Zhuo Jing, Čína

V novembri 2020 som slúžila ako vodkyňa cirkvi a spolupracovala som s novozvolenou sestrou Wang Chen. V tom čase čelila cirkev zatýkaniu zo strany ČKS, niektorých bratov a sestry zadržali a bolo treba riešiť následky, a kvôli tomu všetkému som bola každý deň veľmi zaneprázdnená. Nemala som veľmi dobré pracovné schopnosti a zdravotne som na tom nebola najlepšie, takže som sa cítila dosť pod tlakom a pomyslela som si: „Pri rýchlosti, akou pracujem, a pri všetkých tých úlohách, ktoré musím každý deň splniť, koľko času a energie mi to všetko zaberie? Moje telo je slabé, dokážem takto dlhodobo fungovať?“ S týmto na pamäti som svoje povinnosti začala konať povrchne a nevenovala som toľko úsilia úlohám, ktorým som sa mala venovať. Bola som zodpovedná najmä za prácu na evanjeliu a prácu na polievaní a v tom čase sme potrebovali rozvíjať evanjelizačných pracovníkov a polievačov. Vedela som, že túto prácu treba naliehavo realizovať, ale keďže sme museli nájsť vhodný personál a zároveň zistiť, ako s ním efektívne hovoriť v duchovnom spoločenstve a trénovať ho – čo si vyžadovalo veľa úsilia a energie – nesledovala som detaily a zverila som to diakonom pre evanjelium a polievanie. Raz som si pri podávaní správy o práci všimla nejaké odchýlky a problémy a vedela som, že o nich musím hovoriť v duchovnom spoločenstve a rýchlo ich vyriešiť, aby sa práca nezdržala. Ale keď som pomyslela na to, že nájdenie princípov praktizovania a riešení pre každý problém zaberie veľa času a úsilia, cítila som sa preťažená a nechcela som tomu čeliť, a tak som si namiesto toho vybrala jednoduchšie úlohy. Neskôr si tieto problémy všimla Wang Chen a z vlastnej iniciatívy o nich hovorila v duchovnom spoločenstve a vyriešila ich, čím zabránila zdržaniam. Bola tam aj práca na odstránení, ktorá si vyžadovala, aby som skontrolovala niektoré materiály na vyčistenie ľudí, ale keďže som nechcela trpieť, odkladala som to, ako sa len dalo. Niekedy, keď bolo veľa materiálov, nechcelo sa mi vynakladať veľa energie ani ich starostlivo kontrolovať, a raz som takmer vyčistila niekoho, kto nespĺňal kritériá. Keď som videla bratov a sestry, ktorí konali len povinnosti s jednou úlohou a nemuseli sa zaneprázdňovať ani vyčerpávať, závidela som im. Myslela som si, že byť vodkyňou je príliš únavné a náročné, a premýšľala som, čo by som robila, keby som sa úplne vyčerpala. Najmä keď pribúdali ťažkosti, cítila som sa ešte viac podráždená a chcela som od týchto úloh utiecť. Keď som videla, že prepustení si môžu robiť svoje duchovné pobožnosti doma, zaujímalo ma, kedy budem môcť oddychovať doma aj ja. Tak by som už nemusela myslieť na tieto problémy ani znášať toto utrpenie. Potom som si však pomyslela, že za prácu cirkvi sme zodpovedné len my dve, že Wang Chen bola práve zvolená a že je potrebné urobiť tak veľa práce. Keby som povedala, že nebudem konať svoje povinnosti, ukázala by som, že nemám svedomie. Pri pomyslení na to som sa cítila trochu previnilo. Ale ani keď bol pracovný tlak veľký, ani tak som nedokázala prekonať svoje telo a nechcelo sa mi konať svoje povinnosti. Jedna sestra videla, že som vo svojich povinnostiach veľmi pasívna, a tak ma upozornila, že necítim duchovné bremeno a beriem ohľad na svoje telo. Cítila som sa trochu skľúčená a myslela som si, že by som k svojim povinnostiam nemala takto pristupovať, ale potom som stále mimovoľne žila podľa svojho tela a mala pocit, že táto povinnosť je príliš bolestivá a únavná.

Neskôr ma jedna sestra nahlásila a po tom, čo vyššie vedenie overilo a prešetrilo situáciu, ma na základe môjho stáleho správania prepustilo. Vodca mi prečítal pasáž z Božích slov: „Ak ľudia vo svojej viere v Boha Mu neodovzdajú svoje srdcia, ak ich srdcia nie sú s Bohom a Jeho bremeno nepovažujú za svoje, tak jediné, čoho sú schopní, je podvádzanie Boha, typický akt nábožensky založených ľudí. Chválu od Boha za to nezískajú. Boh od takejto osoby nemôže získať nič; takéto osoby môžu predstavovať iba protipól Jeho práce. Takíto ľudia sú ako ozdoby v božom domove – sú iba náhradou, odpadkami a Boh z nich nemá úžitok. Neexistuje žiadna možnosť, že by Duch Svätý na nich mohol pracovať a ich zdokonaľovanie je úplne bezvýznamné. Takáto osoba je skutočnou chodiacou mŕtvolou. Duch Svätý nemôže použiť žiadnu ich časť – sú úplne ovládnutí a hlboko skazení satanom. Boh týchto ľudí vyradí.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Vytvorenie normálneho vzťahu s Bohom je veľmi dôležité) Keď som videla Božie odhalenie, v ktorom použil výrazy „protipól“, „ozdoby“ a „odpadky“, cítila som sa naozaj ako bodnutá do srdca a rozrušená. Odvtedy, čo som sa stala vodkyňou, som nikdy neprijala svoje povinnosti úprimne zo srdca, vždy som brala ohľad na svoje telo a zanedbala som mnoho konkrétnych úloh. Bola som len formálnou vodkyňou, ktorá neslúžila žiadnemu pozitívnemu účelu. Videla som, že som odpad, falošná vodkyňa, ktorá sa nevenuje skutočnej práci. Prijala som svoje povinnosti, ale bola som nezodpovedná, stále som sa sťažovala na ťažkosti a únavu a nechcela som sa tým zaoberať, a keď sa pracovné zaťaženie zvýšilo, vnútorne som odolávala. Neplnila som si svoje zodpovednosti a nevykonávala som svoje povinnosti dobre. To zdržalo prácu. Môj prístup k povinnostiam bol zradou Boha a odporovaním Bohu! Dokonca som závidela tým, ktorí boli prepustení, a pomyslela som si, že keby ma prepustili, nemusela by som byť taká zaneprázdnená. Teraz som dostala to, čo som si želala, a keďže ma prepustili, mohla som zostať doma a netrpieť v tele. Ale moje srdce bolo v temnote. Cítila som sa, akoby ma Boh odložil bokom a chystal sa ma opustiť, napĺňal ma hlboký nepokoj. V tej chvíli som sa začala báť a chcela som sa vrátiť k Bohu.

Neskôr som vyhľadala príslušné Božie slová, ktoré by som mohla jesť a piť, aby som vyriešila svoje problémy. Narazila som na dva úryvky z Božích slov, ktoré ma hlboko zasiahli. Všemohúci Boh hovorí: „Ak si skutočne zodpovedným človekom, ukazuje to, že máš svedomie a rozum. Bez ohľadu na to, aká veľká alebo malá je tvoja úloha, a bez ohľadu na to, kto ti ju pridelí – či ti ju zverí Boží dom, alebo ti ju pridelí cirkevný vodca alebo pracovník –, tvoj postoj by mal byť: ‚Keďže mi bola pridelená táto povinnosť, je to Božie povýšenie a milosť. Mal by som ju vykonať dobre a podľa pravdy-princípov. Hoci mám priemernú kvalitu, som ochotný prevziať túto zodpovednosť a dať do toho všetko, aby som to urobil dobre. Ak odvediem zlú prácu, mal by som za ňu prevziať zodpovednosť, a ak odvediem dobrú prácu, nie je to moja zásluha. To je to, čo by som mal urobiť.‘ Prečo hovorím, že to, ako človek pristupuje k svojej povinnosti, je otázkou princípu? Ak naozaj máš zmysel pre zodpovednosť a si zodpovedným človekom, potom budeš schopný niesť prácu cirkvi a plniť si povinnosť, ktorú máš. Ak berieš svoju povinnosť na ľahkú váhu, potom je tvoj pohľad na vieru v Boha nesprávny a tvoj postoj k Bohu a k tvojej povinnosti problematický. Tvoj pohľad na konanie povinnosti je, že ju stačí konať povrchne a len ju nejak robiť, a či je to niečo, čo si ochotný robiť alebo nie, alebo niečo, v čom si dobrý alebo nie, vždy k tomu pristupuješ s postojom, s ktorým len tak prešľapuješ na mieste. Nie si teda vhodný na to, aby si bol vodcom alebo pracovníkom, a nezaslúžiš si konať cirkevnú prácu. A aby sme to navyše povedali veľmi otvorene, ľudia ako ty sú naničhodníci, predurčení nič nedosiahnuť, a len zbytoční ľudia.“ (Slovo, zv. V: Zodpovednosti vodcov a pracovníkov. Zodpovednosti vodcov a pracovníkov (8)) „Leniví ľudia nedokážu urobiť nič. Aby sme to zhrnuli do dvoch slov, sú to zbytoční ľudia; sú to invalidi. Bez ohľadu na to, aká dobrá je kvalita lenivých ľudí, je len povrchná; hoci majú dobrú kvalitu, je to nanič. Sú príliš leniví – vedia, čo majú robiť, ale nerobia to, a hoci vedia, že niečo je problém, nehľadajú pravdu, aby ho vyriešili, a hoci vedia, aké útrapy by mali znášať, aby bolo dielo účinné, nie sú ochotní znášať tieto užitočné útrapy – takže nedokážu získať žiadne pravdy a nedokážu vykonávať žiadnu skutočnú prácu. Nechcú znášať útrapy, ktoré by ľudia mali znášať; vedia sa len oddávať pohodliu, vychutnávať si chvíle radosti a voľna a užívať si slobodný a uvoľnený život. Nie sú zbytoční? Ľudia, ktorí nedokážu znášať útrapy, si nezaslúžia žiť. Tí, ktorí chcú neustále žiť život príživníkov, sú ľudia bez svedomia a rozumu; sú to zvery a takíto ľudia nie sú vhodní ani na vykonávanie práce. Keďže nedokážu znášať útrapy, aj keď vykonávajú prácu, nie sú schopní robiť ju dobre, a ak chcú získať pravdu, nádej, že sa im to podarí, je ešte menšia. Niekto, kto nedokáže trpieť a nemiluje pravdu, je zbytočný človek; nie je spôsobilý ani na vykonávanie práce. Je to zviera bez štipky ľudskej prirodzenosti. Takíto ľudia musia byť vyradení; len to je v súlade s Božími úmyslami.“ (Slovo, zv. V: Zodpovednosti vodcov a pracovníkov. Zodpovednosti vodcov a pracovníkov (8)) Božie slová hovoria o dvoch typoch ľudí a ich rozdielnom postoji k povinnostiam: Jeden typ koná bez ohľadu na svoju kvalitu, najprv si upraví zmýšľanie a vloží si povinnosti do srdca, a robí všetko pre to, aby spolupracoval a vykonával svoje povinnosti podľa Božích požiadaviek. Toto je človek s ľudskou prirodzenosťou a rozumom. Druhý typ vie len to, ako sa oddávať telesnému pohodliu. Nechce znášať žiadne ťažkosti a keď je práce veľa alebo je vyčerpávajúca, chce utiecť a poľaviť. Takíto ľudia, aj keď majú kvalitu, nedokážu konať svoje povinnosti dobre. Títo ľudia majú problém s charakterom, nie sú schopní nič vykonať a sú odpadom. A nakoniec ich Boh zjaví a vyradí. Keď som sa na svoje správanie pozrela vo svetle týchto slov, uvidela som, že patrím k tým lenivým ľuďom a odpadu, ktorých Boh odhaľuje. Odkedy som sa stala vodkyňou, keď sa pracovný tlak zvýšil a vyžadoval si úsilie a obetu, začala som byť podráždená, sťažovala som sa a obávala som sa, že si vyčerpám telo. K svojim povinnostiam som zaujala povrchný postoj a odkladala som ich, ako sa len dalo. Nemala som pocit bremena ani zodpovednosť za prácu na evanjeliu a prácu na polievaní, za ktoré som bola primárne zodpovedná. Nesledovala som ani nerealizovala prácu na rozvíjaní evanjelizačných pracovníkov a polievačov, čo spomalilo postup práce na evanjeliu. Pri podávaní správ o práci sa mi nechcelo hľadať princípy praktizovania, aby som o problémoch, ktoré som objavila, hovorila v duchovnom spoločenstve a vyriešila ich. Bola som tiež nezodpovedná a brala ohľad na svoje telo, keď som spolupracovala na odstránení v cirkvi, a keďže som pozorne nekontrolovala materiály na vyčistenie ľudí, takmer som vyčistila niekoho, kto nemal byť vyčistený. Na základe môjho stáleho správania pri plnení povinností som skutočne bola tým typom človeka, ktorého Boh odhalil ako človeka s charakterovými problémami. Nebrala som ohľad na Božie úmysly, neobhajovala som záujmy cirkvi a bola som falošná vodkyňa, ktorá sa nevenovala skutočnej práci. Bez ohľadu na to, ako som bola zaneprázdnená svojimi povinnosťami alebo aká dôležitá bola práca, chcela som len uspokojiť svoje telo. Ak bolo práce o niečo viac ako zvyčajne, sťažovala som sa a fňukala, často som využívala svoj zlý zdravotný stav ako výhovorku, aby som sa vyhla povinnostiam. Nakoniec som nesplnila ani jednu zo svojich zodpovedností a zdržala som prácu. Dokonca aj moje úsilie pri práci bolo pod požadovanou úrovňou. Hoci moje zdravie nebolo najlepšie, nemala som žiadnu vážnu chorobu, a keby som sa do svojej povinnosti vložila srdcom, stále by som to zvládala. Keď som predtým mala pri svojich povinnostiach správne nastavenie mysle, mohla som sa spoliehať na Boha pri zvládaní ťažkých situácií. Dokázala som vyriešiť niektoré problémy vo svojej práci a správne ich posúdiť. Neskôr som však žila v stave, keď som brala ohľad na svoje telo, a keď som narazila na úlohy vyžadujúce úsilie a obetu, chcela som sa im vyhnúť. Nepustila som sa do úloh, ktoré som mala robiť, a postupne môj duch čoraz viac otupieval. Nielenže som nebola schopná identifikovať problémy, ale som aj zdržovala prácu. Boh použil mojich bratov a sestry, aby ma nahlásili, a nakoniec ma prepustili; tým sa zjavila Božia spravodlivosť. Úplne som stratila svoju integritu a dôstojnosť – ľudia ma nemali radi, Boh sa na mňa nepozeral priaznivo a nedokázala som ani konať povinnosti, ktorých som bola schopná. Bola som naozaj odpad a nedôveryhodný človek.

Potom som ďalej hľadala a pýtala sa sama seba: „Prečo sa vždy oddávam pohodliu a nekonám si svoje povinnosti poriadne? Aké dôsledky to bude mať, ak budem príliš ohľaduplná k svojmu telu?“ Jedného dňa som si prečítala dve pasáže z Božích slov, ktoré mi pomohli nájsť koreň tohto problému. Všemohúci Boh hovorí: „Skôr než ľudia zažijú Božie dielo a porozumejú pravde, zmocňuje sa ich a zvnútra ich ovláda satanova prirodzenosť. Čo konkrétne zahŕňa táto prirodzenosť? Napríklad, prečo si sebecký? Prečo si chrániš svoje postavenie? Prečo si taký ovplyvnený svojimi pocitmi? Prečo sa ti páčia tie nespravodlivé a zlé veci? Na základe čoho sa ti takéto veci páčia? Odkiaľ tieto veci pochádzajú? Prečo sa ti páčia a prijímaš ich? Teraz ste už všetci porozumeli, že hlavným dôvodom je to, že v človeku sú satanove jedy. Čo sú teda satanove jedy? Ako môžu byť vyjadrené? Ak sa napríklad opýtaš: ‚Ako by mali ľudia žiť? Pre čo by mali ľudia žiť?‘, všetci odpovedia: ‚Každý sám za seba a ostatných nech vezme čert.‘ Len táto jediná veta vyjadruje samotný koreň problému. Satanova filozofia a logika sa stali životom ľudí. Bez ohľadu na to, o čo sa ľudia usilujú, v skutočnosti to robia pre seba – a tak všetci žijú pre seba. ‚Každý sám za seba a ostatných nech vezme čert‘ – to je životná filozofia človeka a predstavuje aj ľudskú prirodzenosť. Tieto slová sa už stali prirodzenosťou skazeného ľudstva a sú pravým obrazom satanskej prirodzenosti skazeného ľudstva. Táto satanská prirodzenosť sa úplne stala základom existencie skazeného ľudstva. Skazené ľudstvo žije podľa tohto satanovho jedu už niekoľko tisíc rokov až dodnes.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Ako kráčať Petrovou cestou) „Čím viac uspokojuješ telo, tým viac si dovoľuje, a ak ho uspokojíš tentokrát, nabudúce si bude pýtať viac. Keď to takto pokračuje, ľudia si telo zamilujú čoraz viac. Telo má vždy extravagantné túžby. Stále si žiada, aby si ho uspokojil a vnútorne mu vyhovel, či už tým, čo ješ, aké oblečenie nosíš, alebo tým, že sa hneváš, alebo tým, že uspokojuješ vlastné slabosti a lenivosť… Čím viac uspokojuješ telo, tým sú jeho túžby väčšie a tým pôžitkárskejším sa stáva, až sa dostane do bodu, keď prechováva ešte hlbšie predstavy a vzdoruje Bohu, vyvyšuje sa a začína pochybovať o Božom diele. Čím viac uspokojuješ telo, tým väčšie sú jeho slabosti. Vždy budeš mať pocit, že nikto neberie ohľad na tvoje slabosti, vždy budeš veriť, že Boh zašiel priďaleko a budeš hovoriť: ‚Ako môže byť Boh taký prísny? Prečo nedovolí ľuďom vydýchnuť si?‘ Keď ľudia uspokojujú telo a príliš si ho cenia, ničia tým samých seba. … Hovorí sa, že istý farmár raz uvidel na ceste zamrznutého a skrehnutého hada. Zodvihol ho a priložil si ho k hrudi, a keď had ožil, uštipol farmára a ten zomrel. Ľudské telo je ako ten had: jeho jadrom je škodiť životu človeka – a keď dosiahne, čo chce, tvoj život je stratený. Telo je zo satana. Vždy má extravagantné túžby; vždy myslí len na seba a vždy túži po pohodlí a chce sa oddávať komfortu, nemá obavy a pocit naliehavosti a oddáva sa nečinnosti. Ak ho uspokojíš po určitú hranicu, nakoniec ťa pohltí. To znamená, že ak ho uspokojíš tentoraz, požiada ťa, aby si ho uspokojil znova. Stále má extravagantné túžby a nové požiadavky a využíva tvoje uspokojovanie tela, aby si si ho ešte viac cenil a žil uprostred jeho pohodlia – a ak ho nikdy nedokážeš prekonať, napokon zničíš sám seba.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Len milovať Boha znamená skutočne veriť v Boha) Po prečítaní Božích slov som pochopila, že dôvodom, prečo som žila tak skazene a brala ohľad na svoje telo bolo to, že sa vo mne hlboko zakorenili satanské jedy ako: „Každý sám za seba a ostatných nech vezme čert“ a „Život je krátky, tak si ho užívaj, kým môžeš“. Považovala som užívanie si telesného pohodlia za svoj životný cieľ a myslela som si, že žiť znamená dopriať si a zabezpečiť pohodlie svojmu telu. Keď moje povinnosti prinášali určitý tlak a vyžadovali si viac premýšľania, stala som sa neochotnou. Odolávala som aj utrpeniu a bremenám pre svoje telo, pretože som mala pocit, že by som tým prišla skrátka. Napríklad zhrnutie a riešenie problémov si vyžadovalo čas a úsilie, takže som tieto úlohy odkladala bokom a vyberala si jednoduchšie, vôbec som nezvažovala, či by neriešenie týchto problémov okamžite malo vplyv na prácu. To isté platilo pre spoluprácu pri odstránení. Pretože som brala ohľad na svoje telo, nebola som svedomitá pri kontrole materiálov na vyčistenie ľudí a takmer som vyčistila niekoho, kto nemal byť vyčistený. Ako som vlastne konala svoje povinnosti? Jednoducho som páchala zlo! Ale neuvažovala som o svojich problémoch, a keď bolo práce viac, sťažovala som sa. Dokonca som dúfala, že ma prepustia, aby som sa nemusela toľko trápiť a tak veľa robiť. Vždy som si dopriala a za každých okolností som brala ohľad na svoje telo. Videla som, ako hlboko ma poškodili satanské jedy, ktoré ma čoraz viac kazili. Stala som sa sebeckou, zradnou a bez ľudskej prirodzenosti. Mala som príležitosť byť vodkyňou, čo zahŕňalo kontakt s viacerými ľuďmi, udalosťami a vecami, hľadanie a vstupovanie do viacerých právd-princípov, ako aj učenie sa rozpoznávať ľudí. Popri tom by sa zjavila aj moja skazenosť a moje nedostatky, čo by ma podnietilo k uvažovaniu o sebe, praktizovaniu pravdy a zmene mojej skazenej povahy. Ale ja som sa neusilovala o pravdu. Žila som podľa sebeckej a opovrhnutiahodnej povahy satana, oddávala som sa pohodliu, bola som nezodpovedná vo svojich povinnostiach a opakovane som brala ohľad na svoje telo, čím som zdržiavala prácu. Keď Boh použil bratov a sestry, aby ma napravili a hovorili so mnou v duchovnom spoločenstve, len som sa zaťala a odmietla som to prijať. V dôsledku toho som nedokázala dobre vykonávať svoju primárnu prácu a zdržala som ju. Spôsob, akým som pristupovala k svojim povinnostiam, viedol k priestupkom a zlým skutkom! V tej chvíli som si uvedomila, že konanie povinností, zatiaľ čo beriem ohľad na svoje telo a oddávam sa pohodliu, skutočne škodí mne aj ostatným, a že ak túto skazenú povahu nevyriešim a budem naďalej vykonávať svoje povinnosti zmätene a nezodpovedne ako predtým, vždy s cieľom žiť v pohodlí, skončím páchaním ešte viac zla a nakoniec ma Boh zavrhne a vyradí. Keď som videla škodu a následky oddávania sa pohodliu vo svojich povinnostiach, modlila som sa k Bohu a vyjadrila som túžbu, aby som už takto nevzdorovala, ale aby som sa Bohu kajala.

Neskôr sa môj stav trochu zlepšil a bola som opäť zvolená za vodkyňu cirkvi. Vedela som, že je to príležitosť na pokánie, ktorú mi dal Boh, a bola som Mu za to veľmi vďačná. Rozhodla som sa mať správne nastavenie mysle a dobre si konať svoje povinnosti. V tom čase som bola zodpovedná najmä za prácu na evanjeliu a keďže som práve prišla na nové miesto, nepoznala som situáciu na všetkých frontoch, takže aby som prácu vykonávala dobre, musela by som zaplatiť väčšiu cenu. Po chvíli spolupráce som sa cítila trochu preťažená, najmä preto, že každý deň bolo treba sledovať toľko úloh. Pokiaľ išlo o utrpenie môjho tela, cítila som, že by bolo lepšie vykonávať prácu s jednou úlohou, pretože by som nemusela toľko premýšľať a vynakladať toľko úsilia. Keď sa tieto myšlienky objavili, uvedomila som si, že môj stav nie je správny, a tak som sa vedome modlila k Bohu. Neskôr som si prečítala Božie slová, ktoré hovoria: „Ak chcete vo svojej viere v Boha dosiahnuť Božiu spásu, musíte dobre konať svoju povinnosť. Po prvé, pri konaní svojej povinnosti musíte mať zmysel pre zodpovednosť a vynaložiť maximálne úsilie. Keď vás Boh vidí ako dobrého človeka, je to polovica úspechu. Ak sa pri konaní svojej povinnosti dokážete usilovať o pravdu a bez ohľadu na to, koľko skazených pováh odhalíte alebo koľkým ťažkostiam čelíte, dokážete hľadať pravdu, aby ste ich vyriešili, a ak máte pri orezávaní postoj prijatia a podriadenosti, potom budete mať všetku nádej na dosiahnutie Božej spásy. Dosiahnuť to, aby ťa Boh videl ako niekoho, kto sa usiluje o pravdu, je príliš vysoká požiadavka – takú ešte nedokážeš splniť. Nemáš odhodlanie a duchovné postavenie a tvoja viera je príliš malá. Začni teda tým, že dáš bratom a sestrám okolo seba dôvod, aby ťa videli ako dobrého a správneho človeka, ako niekoho, kto do značnej miery miluje pozitívne veci, spravodlivosť a nestrannosť, a kto je pomerne priamy. Keď urobíš chybu, napravíš ju. Keď rozpoznáš svoj stav vzdorovitosti, rýchlo ho zvrátiš. Keď objavíš svoje skazené povahy, urýchlene hľadáš pravdu a hovoríš v duchovnom spoločenstve s ľuďmi, ktorí rozumejú pravde. Keď získaš porozumenie, kajáš sa. Takýmto usilovaním sa urobíš pokrok. Najprv daj bratom a sestrám dôvod, aby ťa videli ako dobrého a správneho človeka, ako niekoho, kto má vstup do života. Potom sa krok za krokom stávaj človekom, ktorý miluje pravdu a usiluje sa o pravdu. Praktizovanie týmto spôsobom uľahčuje získanie vstupu a je praktickejšie, keď na seba kladieš takéto požiadavky. Najprv musíš dať bratom a sestrám dôvod, aby povedali, že si dobrý človek. Aké sú kritériá na posúdenie toho, či si dobrý človek? Najprv sa treba pozrieť na konanie povinnosti. Koľko požadovaných štandardov by sa malo splniť pri konaní povinnosti? Musíš byť svedomitý a zodpovedný, ochotný znášať ťažkosti a platiť cenu, byť dôsledný pri riešení záležitostí a nekonať povrchne. Ak v každej záležitosti hľadáš pravdu-princípy a konáš podľa týchto princípov, je to ešte lepšie. Bez ohľadu na to, kto hovorí, aj keď brat alebo sestra, ktorých príliš neobdivuješ, hovoria o princípe, ktorý je správny a v súlade s pravdou, mal by si počúvať, pokúsiť sa to prijať a snažiť sa vzdorovať svojim vlastným názorom a predstavám. Čo si myslíš o tomto postoji? (Je dobrý.) Ľahko sa hovorí, že určite budeš dobre konať svoju povinnosť, ľahko to vychádza z úst. Je však ťažké konať svoju povinnosť na požadovanej úrovni. Vyžaduje si to, aby si zaplatil určitú cenu a vzdal sa určitých vecí. Akú cenu musíš zaplatiť? Na tej najzákladnejšej úrovni musíš investovať nejaký čas a energiu, mal by si trpieť o niečo viac a vynaložiť o niečo viac úsilia ako iní ľudia. Ak chceš svoju povinnosť konať poriadne, musíš mať zmysel pre zodpovednosť; musíš neustále uvažovať o tom, ako dobre konať svoju povinnosť, ako aj o tom, akými pravdami sa musíš vyzbrojiť a aké problémy by si mal riešiť pri konaní svojej povinnosti. Potom sa musíš modliť k Bohu a hľadať pravdu, vyjadriť svoje priania Bohu, úpenlivo prosiť Boha a žiadať Ho, aby ťa osvietil a viedol. Kým ostatní v noci odpočívajú, ty by si mal venovať čas navyše úvahám o tom, aké problémy sa v ten deň vyskytli pri konaní tvojej povinnosti, uvažovaním o tom, akú skazenosť si prejavil, a hľadaniu pravdy, aby si našiel riešenie – tvoj deň tak bude plodný a nie premárnený. Neschopnosť dobre jesť alebo spať, ak neprídeš na to, ako tieto problémy vyriešiť, a pocit útechy až vtedy, keď sú problémy vyriešené – to je utrpenie, ktoré by si mal pri konaní svojej povinnosti znášať. Je to cena, ktorú by si mal zaplatiť, aby si získal pravdu. Musíš znášať viac ťažkostí, platiť vyššiu cenu a vynakladať viac času a energie na usilovanie sa o pravdu ako ostatní. Sú to skutočné ceny, ktoré treba zaplatiť? (Áno.)“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Iba ten, kto vykonáva svoju povinnosť celým svojím srdcom, mysľou a dušou, je ten, kto miluje Boha) Po prečítaní Božích slov som pochopila, že na posúdenie toho, či je človek dobrý, sú hlavnými kritériami to, či miluje pravdu a usiluje sa o ňu, či dokáže hľadať pravdu, aby vyriešil svoju skazenú povahu, keď si ju uvedomí, a ako pristupuje k svojim povinnostiam – či dokáže konať svoje povinnosti podľa Božích požiadaviek a pravdy-princípov, či je svedomitý a zodpovedný a ochotný trpieť a platiť za to, a či dokáže v ťažkostiach hľadať pravdu, aby vyriešil problémy. Ak človek dokáže uvažovať o týchto správnych veciach a uprednostňovať svoje povinnosti, má srdce, ktoré berie ohľad na Božie úmysly, a dokáže vzdorovať svojmu telu, aby praktizoval pravdu, potom je takýto človek v Božích očiach považovaný za človeka s dobrou ľudskou prirodzenosťou a za dôveryhodného. Keď som sa na seba pozrela vo svetle týchto vecí, videla som, že som ďaleko od Božích požiadaviek. Najmä keď som pomyslela na to, ako som zdržovala prácu, pretože som brala ohľad na svoje telo, a tým som sa dopustila priestupkov, a ako som teraz dostala ďalšiu príležitosť konať takú dôležitú povinnosť, uvedomila som si, že nemôžem pokračovať ako predtým, a že sa musím skutočne kajať. Moje pracovné schopnosti boli trochu nedostatočné, takže by som mala venovať viac času, premýšľania a úsilia spoliehaniu sa na Boha pri spolupráci a hľadaniu duchovného spoločenstva, keď niečomu nerozumiem. V ďalšom priebehu spolupráce sa objavila úloha, v ktorej som nebola veľmi dobrá, a ktorá si vyžadovala, aby som viac pracovala na pravde-princípoch, takže som musela investovať viac času a úsilia ako moja partnerská sestra. Keď som si všimla problémy vo vstupe do života a práci bratov a sestier, tiež som vážne uvažovala a hľadala spôsoby, ako im pomôcť tieto veci vyriešiť podľa svojich najlepších schopností. Keď som takto praktizovala, cítila som vo svojom srdci pokoj a uvoľnenie.

V minulosti som si vždy myslela, že žiť znamená správať sa k sebe dobre, a že žiť pohodlne a ľahko je najdôležitejšie. Nechápala som, ako žiť spôsobom, ktorý je skutočne cenný. Neskôr, keď som čítala Božie slová, som začala niektoré z týchto vecí chápať. Všemohúci Boh hovorí: „Aká je hodnota ľudského života? Slúži len na oddávanie sa telesným pôžitkom, ako sú jedenie, pitie a zábava? (Nie, neslúži.) Tak na čo potom slúži? Podeľte sa o svoje myšlienky. (Človek by mal vo svojom živote dosiahnuť prinajmenšom splnenie povinnosti stvorenej bytosti.) Správne. Povedzte Mi, ak sa každodenné myšlienky a konanie človeka počas celého jeho života sústreďujú výlučne na to, aby sa vyhýbal chorobe a smrti, aby udržiaval svoje telo zdravé a bez chorôb a snažil sa o dlhovekosť, má takýto spôsob života nejakú hodnotu, nejaký význam? (Nie). Takýto spôsob života nemá žiadnu hodnotu. Akú hodnotu by teda mal mať život človeka? … V jednom ohľade ide o plnenie povinností stvorenej bytosti. V inom ohľade ide o to, aby ste v rámci svojich schopností a možností robili všetko najlepšie, ako sa dá, aby ste dosiahli aspoň taký bod, keď vás vaše svedomie neobviňuje, keď sa môžete zmieriť s vlastným svedomím a dokázať, že ste prijateľní v očiach druhých. Ak pôjdeme ešte o krok ďalej, počas celého života, bez ohľadu na to, do akej rodiny si sa narodil, aké máš vzdelanie alebo akú máš kvalitu, musíš mať určité porozumenie princípom, ktoré by ľudia mali v živote chápať. Napríklad akou cestou by mali ľudia kráčať, ako by mali žiť a ako žiť zmysluplný život – mal by si aspoň trochu preskúmať pravú hodnotu života. Tento život sa nedá žiť nadarmo a človek nemôže prísť na túto zem nadarmo. V ďalšom ohľade musíš počas svojho života plniť svoje poslanie; to je najdôležitejšie. Nehovoríme o splnení významného poslania, povinnosti alebo zodpovednosti, no mal by si aspoň niečo dosiahnuť. V cirkvi napríklad niektorí ľudia vkladajú všetko svoje úsilie do diela šírenia evanjelia, vynakladajú energiu celých svojich životov, platia vysokú cenu a získavajú mnohých ľudí. Vďaka tomu majú pocit, že svoje životy neprežili zbytočne, majú hodnotu a môžu byť spokojní. Keď čelia chorobe alebo smrti, rekapitulujú celé svoje životy, zamýšľajú sa nad všetkým, čo kedy urobili, a nad cestou, po ktorej kráčali, a vo svojich srdciach nachádzajú útechu. Z ničoho sa neobviňujú ani nič neľutujú. Niektorí ľudia vynakladajú maximálne úsilie, keď zastávajú vedúcu úlohu v cirkvi alebo sú zodpovední za určitú stránku diela. Odhaľujú celý svoj potenciál, dávajú do toho všetku svoju silu, vynakladajú všetku svoju energiu a platia za dielo, ktoré vykonávajú. Majú svoje slabiny a záporné stránky, no prostredníctvom svojho polievania, vedenia, pomoci a podpory pomáhajú mnohým ľuďom, aby boli silní, stáli si pevne za svojím a aby sa neuzatvárali do seba, ale vrátili sa do Božej prítomnosti a nakoniec o Bohu dokonca svedčili. V čase, keď vedú, navyše vykonávajú mnoho významných úloh, očistia nemálo zlých ľudí, ochránia mnohých z Božieho vyvoleného národa a napravia niekoľko významných strát. Všetky tieto úspechy sa dejú počas toho, ako vedú. Pri spätnom pohľade na cestu, ktorou za tie roky kráčali, na dielo, ktoré vykonali, a cenu, ktorú zaplatili, nepociťujú žiadnu ľútosť ani vinu. Veria, že neurobili nič, čo by bolo hodné výčitky, a žijú s pocitom hodnoty, stálosti a uspokojenia vo svojich srdciach. Aké je to nádherné! Nie je to výsledok? (Áno.) Tento pocit stálosti a uspokojenia a žiadna ľútosť sú výsledkom a odmenou za hľadanie pozitívnych vecí a pravdy.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Ako sa usilovať o pravdu (6)) Z Božích slov som pochopila, čo je to zmysluplný život. Ako stvorená bytosť žiť pre plnenie povinností a naplnenie Božieho poverenia je to, čo dáva životu hodnotu. Povinnosti, ktoré dnes konáme, slúžia na šírenie evanjelia o Božom kráľovstve a to, že môžeme plniť svoje zodpovednosti a priniesť svoj malý príspevok, je niečo, na čo Boh pamätá a je to tá najzmysluplnejšia vec. Pomyslela som na nevercov, ktorí žijú svoj život len preto, aby sa dobre najedli a dobre sa obliekali. Aj keď sa oddávajú svojmu telu a netrpia žiadnymi ťažkosťami a rozmaznávajú sa natoľko, že sú mäkkí a vypasení, žijúc na tomto svete, nevedia, na čo je život skutočne určený alebo ako žiť zmysluplne. Takýto život nemá žiadnu hodnotu a je prežitý nadarmo. Keď som sa spätne pozrela na to, ako som si plnila svoje povinnosti, vždy som brala ohľad na svoje telo, a keď som čelila problémom a ťažkostiam, chcela som utiecť a nerobila som, čo som mohla. Hoci moje telo veľmi netrpelo, v srdci mi zostali nenapraviteľné výčitky a dlhy. Videla som, že bez ohľadu na to, aké veľké je potešenie alebo pohodlie, tieto veci nemôžu priniesť skutočné šťastie, a len plnenie si svojich zodpovedností a povinností umožňuje žiť s pokojom a istotou. S myšlienkou na toto som našla motiváciu konať svoje povinnosti. Keď si konanie mojich povinností vyžadovalo, aby moje telo trpelo, viac som premýšľala o tom, že je to moja povinnosť a zodpovednosť, a že musím urobiť všetko pre to, aby som svoju povinnosť vykonávala dobre. Niekedy, keď som bola zaneprázdnená alebo unavená, som si urobila primerané prestávky a robila som všetko na základe svojho fyzického stavu, a necítila som, že by moja povinnosť bola príliš ťažká alebo bolestivá. V priebehu konania svojich povinností som si tiež uvedomila, že byť vodkyňou si vyžaduje, aby človek niesol viac starostí. Ale riešením rôznych problémov v práci alebo pomáhaním bratom a sestrám riešiť ich ťažkosti v ich stavoch, som lepšie dokázala porozumieť pravde a získať viac právd. V týchto veciach mi Boh preukázal veľkú priazeň. To, že som získala toto porozumenie a zažila túto premenu, je úplne Božia milosť. Bohu vďaka!