Chen Xiao, Čína

Koncom apríla 2023 som dostala list od svojho vyššieho vedenia, v ktorom sa písalo, že odvolali vodcu určitej cirkvi, pretože nekonal skutočnú prácu. Vraj nenašli vhodnú náhradu, a tak dočasne zariadili, aby som prácu tejto cirkvi prevzala ja. Po dočítaní listu mi už veľa času na rozmýšľanie neostávalo a rýchlo som sa tam vybrala. Dozvedela som sa, že niektorí polievači sú leniví, ulievajú sa zo svojich povinností a treba ich vymeniť a mnohí nováčikovia sú zas negatívni a slabí a nezhromažďujú sa pravidelne, takže ich treba urýchlene poliať a podporiť. Aj práca tejto cirkvi na evanjeliu bola neefektívna. Pomyslela som si: „Prečo ma vedenie poslalo do tejto cirkvi, ktorá má také chabé výsledky? Čo si o mne pomyslí, ak tu budem nadlho a prácu sa mi nepodarí zlepšiť? Povedia, že sa na túto povinnosť nehodím? Keď už som ale tu, spoľahnem sa na Boha a posnažím sa čo najlepšie spolupracovať.“ Myslela som si, že najprv musím prerozdeliť pracovníkov, aby dobre konali prácu, a tak som sa týmito úlohami zamestnávala každý deň a pracovala od svitu do mrku.

Personálne zmeny som o chvíľu mala hotové a práca na polievaní postupne priniesla určité výsledky. Neskôr za cirkevnú vodkyňu zvolili jednu evanjelizačnú pracovníčku, sestru Li Ming. Bola som veľmi šťastná, pretože táto sestra mala zmysel pre bremeno svojich povinností a sústreďovala sa na vstup do života a môcť s ňou spolupracovať pri konaní cirkevnej práce bolo skvelé. Krátko potom, čo sestru Li zvolili, sme ale nečakane dostali list od vyššieho vedenia, v ktorom sa písalo, že ju prenasleduje ČKS a musí sa premiestniť, pretože pre ňu nie je bezpečné, aby svoju povinnosť konala v danej oblasti. Keď som si ho čítala, pomyslela som si: „Sotva sa nám podarilo vybrať cirkevnú vodkyňu a ona už musí odísť. Dúfala som, že s Li Minginým dozorom nad prácou na evanjeliu sa moje bremeno trochu zľahčí, no teraz sa nielenže nezľahčilo, ale aj premiestňujú skúsenú evanjelizačnú pracovníčku. Čo si o mne vedenie pomyslí, ak bude práca aj naďalej neefektívna?“ Hoci som sa zdráhala, neostávalo mi nič iné, než sa podriadiť. Neskôr som si na spoluprácu na evanjeliu našla dvoch evanjelizačných pracovníkov, no moje plány mi potom prekazil ďalší rozsiahly policajný zásah. Niekoľko nasledujúcich dní som v jednom kuse počúvala správy o tom, ako jedného po druhom zatýkajú bratov a sestry, medzi ktorými boli aj evanjelizační pracovníci, ktorých som práve našla. Cítila som sa z toho všetkého ochromená a pomyslela som si: „Prečo mám také nešťastie? Čelila som už toľkým nezdarom, a to od môjho príchodu do tejto cirkvi prešli len dva mesiace. Nakoniec sa mi síce personál konečne podarilo upraviť, no teraz vidím, čo sa deje. Nielenže sa nezlepšili pracovné výsledky, no ešte aj zatkli pracovníkov, ktorí so mnou mohli spolupracovať. Zdá sa, že mám jednoducho smolu! Predchádzajúci vodca si v tejto povinnosti zažil bezproblémové a stabilné obdobie. Prečo mám takú smolu, že sa mi dejú všetky tieto zlé veci? Všetko moje nedávne úsilie vyšlo nazmar! Vyššie vedenie si už isto myslí, že nemám žiadne pracovné schopnosti.“ Keď som o tom premýšľala, nemohla som sa ubrániť slzám a pocitu totálnej skormútenosti. Bez pracovných výsledkov som stratila motiváciu reagovať na problémy a dokonca som toto miesto chcela opustiť. Ako som tak žila v tomto stave, pristihla som sa pri tom, že sa môj duch stále viac ponára do temnoty a zúfalstva.

Neskôr som zjedla a vypila jeden úryvok z Božích slov, ktorý sa môjho stavu týkal. Prečítala som si Božie slová: „Aký problém majú ľudia, ktorí si vždy myslia, že majú smolu? Vždy používajú normu šťastia, aby zmerali, či sú ich činy správne alebo nesprávne, a aby zvážili cestu, ktorou by sa mali vydať, veci, ktoré by mali zažiť, a všetky problémy, ktorým čelia. Je to správne alebo nesprávne? (Nesprávne.) Opisujú zlé veci ako smoliarske a dobré veci ako šťastné alebo výhodné. Je táto perspektíva správna alebo nesprávna? (Nesprávna.) Meranie vecí z tejto perspektívy je nesprávne. Je to extrémna a nesprávna metóda a norma na meranie vecí. Tento druh metódy často vedie ľudí k tomu, že upadajú do skormútenosti, a často spôsobuje, že sa cítia nepokojne, že sa im nikdy nič nedarí a že nikdy nedostanú to, čo chcú, čo nakoniec vedie k tomu, že sa cítia neustále úzkostliví, podráždení a nepokojní. Keď tieto negatívne emócie zostanú nevyriešené, títo ľudia neustále upadajú do skormútenosti a majú pocit, že Boh im nie je naklonený. Myslia si, že Boh zaobchádza s druhými s milosťou, ale nie s nimi, a že Boh sa stará o druhých, ale nie o nich. ‚Prečo sa vždy cítim nepríjemne a úzkostlivo? Prečo sa mi vždy dejú zlé veci? Prečo ku mne nikdy neprichádzajú dobré veci? Keby len raz – to je všetko, o čo žiadam!‘ Keď sa na veci pozeráš týmto chybným spôsobom myslenia a pohľadom, spadneš do pasce šťastia a smoly. Keď budeš stále padať do tejto pasce, budeš sa neustále cítiť skormútený. Uprostred tejto skormútenosti budeš obzvlášť citlivý na to, či sú veci, ktoré ťa postihnú, šťastné alebo smoliarske. Keď sa to stane, dokazuje to, že táto perspektíva a idea o šťastí a smole ťa ovládla. Keď ťa ovláda táto perspektíva, tvoje názory a postoj k ľuďom, udalostiam a veciam už nie sú v rozsahu svedomia a rozumu normálnej ľudskej prirodzenosti, ale spadli do akéhosi extrému. Keď spadneš do tohto extrému, nedokážeš sa vymaniť zo skormútenosti. Budeš sa znovu a znovu cítiť skormútený, a hoci sa normálne necítiš skormútený, len čo sa niečo pokazí, len čo budeš mať pocit, že sa stalo niečo nešťastné, okamžite upadneš do skormútenosti. Táto skormútenosť ovplyvní tvoje normálne rozhodovanie a úsudok, ba dokonca aj tvoje šťastie, hnev, smútok a radosť. Keď to ovplyvní tvoje šťastie, hnev, smútok a radosť, naruší a zničí to výkon tvojej povinnosti, ako aj tvoju vôľu a túžbu nasledovať Boha. Keď sa tieto pozitívne veci zničia, tých niekoľko právd, ktoré si pochopil, sa rozplynie a nebudú ti vôbec na nič.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Ako sa usilovať o pravdu (2)) Boh hovorí, že opisovanie všetkého zlého ako „nešťastia“ a všetkého dobrého ako „šťastia“ alebo „výhody“ patrí k pohľadu niekoho, kto zachádza do extrémov a má nesprávny pohľad na vec. Presne taká som bola aj ja. Keď som do tejto cirkvi prišla konať svoje povinnosti a zistila som, že rôzne oblasti cirkevnej práce majú slabé výsledky, polievači nemajú zmysel pre bremeno svojich povinností, mnohí nováčikovia sú negatívni a slabí a práca na evanjeliu neprináša dobré výsledky, zdalo sa mi, že mám smolu. S cieľom odviesť dobrú prácu som sa od rána do večera zamestnávala zhromaždeniami, duchovnými spoločenstvami a prerozdeľovaním pracovníkov, a keď som po chvíli videla, že sa práca na polievaní postupne uberá dobrým smerom, cítila som sa šťastná a motivovaná konať svoju povinnosť. No keď neskôr preložili skúsenú evanjelizačnú pracovníčku a len krátko nato došlo k rozsiahlemu policajnému zásahu, takže zatkli evanjelizačných pracovníkov a nebol nikto, kto by mohol spolupracovať na evanjeliu, prepadla som pocitom skormútenosti a nedokázala som v sebe nazbierať energiu čokoľvek spraviť. Toto moje správanie vyplývalo z môjho nesprávneho pohľadu. Keď práca prinášala dobré výsledky a všetko išlo hladko, zdalo sa mi, že som si u vyššieho vedenia získala obdiv, a mala som z toho radosť. No keď dobré výsledky neprinášala a veci sa neuberali podľa mojich predstáv, cítila som sa negatívne a slabo, vinila som z tohto svoju smolu a ešte som sa aj chcela vzdať svojej povinnosti. Spomenula som si, ako pochybovači od Boha nikdy neprijímajú nič, čo sa im stane, a keď prídu nepriaznivé situácie, sťažujú sa na Neho, mylne mu rozumejú a ešte Ho aj zrádzajú. Pochopila som, že ak svoj stav nezvrátim, budem v ohrození aj ja, a tak som sa k Bohu modlila v nádeji, že ma bude viesť, aby som ho zvrátila.

Neskôr som si prečítala ďalšie Božie slová: „Títo ľudia, ktorí sa vždy zaujímajú o to, či majú šťastie alebo smolu – je spôsob, akým sa pozerajú na veci, správny? Existuje šťastie alebo smola? (Nie.) Aký je základ pre tvrdenie, že neexistujú? (Ľudia, s ktorými sa stretávame, a veci, ktoré sa nám dejú každý deň, sú určené Božou zvrchovanosťou a opatreniami. Neexistuje nič také ako šťastie alebo smola; všetko sa deje z nutnosti a je za tým zmysel.) Je to správne? (Je.) Tento názor je správny a je to teoretický základ pre tvrdenie, že šťastie neexistuje. Čokoľvek sa ti stane, či už dobré alebo zlé, je to úplne normálne, rovnako ako počasie počas štyroch ročných období – každý deň nemôže byť slnečný. Nemôžeš povedať, že slnečné dni zariadil Boh, kým zamračené dni, dážď, vietor a búrky nezariadil. Všetko je určené Božou zvrchovanosťou a opatreniami a je vytvorené prírodným prostredím. Toto prírodné prostredie vzniká podľa zákonov a pravidiel, ktoré zariadil a ustanovil Boh. To všetko je potrebné a nevyhnutné, takže bez ohľadu na počasie to vytvárajú a spôsobujú prírodné zákony. Nie je v tom nič dobré ani zlé – iba pocity, ktoré to vyvoláva v ľuďoch, sú dobré alebo zlé. Ľudia sa necítia dobre, keď prší, fúka, je zamračené alebo počas krupobití. Ľudia nemajú radi najmä dážď a vlhkosť; bolia ich kĺby a cítia sa slabí. Počas upršaných dní sa možno cítiš zle, ale môžeš povedať, že daždivé dni sú nešťastné? Je to iba pocit, ktorý v ľuďoch vyvoláva počasie – šťastie nemá nič spoločné s tým, že prší. Možno povieš, že slnečné dni sú dobré. Ak je tri mesiace slnečno bez kvapky dažďa, ľudia majú dobrý pocit. Každý deň vidia slnko, je sucho a teplo s občasným miernym vánkom a môžu ísť von, kedykoľvek sa im zachce. No rastliny to neznášajú a plodiny v dôsledku sucha uhynú, takže v tom roku nie je žiadna úroda. Znamená teda, že ak sa cítiš dobre, je to naozaj dobré? Príde jeseň, a keď nebudeš mať čo jesť, budeš vravieť: ‚Ach jaj, mať príliš veľa slnečných dní tiež nie je dobré. Ak neprší, plodiny trpia, niet čo zberať a ľudia hladujú.‘ V tomto momente si uvedomíš, že ani nekonečné slnečné dni nie sú dobré. Faktom je, že to, či niečo v človeku vyvoláva dobrý alebo zlý pocit, je založené skôr na jeho vlastných sebeckých motívoch, túžbach a vlastnom záujme než na podstate samotnej veci. Takže základ, podľa ktorého ľudia posudzujú, či je niečo dobré alebo zlé, je nepresný. Keďže základ je nepresný, konečné závery, ktoré vyvodzujú, sú tiež nepresné. Keď sa vrátime k téme šťastia a smoly, teraz už každý vie, že toto príslovie o šťastí neobstojí a že nie je ani dobré, ani zlé. Ľudia, udalosti a veci, s ktorými sa stretávaš, či už sú dobré alebo zlé, sú všetky určené Božou zvrchovanosťou a opatreniami, takže by si im mal čeliť správne. Prijmi od Boha to dobré a prijmi od Boha aj to zlé. Nehovor, že máš šťastie, keď sa stane niečo dobré, a že máš smolu, keď sa stane niečo zlé. Dá sa povedať len toľko, že ľudia sa môžu zo všetkých týchto vecí poučiť a nemali by ich odmietať ani sa im vyhýbať. Ďakuj Bohu za dobré veci, ale ďakuj Bohu aj za zlé veci, pretože všetky zariadil On. Dobrí ľudia, udalosti, veci a prostredia poskytujú ponaučenia, ktoré si treba vziať, ale ešte viac sa dá naučiť od zlých ľudí a zo zlých udalostí, vecí a prostredí. To všetko sú skúsenosti a epizódy, ktoré by mali byť súčasťou života človeka. Ľudia by nemali používať ideu šťastia na ich meranie. Aké sú teda myšlienky a perspektívy ľudí, ktorí používajú šťastie na meranie toho, či sú veci dobré alebo zlé? Čo je podstatou týchto ľudí? Prečo venujú toľko pozornosti šťastiu a smole? Dúfajú ľudia, ktorí kladú veľký dôraz na šťastie, že budú mať veľa šťastia, alebo dúfajú, že budú mať smolu? (Dúfajú, že budú mať veľa šťastia.) Presne tak. V skutočnosti sa usilujú o to, aby mali veľa šťastia a aby sa im diali dobré veci, ktoré len využívajú a profitujú z nich. Nestarajú sa o to, ako veľmi trpia druhí, ani koľko útrap a ťažkostí musia iní znášať. Nechcú, aby sa im stalo niečo, čo vnímajú ako nešťastné. Inými slovami, nechcú, aby sa im stali nejaké zlé veci: žiadne neúspechy, žiadne zlyhania ani nepríjemnosti, žiadne orezávanie, žiadna strata vecí, žiadne znevýhodnenie a žiadne oklamanie. Ak sa niečo z toho stane, považujú to za smolu. Bez ohľadu na to, kto to zariadi, ak sa stanú zlé veci, je to smola. Dúfajú, že všetky dobré veci – od povýšenia, vyčnievania z davu a získavania výhod na úkor iných, až po profitovanie z niečoho, zarobenie veľkého množstva peňazí alebo získanie vysokej funkcie – sa stanú im, a myslia si, že je to šťastie. Vždy merajú ľudí, udalosti a veci, s ktorými sa stretávajú, na základe šťastia. Usilujú sa o šťastie, nie o smolu. Len čo sa pokazí čo i len najmenšia vec, rozčúlia sa, sú podráždení a nespokojní. Otvorene povedané, tieto typy ľudí sú sebecké. Usilujú sa získať prospech na úkor iných ľudí, získať pre seba profit, byť na vrchole a vyčnievať z davu. Boli by spokojní, keby sa všetko dobré stalo len im. To je ich prirodzenosť-podstata; je to ich pravá tvár.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Ako sa usilovať o pravdu (2)) Z Božích slov som pochopila, že ľudia svoje šťastie často posudzujú podľa toho, či z neho sami ťažia. Ak je pre nich daná situácia výhodná, nazývajú ju „šťastím“, a ak nie, tak ju volajú „smolou“. Ľudia, ktorí takto zmýšľajú, chcú pre seba len výhody a sú obzvlášť sebeckí. V skutočnosti je však každá situácia, ktorú Boh opatrí, dobrá a neexistuje nič ako „šťastie“ či „smola“. Všetky situácie, ktoré sa ľuďom zdajú priaznivé alebo nie, slúžia na to, aby sa poučili, a sú pre ich vstup do života prospešné. Je to ako s počasím, kde ľudia potrebujú tak slnečné, ako aj daždivé dni. Sústavné slnko by čoskoro vysušilo úrodu a zdĺhavý dážď by ju potopil. Takže či už svieti slnko alebo prší, je to všetko súčasťou Božej zvrchovanosti a opatrení a je to pre ľudstvo prospešné. Keď som sa kedysi stretávala s vecami, ktoré sa nezhodovali s mojimi prianiami, vždy som si myslela, že mám skrátka smolu. Bolo to však preto, lebo som v sebe nosila ambície a túžby a neustále som sa usilovala, aby ma druhí obdivovali, takže keď som nedostala, čo som chcela, cítila som sa ako nešťastný smoliar, sťažovala som sa na Boha, reptala som na Neho a žila som v skormútenom stave. Ako tak nad sebou uvažujem, po príchode do tejto cirkvi som spočiatku chcela dobre konať svoju povinnosť, aby som si získala obdiv druhých, a tak som od svitu do mrku bez reptania pracovala. Lenže keď sa veci nevyvíjali podľa mojich predstáv a zatkli evanjelizačných pracovníkov, obávala som sa, že bez spolupracovníkov nebude možné dosiahnuť dobré výsledky, a keď moja túžba po povesti a postavení ostala neuspokojená, cítila som sa ako smoliarka a moje predošlé nadšenie sa razom vytratilo. Rôzne oblasti práce v tejto cirkvi meškali už teraz, pretože predošlý vodca nerobil dosť skutočnej práce, a zatknutie bratov a sestier spôsobilo, že sa normálny priebeh veľkej časti práce zabrzdil ešte viac. Vyššie vedenie ma sem umiestnilo v nádeji, že dokážem byť ohľaduplná k Božím úmyslom, poháňať rôzne oblasti práce vpred a chrániť záujmy cirkvi. No ja som už pri pohľade na obrovské ťažkosti, ktorým som čelila, začala byť skormútená a stratila motiváciu konať svoju povinnosť, pričom som sa sťažovala na svoju „smolu“. Bohu sa toto moje správanie naozaj hnusilo. Človek, ktorý je Bohu skutočne verný, by pri pohľade na to, ako cirkev čelí tvrdému zásahu a ako pritom zatýkajú všetkých týchto bratov a sestry, vynaložil všetko úsilie, aby pri prerozdeľovaní pracovníkov spravil všetko, čo môže, a minimalizoval straty. No ja som sa v kritickom čase, ako bol tento, zaujímala len o svoju povesť a postavenie. Bola som skutočne sebecká a chýbalo mi svedomie a ľudská prirodzenosť! Teraz už som rozumela, že Boh túto situáciu dopustil preto, aby zmenil moju skazenú povahu. Potrebovala som, aby ma pomohla zjaviť a premeniť, pretože som kládla priveľký dôraz na povesť a postavenie.

Jedno ráno som si počas svojich pobožností prečítala ďalšie Božie slová: „Keď sa vzdáš svojich ambícií a túžob, keď prestaneš odmietať alebo sa vyhýbať každému nešťastiu, ktoré ťa postihne, a prestaneš tieto veci merať podľa toho, aké máš šťastie alebo smolu, mnohé z tých vecí, ktoré si kedysi vnímal ako nešťastné a zlé, začneš teraz považovať za dobré – zlé veci sa zmenia na dobré. Tvoje zmýšľanie a spôsob, akým sa na veci pozeráš, sa zmenia, čo ti umožní vnímať svoje životné skúsenosti inak a zároveň získať iné odmeny. Je to výnimočná skúsenosť, ktorá ti prinesie nepredstaviteľné odmeny. Je to dobrá vec, nie zlá vec. … Neusiluj sa o takzvané ‚šťastie‘ a neodmietaj takzvanú ‚smolu‘. Daj svoje srdce a celé svoje bytie Bohu, nechaj konanie a ovládanie na Neho a podriaď sa Jeho ovládaniu a opatreniam. Boh ti dá to, čo potrebuješ, v spravodlivej miere, keď to budeš potrebovať. Podľa tvojich potrieb a nedostatkov bude ovládať prostredia, ľudí, udalosti a veci, ktoré potrebuješ, aby si sa mohol naučiť to, čo by si sa mal naučiť od ľudí, z udalostí a vecí, s ktorými sa stretneš. Samozrejme, predpokladom toho všetkého je, že musíš mať postoj podriadenosti voči Božiemu ovládaniu a usporiadaniam.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Ako sa usilovať o pravdu (2)) Boh hovorí, že keď na udalosti prestaneme nazerať ako na „šťastné“ a „nešťastné“, môžeme získať neočakávaný pohľad na situácie, ktoré nám Boh usporadúva, a prostredníctvom svojich skúseností vidieť Jeho skutky a zvrchovanosť. Keď teda čelíme nepriaznivým situáciám, namiesto toho, aby sme sa im snažili uniknúť alebo vyhnúť, by sme ich od Boha mali prijať. Za udalosťami, ktoré ľudia považujú za „zlé“, sa vždy skrýva Boží úmysel a skúsenosti, ktorými si musíme prejsť. Boh takéto situácie využíva na to, aby nás cvičil a aby náš život mohol rásť – to je Jeho dobrý úmysel. Uvedomila som si, že svoj mylný pohľad musím napraviť a musím sa zo všetkých síl snažiť spoliehať na Boha. Verila som, že mi na spoluprácu na diele cirkvi pripraví tých správnych ľudí. Keď som takto zmýšľala, môj stav sa o dosť zlepšil, a tak som začala hľadať ľudí, ktorí by mi s prácou na evanjeliu pomohli. V tom čase sme mali jednu sestru, ktorá sa cítila slabá a odradená, pretože ju zaťažovala jej rodina. Oslovili sme ju a ponúkli sme jej duchovné spoločenstvo a podporu a po určitom období duchovných spoločenstiev sa jej stav zlepšil a bola ochotná prijať svoju povinnosť. Následne pritom po našom duchovnom spoločenstve prijala svoje povinnosti aj ďalšia sestra. Uvedomila som si, že mi Boh opatril toto prostredie, aby ma naučil konať skutočnú prácu – napríklad duchovným spoločenstvom riešiť problémy bratov a sestier. Len čo pochopili Boží úmysel, začali aktívne spolupracovať. Navyše nám toto prostredie pomohlo rozvíjať viac ľudí, aby začali konať svoje povinnosti. Bola som Bohu vďačná!

V septembri som zrazu dostala list, v ktorom sa písalo, že zatkli diakona pre evanjelium, a v priebehu niekoľkých nasledujúcich dní prichádzali ďalšie správy o zatknutiach bratov a sestier. Pomyslela som si: „Sotva sme konečne upravili tím a zbadali nejaké výsledky a oni znova zatýkajú evanjelizačných pracovníkov. Prečo mám takú smolu? Tieto nešťastia sa mi dejú stále!“ Potom som si však uvedomila, že nie som v správnom stave, a tak som sa rýchlo v tichosti pomodlila k Bohu s prosbou, aby ma touto situáciou previedol. Spomenula som si na Božie slová: „Faktom je, že to, či niečo v človeku vyvoláva dobrý alebo zlý pocit, je založené skôr na jeho vlastných sebeckých motívoch, túžbach a vlastnom záujme než na podstate samotnej veci. Takže základ, podľa ktorého ľudia posudzujú, či je niečo dobré alebo zlé, je nepresný. Keďže základ je nepresný, konečné závery, ktoré vyvodzujú, sú tiež nepresné. Keď sa vrátime k téme šťastia a smoly, teraz už každý vie, že toto príslovie o šťastí neobstojí a že nie je ani dobré, ani zlé. Ľudia, udalosti a veci, s ktorými sa stretávaš, či už sú dobré alebo zlé, sú všetky určené Božou zvrchovanosťou a opatreniami, takže by si im mal čeliť správne. Prijmi od Boha to dobré a prijmi od Boha aj to zlé. Nehovor, že máš šťastie, keď sa stane niečo dobré, a že máš smolu, keď sa stane niečo zlé. Dá sa povedať len toľko, že ľudia sa môžu zo všetkých týchto vecí poučiť a nemali by ich odmietať ani sa im vyhýbať. Ďakuj Bohu za dobré veci, ale ďakuj Bohu aj za zlé veci, pretože všetky zariadil On. Dobrí ľudia, udalosti, veci a prostredia poskytujú ponaučenia, ktoré si treba vziať, ale ešte viac sa dá naučiť od zlých ľudí a zo zlých udalostí, vecí a prostredí. To všetko sú skúsenosti a epizódy, ktoré by mali byť súčasťou života človeka. Ľudia by nemali používať ideu šťastia na ich meranie.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Ako sa usilovať o pravdu (2)) Z Božích slov som pochopila, že ľudia často neposudzujú, či sú isté situácie dobré alebo zlé, na základe pravdy, ale podľa vlastných osobných túžob a záujmov. Diakona pre evanjelium zatkli s Božím dovolením. To Boh podľa vlastnej zvrchovanosti a ovládania usporiadava, koho zatknú, a sú to skúsenosti, ktorými si ľudia musia prejsť. Mala by som sa podriadiť, dať si rady s následkami a urobiť všetko preto, aby som spolupracovala. Následne som sa začala zaoberať následkami. Neskôr som sa dozvedela, že vedúci tímu pre evanjelium spolu s troma nováčikmi pokračoval v zhromažďovaní a kázaní evanjelia. Nenechali sa zastrašiť veľkým červeným drakom a ich práca na evanjeliu bola ešte efektívnejšia než predtým. Zopár sestier, ktoré trápil dosah na prácu cirkvi, navyše prevzalo iniciatívu a začalo konať svoje povinnosti. Keď som to všetko videla, bola som hlboko dojatá. Uvedomila som si, že každá situácia, ktorú Boh opatrí, má nejaký zmysel. Tí, ktorých zatkli, majú skúsenosti, ktorými si musia prejsť, a tí, ktorých nie, zas majú svedectvá, ktoré majú podať. Boh používa prenasledovanie veľkým červeným drakom, aby ľuďom slúžil tým, že ich zdokonaľuje.

Vďaka tejto skúsenosti som pochopila, že sa tieto situácie nestali preto, lebo mám „smolu“, alebo preto, že mal na mňa Boh vysoké nároky. Naopak, používal ich na to, aby ma očistil a premenil. Keď som začala zmýšľať inak a skutočne spolupracovala, uvidela som, ako sa predo mnou odvíja Božie dielo. Kým som sa úprimne modlila a celým srdcom konala svoje povinnosti, Boh mi otváral cestu. Odteraz sa chcem aj naďalej pri plnení svojich povinností spoliehať na Boha.