bezpečnosti, aby mi pomohol sa s ňou porátať. Ak budete potrebovať nejakú pomoc, budem plne k dispozícii.“ Keď som ten list uvidela, rozzúrene som premýšľala: „Čo je to za manžela? Je to len démon! Očividne vie, ako brutálne ČKS zaobchádza s veriacimi v Boha, ale aj tak ma chce poslať na Úrad verejnej bezpečnosti. Neposiela ma tým jednoducho na smrť?“ Veľmi ma znepokojilo, keď som videla, že môj vlastný manžel úplne stratil svoju ľudskú prirodzenosť a je teraz schopný urobiť čokoľvek. „Ak ma naozaj odvedie na Úrad verejnej bezpečnosti, čo potom urobím? Tam sa špecializujú na to, aby veriacim ubližovali a dokonca ich zabíjajú.“ Čím viac som na to myslela, tým viac som sa bála, a tak som sa neustále modlila k Bohu a prosila Ho, aby mi dal vieru a silu. Po modlitbe som si spomenula na úryvok Božích slov, ktorý som čítala počas pobožností: „Nemal by si sa báť toho či onoho; bez ohľadu na to, koľkým ťažkostiam a nebezpečenstvám možno čelíš, si schopný zostať predo Mnou pevne stáť, bez akýchkoľvek prekážok, aby sa Moja vôľa mohla uskutočňovať bez obmedzení. Je to tvoja povinnosť… Neboj sa; kto by s Mojou podporou mohol túto cestu zahatať? Pamätaj na to! Nezabúdaj!“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výroky Krista na začiatku, 10. kapitola) Božie slová ma naplnili silou a vierou. Boh je môj štít, a preto sa nemám čoho báť. Manželovi som s pevným presvedčením povedala: „Aj keby si ma vydal Úradu verejnej bezpečnosti, budem naďalej veriť v Boha. Mal by si vedieť, že ČKS môže brutálne týrať a mučiť len moje telo, ale nikdy nezničí moju vôľu nasledovať Boha. Je jedno, ako ma budú prenasledovať, budem naďalej veriť v Boha, aj keby to znamenalo moju smrť!“ Keď manžel videl, aká som vo svojej viere odhodlaná, rezignovane pokrútil hlavou a povedal, „Ale nie, ale nie, ju už nie je možné zachrániť!“ Keď som videla, že manželovi došli nápady, z celého srdca som ďakovala Bohu, že mi dal vieru, aby som si stála za svojím.

Po večeri som si sadla na posteľ a uvažovala o všetkom, čo sa v ten deň stalo. Uvedomila som si, že v tom dome nemôžem ďalej žiť. Keď som o tom premýšľala, začalo mi byť trochu smutno, nechcela som sa rozlúčiť a z očí sa mi rinuli slzy. Keď ma manžel videl plakať, opäť sa ma pokúšal presviedčať slovami: „Ak sľúbiš, že nebudeš veriť v Boha, nerozvediem sa s tebou a nepošlem ťa na Úrad verejnej bezpečnosti. Potom môže naša rodina žiť ďalej v harmónii ako predtým.“ Odpovedala som: „Všemohúci Boh vyjadril pravdy, aby konal dielo súdu a očistenia ľudstva. Všetci by sme mali prijať pravdu a v pokání pred Neho predstúpiť, aby nás spasil. To je naše jediné východisko. V týchto dňoch dochádza k čoraz väčším nešťastiam – ak mi budeš naďalej spolu s ČKS brániť vo viere v Boha a prenasledovať ma za ňu, staneš sa obeťou týchto nešťastí a budeš potrestaný!“ Manžel jednoducho nedokázal prijať moje slová a nahnevane odvetil: „Nevyťahuj predo mnou svoju vieru. Aj keby bol Všemohúci Boh naozaj pravý Boh, aj tak by som v Neho neveril. Ak stále trváš na tom, že veríš v Boha, hneď zajtra ťa odvediem na Úrad verejnej bezpečnosti!“ Keď videl, že ho nepočúvam, rozzúril sa, pridržal ma na posteli, udrel ma po tvári, začal ma škrtiť a hovoril: „Tvoja viera neuškodila len našej rodine, ale ťahá ku dnu aj mňa. Uvidíme, či budeš ešte veriť v Boha, keď ťa ubijem na smrť!“ Keď som sa zúfalo snažila vyslobodiť, svokra začula hluk a prišla do našej spálne. Karhala ma slovami: „Tvoja viera rozvrátila túto rodinu a teraz ťahá ku dnu aj môjho syna.“ To ma rozzúrilo a pomyslela som si: „Skutočným dôvodom, prečo je v našej rodine nesúlad, je to, že ste obaja uverili rečiam ČKS a začali ste ma prenasledovať pre moje náboženské praktizovanie. Je proste úplne nerozumné, ako hovoríte, že je to všetko moja vina namiesto toho, aby ste nenávideli ČKS. Nemôžem takto ďalej žiť.“ Bola som taká nahnevaná, že som prebehla k oknu a chcela som vyskočiť a ukončiť svoj život. Práve keď som sa chystala vyskočiť, svokra na mňa ukázala a povedala: „Do toho, skoč. Vyskoč z okna, nikto za teba neobetuje svoj život!“ Keď to povedala, zrazu som sa spamätala a spomenula som si na Božie slová, ktoré hovoria: „Počas týchto posledných dní musíte priniesť svedectvo o Bohu. Nehľadiac na veľkosť vášho utrpenia, mali by ste kráčať až do úplného konca a aj pri poslednom nádychu musíte byť stále verní Bohu, vydaní Mu na milosť. Iba to znamená skutočne milovať Boha a iba to je silné a hlasné svedectvo.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Iba ak zažijete bolestné skúšky, môžete spoznať Božiu milotu) Keď som premýšľala nad Božími slovami, nemohla som zadržať slzy, ktoré mi stekali po tvári. Aj keď ma moja rodina nechápala a dokonca ma prenasledovala, Boh ma naďalej osvecoval a viedol, aby mi ukázal, aký je Jeho úmysel. V takomto prostredí som vedela, že sa mám spoliehať na Boha, zachovať si v Neho vieru a pevne si stáť za svojím svedectvom, aby som ponížila satana. Napriek tomu som nehľadala Boží úmysel a zoči-voči prenasledovaniu som chcela prostredníctvom smrti uniknúť. Nepodľahla som práve satanovým úkladom? Bola som taká hlúpa a nesvedčila som. Nemohla som sa ďalej nechať klamať satanom. Musela som ďalej žiť, veriť v Boha a konať svoju povinnosť, akokoľvek ma moja rodina prenasledovala.

Keď si môj manžel uvedomil, že ma nemôže zastaviť, zavolal svojho strýka. Strýko mi povedal: „Počul som, že trváš na pokračovaní vo viere v Boha. Vieš, ak ťa prichytia, ovplyvní to celú rodinu a môj synovec sa s tebou rozvedie. Ak dnes večer písomne prisľúbiš, že nebudeš veriť v Boha, táto rodina môže zostať pohromade.“ Manžel mi potom podal pero a blok papiera a povedal mi, aby som napísala sľub. Hlavou sa mi preháňali myšlienky: „Ak sa naozaj rozvedieme, čo bude s naším dieťaťom? Je ešte malá a keď sa o ňu nepostarám, ostatní by na ňu mohli útočiť. Ak sa môj manžel znovu ožení, bude ju nevlastná matka týrať? Bude vyrastať v dobrom zdraví? Ak budem navonok súhlasiť, že napíšem sľub, a vieru budem tajiť, rodina zostane spolu a ja budem môcť naďalej veriť. Nie je to ten najlepší kompromis?“ Ale myšlienka na to ma znepokojila, a tak som sa modlila k Bohu a hľadala, ako by som mala konať, aby som bola v súlade s Jeho úmyslom. Po modlitbe mi došlo, že napísaním sľubu by som zradila Boha. Uvedomila som si, že som opäť takmer naletela satanovým ľstiam. Ak by som ten sľub napísala, zradila by som Boha a nesvedčila by som, takže som ho rozhodne nemohla napísať. Keď som ho ešte stále nezačala písať, strýko môjho manžela zaťal zuby a povedal: „Naozaj by ťa zabilo, keby si prestala veriť v Boha? Keby sa moja žena správala ako ty, zlomil by som jej ruky a nohy. Uvideli by sme, či by potom ešte dokázala praktizovať vieru!“ Z jeho slov mi bolo zle a čudovala som sa, ako môže nejaký človek vysloviť takú špinavosť. Nehovoril presne ako diabol? Zlostne som odvetila: „NENAPÍŠEM ten sľub!“ Len čo som to povedala, môj manžel nahnevane schmatol rozvodovú zmluvu, ktorú napísal, a bez váhania ju podpísal. V zmluve bolo napísané, že dom a naše dieťa pripadnú jemu, zatiaľ čo mne neostane žiadny majetok ani právo na stretávanie sa s dcérou. Hoci som sa na rozvod psychicky pripravovala už predtým, keď sa to napokon skutočne stalo, aj tak som sa cítila slabá. Tvrdo som pracovala na tom, aby sa naša rodina dostala tam, kde je, a teraz by som zostala bez nášho domova a prístupu k našej dcére. Nemohla som zniesť, že mám opustiť túto rodinu a svoju dcéru, ale manžel na mňa tlačil a ja som sa nevedela rozhodnúť. Vtedy som si spomenula na úryvok Božích slov. Všemohúci Boh hovorí: „Za pravdu musíš znášať ťažkosti, musíš sa jej odovzdať, strpieť pre ňu poníženie, a aby si získal viac pravdy, musíš viac trpieť. Toto by si mal urobiť. Pravdu nesmieš odhodiť kvôli pokojnému rodinnému životu a nesmieš stratiť celoživotnú dôstojnosť a integrita kvôli chvíľkovému pôžitku. Mal by si sa usilovať o všetko, čo je krásne a dobré, a v živote by si sa mal usilovať o cestu, ktorá je zmysluplnejšia. Ak vedieš takýto neslušný život a neusiluješ sa o žiadne ciele, nemrháš svojím životom? Čo môžeš z takého života získať? Mal by si zanechať všetky telesné pôžitky kvôli jednej pravde a nemal by si odhodiť všetky pravdy kvôli malému pôžitku. Takíto ľudia nemajú integritu ani dôstojnosť. Ich existencia nemá zmysel!“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Skúsenosti Petra: Jeho poznatky o napomínaní a súde) Po prečítaní Božích slov som si uvedomila, že má cenu a zmysel trpieť, aby sme dosiahli pravdu. Iba život strávený usilovaním sa o pravdu vo viere má zmysel. Ak by som nakoniec mala ľahký život, pretože som hľadala harmonický rodinný život a telesné pohodlie, ale stratila by som možnosť, aby ma Boh spasil, ľutovala by som to do konca života. Čo sa týka budúcnosti mojej dcéry a toho, aké utrpenie bude musieť znášať, Boh to všetko už vopred určil. Aj keby som mala zostať po jej boku, nedokázala by som zabezpečiť, aby žila každý deň v dobrom zdraví, a už vôbec by som nemohla zmeniť jej osud. Jej osud som musela nechať na Boha a podriadiť sa Jeho ovládaniu a opatreniam. Keď som pochopila Boží úmysel, cítila som, že mám pred sebou cestu a už som nebola taká rozrušená. Potom som si spomenula na ďalší úryvok Božích slov, ktorý hovorí: „Každý, kto neuznáva Boha, je nepriateľ, teda každý, kto neuznáva vteleného Boha – bez ohľadu na to, či je v tomto prúde alebo mimo neho –, je antikrist! Kto je satan, kto sú démoni a kto sú Boží nepriatelia, ak nie odporcovia neveriaci v Boha?“ „Veriaci a neverci nie sú zlučiteľní. Skôr si navzájom odporujú.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Boh a človek vstúpia spolu do odpočinku) Ako som premýšľala o Božích slovách, spomenula som si, že keď môj manžel počul, že ČKS zatýka a utláča veriacich v Boha, začal ma prenasledovať, nedovolil mi čítať Božie slová, zakazoval mi stretávať sa s bratmi a sestrami a používal všetky prostriedky potrebné na to, aby mi bránil v praktizovaní viery. Dokonca zašiel tak ďaleko, že mi hrozil, že ma pošle na Úrad verejnej bezpečnosti, kde by to bolo určite nebezpečné. Teraz ma nútil napísať sľub, že nebudem praktizovať vieru, prisahal, že ak ho nenapíšem, rozvedie sa so mnou, vyhodí ma a nič mi nenechá. Videla som, že môj manžel je len démon, ktorý odoláva Bohu a nenávidí pravdu. Keďže spolu s ČKS odolával Bohu, zatiaľ čo ja som sa snažila Boha nasledovať a kráčať po správnej ceste, bolo zrejmé, že sme sa vydali po odlišných dráhach a ak by sme zostali spolu, iba by sme trpeli. Keď som si to uvedomila, dokázala som pokojne čeliť danej situácii a rozhodla sa podpísať rozvodové papiere.

Vďaka tomuto utrpeniu som spoznala príšernú, odpudzujúcu prirodzenosť ČKS, ktorá odoláva Bohu. Ako hovoria Božie slová: „Náboženská sloboda? Legitímne práva a záujmy občanov? Všetko sú to triky, ktoré majú zamaskovať hriech! … Prečo klásť Božiemu dielu tak nepreniknuteľnú prekážku? Prečo používať rôzne triky na oklamanie Božieho ľudu? Kde je skutočná sloboda a zákonité práva a záujmy? Kde je spravodlivosť? Kde je útecha? Kde je vrelosť? Prečo podvádzať Boží ľud zákernými intrigami? Prečo potláčať Boží príchod silou? Prečo nedovoliť Bohu, aby sa slobodne túlal po zemi, ktorú stvoril? Prečo prenasledovať Boha, až kým si nebude mať kde hlavu zložiť?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dielo a vstup (8)) Vláda ČKS je vládou samotného satana. S cieľom posilniť stabilitu svojej autokratickej vlády prudko odoláva Bohu a robí všetko, čo je v jej silách, aby vyrušila a zničila Božie dielo spásy ľudstva. Využíva médiá, aby Boha hanila, ohovárala, odsudzovala a rúhala sa Mu. Prijíma tiež najrôznejšie stratégie na zatýkanie a utláčanie kresťanov a zavádza a popudzuje rodiny kresťanov, aby ich utláčali a napádali, čím spôsobuje ich rozpad. Ešte aj prekrúca pravdu a tvrdí, že veriaci opúšťajú svoje rodiny – akí sú podlí a zlí! Prostredníctvom tohto prenasledovania som spoznala pravú prirodzenosť nenávisti môjho manžela voči pravde. Pochopila som tiež, že Boh je jediný, na koho sa môžem skutočne spoľahnúť. Keď som bola najslabšia a najviac som sa trápila, Božie slová ma zas a znova osvecovali a viedli, vlievali mi vieru a silu a umožnili rozpoznať satanove zlé plány, takže som dokázala útlaku pevne čeliť. Odteraz sa budem naďalej usilovať o pravdu a dobre si plniť svoju povinnosť, aby som sa Bohu odvďačila.