V roku 2021 sme so sestrou Sofiou v cirkvi zodpovedali za prácu na videách. Mala väčšie technické zručnosti a skúsenosti než ja, takže vždy keď som narazil na problémy alebo ťažkosti, obrátil som sa na ňu, aby sme o nich hovorili v duchovnom spoločenstve. Raz som pri práci na jednom videu urobil dosť základnú chybu, a keď to zistila, prišla mi ju pomôcť opraviť. Pri jej opravovaní sa ma opýtala: „Túto povinnosť konáš už nejaký čas, ako si mohol urobiť takú banálnu chybu?“ Vo vnútri som pocítil odpor – hneď na úvod sa ma takto vypytovala, akoby som bol naozaj neskúsený. Povyšovala sa nado mňa a schválne si ma brala na paškál? Neskôr som ten problém síce vyriešil, ale cítil som pritom vzdor. O pár dní nato mali podobné problémy aj niektorí bratia a sestry. Keď sme na zhromaždení sumarizovali problémy v práci, Sofia uviedla moju chybu ako príklad na analýzu. Vtedy som voči nej pocítil ešte väčšie odolávanie a pomyslel som si: „Veď som predsa jeden z nadriadených – čo si o mne ostatní pomyslia, keď hovoríš o mojej chybe pred všetkými? Budú si ma ešte vôbec vážiť? Zdá sa, že ma zámerne strápňuješ.“ Potom som sa s ňou už nechcel rozprávať ani sa jej pýtať na problémy, s ktorými som si nevedel rady. Pri našich pracovných diskusiách som odchádzal hneď, ako sme skončili, a nechcel som s ňou prehodiť už ani slovo navyše. Keď ma vyhľadala, aby sme sa porozprávali o našich stavoch, len som sa nútil dostať zo seba pár slov, aby som to nejako odbil, a nevedel som sa dočkať, kedy to už rýchlo skončí.

Neskôr ma z mojej pozície prepustili, lebo som sa miesto konania skutočnej práce usiloval o slávu a postavenie. Po nejakom čase sa Sofia spýtala na môj stav a ja som otvorene hovoril v duchovnom spoločenstve o svojom uvažovaní a porozumení po tom, ako ma prepustili. Myslel som si, že ma uteší a povzbudí, ale na moje prekvapenie povedala: „V poslednom čase si vo svojej povinnosti aktívnejší, no tvoje porozumenie je povrchné. Neuvažoval si skutočne o koreni svojich zlyhaní a neporozumel si mu. Hovorila som o tom s ďalšou sestrou a ona súhlasila.“ Bolo zahanbujúce počuť, ako tak priamo odhaľuje moje problémy. Pomyslel som si: „Vôbec neberieš ohľad na moje pocity. Nesnažíš sa zámerne poškodiť moju povesť, keď o tom hovoríš pred bratmi a sestrami?“ Vnútri som bol plný odolávania a od tej chvíle som nepočúval ani slovo z toho, čo hovorila. Dal som jej stručnú odpoveď, ale dusil som v sebe veľký hnev. Pomyslel som si, že keď sa ku mne takto zachovala, pri najbližšej príležitosti jej to oplatím rovnakou mincou. Odvtedy som robil všetko pre to, aby som sa s ňou nerozprával – teda s výnimkou vecí, ktoré sme museli prediskutovať ohľadom práce. Jej hlas som už nechcel ani počuť.

Raz popoludní mi istá sestra napísala do nášho skupinového četu, že so mnou potrebuje súrne hovoriť. Pracoval som na videu a nevšimol som si správu včas, čo zdržalo prácu. Sofia to zistila a zavolala mi, aby sa opýtala, prečo som nereagoval pohotovo, a potom povedala: „Vidím, že máš stále ten istý starý problém: neodpovedáš rýchlo na správy a niekedy ťa nevieme nájsť. Tento projekt, za ktorý si zodpovedný, je naozaj dôležitý – už ho viac nezdržuj…“ Ja som však v sebe pocítil veľký odpor a pomyslel som si: „Kedysi som bol vo svojej povinnosti nezodpovedný, sústredil som sa len na vlastnú prácu, ale po svojom prepustení som venoval pozornosť náprave. Nepopieraš svojimi slovami len všetku moju tvrdú prácu, ktorú som nedávno vykonal? Povyšuješ sa nado mňa a myslíš si, že sa neusilujem o pravdu?“ Moja predpojatosť voči nej rástla. Niekedy, keď som videl, že mi napísala ohľadom práce, ani sa mi nechcelo odpovedať. Zakrátko nás vodca požiadal, aby sme napísali hodnotenie Sofie. Mal som pocit, že nadišla moja príležitosť. Neustále ma odhaľovala, ale tentoraz som mohol ja odhaliť jej problémy a dať jej pocítiť, aké to je stratiť tvár. Podrobne som teda vypísal jej problémy a zameral som sa na to, ako vo svojich slovách a skutkoch nebrala ohľad na moje pocity. Spomenul som aj spôsoby, akými nekonala skutočnú prácu. Po prečítaní našich hodnotení vodca upozornil Sofiu na jej problémy a ona sa vedome snažila zmeniť. Ja som sa však stále nedokázal zbaviť svojej predpojatosti voči nej. A tak som raz na zhromaždení využil príležitosť hovoriť v duchovnom spoločenstve o Božích slovách, aby som ventiloval svoju predpojatosť a názory, ktoré som na ňu mal. Na tomto zhromaždení sme v duchovnom spoločenstve hovorili o typoch správania, ktoré súvisia s obmedzovaním iných, a ja som premýšľal o tom, ako Sofia nikdy nebrala ohľad na moje pocity v ničom, čo povedala, takže som ju chcel verejne konfrontovať, aby všetci videli, že aj ona má veľa problémov a nie je o nič lepšia ako ja. Nenápadne som ju odhalil so slovami: „Niekto môže byť nadriadený a mať technické zručnosti, ale pritom môže byť neúctivý vo svojom vyjadrovaní a v spôsobe, akým poukazuje na problémy iných. Niekedy môže dokonca zaujať veľmi odsudzujúci tón a hovoriť, čo všetko je na niekom zlé, čo môže spôsobiť, že sa ten človek cíti vo svojej povinnosti obmedzovaný. To je tiež obmedzovanie ľudí a nepriame vyrušovanie života cirkvi. Aj takýto typ človeka musíme vedieť rozlišovať.“ Mal som pocit, že som sa vyventiloval, no na niekoľko minút nastalo ticho – v duchovnom spoločenstve už nikto ďalej neprehovoril. Cítil som sa trochu nesvoj – bál som sa, že moje duchovné spoločenstvo možno nebolo vhodné. Potom som si však pomyslel, že všetko, čo som povedal, bola pravda, takže na tom nemohlo byť nič nesprávne. Pustil som to z hlavy.

Na moje prekvapenie mi o niekoľko dní neskôr zavolal vodca a v duchovnom spoločenstve hovoril, že som na tom zhromaždení okľukou kritizoval Sofiu, a že som ju tým odsudzoval a útočil som na ňu. To jej mohlo ublížiť a mohlo to spôsobiť, že by sa niektorí bratia a sestry postavili na moju stranu, začali by byť voči Sofii predpojatí a nedokázali by s ňou v práci spolupracovať. Takéto konanie bolo podrývačné a narušujúce. Keď som počúval, ako to vodca rozoberá, bol som naozaj nervózny a bál som sa. Vedel som, že Božie slová hovoria, že ľahkovážne odsudzovanie a rozoberanie niekoho na zhromaždení je narušovaním a vyrušovaním cirkevného života a páchaním zla. Vedel som, že povaha tejto veci je vážna. Keď sa náš rozhovor skončil, okamžite som si našiel niekoľko Božích slov na túto tému. Božie slová znejú: „Jav svojvoľného odsudzovania, nálepkovania a trýznenia ľudí sa často vyskytuje v každej cirkvi. Napríklad, niektorí ľudia prechovávajú predsudky voči určitému vodcovi alebo pracovníkovi a aby sa pomstili, hovoria o nich za ich chrbtom, odhaľujú a rozoberajú ich pod zámienkou, že hovoria v duchovnom spoločenstve o pravde. Úmysel a ciele, ktoré stoja za takýmto konaním, sú nesprávne. Ak niekto naozaj hovorí v duchovnom spoločenstve o pravde, aby svedčil o Bohu a bol na úžitok druhým, mal by hovoriť v duchovnom spoločenstve o svojich vlastných pravých skúsenostiach a priniesť úžitok druhým tým, že rozoberá a spoznáva samého seba. Takáto prax prináša lepšie výsledky a Boží vyvolený národ to schváli. Ak niekto v duchovnom spoločenstve odhaľuje a znevažuje inú osobu a útočí na ňu v snahe sa jej pomstiť, potom je úmysel duchovného spoločenstva nesprávny, je neoprávnený, Boh ho nenávidí a pre bratov a sestry nie je budujúci. Ak má niekto v úmysle odsudzovať alebo trýzniť druhých, potom je to zlý človek a koná zlo. Všetci z Božieho vyvoleného národa by mali vedieť rozlišovať, pokiaľ ide o zlých ľudí. Ak niekto svojvoľne útočí na ľudí, odhaľuje ich alebo znevažuje, potom by sa mu malo s láskou pomôcť, hovoriť s ním v duchovnom spoločenstve a rozoberať ho alebo ho orezať. Ak nie je schopný prijať pravdu a zatvrdilo sa odmieta napraviť, potom je to úplne iná vec. Pokiaľ ide o zlých ľudí, ktorí často svojvoľne odsudzujú, nálepkujú a trýznia druhých, mali by byť dôkladne odhalení, aby sa ich všetci naučili rozlišovať, a potom by mali byť obmedzení alebo vypudení z cirkvi. Je to nevyhnutné, pretože takíto ľudia vyrušujú cirkevný život a prácu cirkvi a je pravdepodobné, že budú zavádzať ľudí a vnesú do cirkvi chaos.“ (Slovo, zv. V: Zodpovednosti vodcov a pracovníkov. Zodpovednosti vodcov a pracovníkov (15)) „Útok a pomsta sú druhom skutku a odhalenia, ktoré pochádzajú zo zlomyseľnej satanskej prirodzenosti. Sú tiež prejavmi surovej povahy. Ľudia uvažujú takto: ‚Ak si ku mne neprívetivý, urobím ti zle. Ak mi nedovolíš zachovať si tvár, prečo by som to mal dovoliť ja tebe?‘ Čo je to za zmýšľanie? Nie je to pomstychtivý spôsob myslenia? Nie je to v očiach obyčajného človeka opodstatnená myšlienka a názor? Nemá to snáď opodstatnenie? ‚Nezaútočím, pokiaľ nie som napadnutý; ak som napadnutý, určite podniknem protiútok‘ a ‚Odplácať sa iným rovnakou mincou‘ – neverci často hovoria takéto veci. To všetko sú filozofie, ktoré majú medzi nevercami opodstatnenie a úplne zodpovedajú ľudským predstavám. Ako by však tieto slová mali vnímať tí, ktorí veria v Boha a usilujú sa o pravdu? Sú tieto myšlienky a názory správne? (Nie.) Prečo nie sú správne? Ako by sa mali rozlišovať? Odkiaľ tieto myšlienky a názory pochádzajú? (Od satana.) Pochádzajú od satana, o tom niet pochýb. Z ktorých satanských pováh vychádzajú? Pochádzajú zo zlomyseľnej prirodzenosti satana; obsahujú zlomyseľnú a škaredú podstatu a pravú tvár satana. Aká je prirodzenosť myšlienok, názorov, vyjadrení a dokonca aj skutkov, ktoré obsahujú prirodzenosť-podstatu satana? Bezpochyby je to skazená ľudská povaha – je to povaha satana. Sú tieto satanské veci v súlade s Božími slovami? Sú v súlade s pravdou? Majú základ v Božích slovách? (Nie.) Sú to myšlienky a názory, ktoré by mali nasledovníci Boha mať, a skutky, ktoré by mali konať? Sú tieto myšlienky a skutky v súlade s pravdou? (Nie.) Keďže tieto veci nie sú v súlade s pravdou, sú v súlade so svedomím a s rozumom normálnej ľudskej prirodzenosti? (Nie.)“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Skutočnú premenu môže priniesť len vyriešenie vlastných skazených pováh) Keď som porovnal svoje správanie s tým, čo odhaľovali Božie slová, skutočne som sa zľakol. Keď Sofia pri mojej interakcii s ňou použila chybu v mojej práci ako príklad a pred všetkými ju analyzovala, cítil som sa ponížený, nenávidel som ju a nechcel som s ňou hovoriť. Pri diskusiách o práci som ju jednoducho odbil. Keď videla moje problémy a tak bez okolkov poukázala na moje nedostatky a dokonca hovorila o mojich problémoch s iným nadriadeným, bol som veľmi nahnevaný. Mal som pocit, akoby v okamihu zničila dobrý obraz, na ktorého budovaní som tak tvrdo pracoval, a vo vnútri som jej tak veľmi odolával, že som už ani nechcel počuť jej hlas. Keď spomenula, že som neodpovedal na správy včas, a varovala ma, aby som nezdržiaval prácu tak ako predtým, mal som pocit, že ma vymedzuje, popiera, že som sa zmenil, a zámerne mi sťažuje situáciu. Moju frustráciu som preto ventiloval cez svoju povinnosť a zámerne som jej neodpovedal. Moja predpojatosť voči Sofii bola čoraz intenzívnejšia; cítil som k nej silnú nevraživosť. Keď nás vodca požiadal, aby sme na ňu napísali hodnotenie, zneužil som túto príležitosť na vyjadrenie osobnej krivdy, zdôrazňoval som jej chyby, aby ju vodca orezal alebo dokonca prepustil, a ja by som si tak vyventiloval svoju frustráciu. V snahe pomstiť sa jej som využil príležitosť počas duchovného spoločenstva o Božích slovách na to, aby som ju odsúdil, že má zlú ľudskú prirodzenosť, a podnecoval som ostatných, aby ju rozlíšili a izolovali, aby som mohol ventilovať svoj hnev. Videl som, že som zjavil surovú povahu. Vedel som, že to, že Sofia poukázala na moje problémy, znamenalo, že je zodpovedná za prácu cirkvi a pomáha mi spoznať samého seba, ale ja som to ani zďaleka neprijal a ani som sa tomu nepodriadil. Trucoval som a využil som svoju povinnosť na ventilovanie frustrácie. Dokonca som použil svoje duchovné spoločenstve o Božích slovách na to, aby som na ňu zaútočil a utláčal ju. Týmto konaním som sa snažil vytvoriť kliku, čím som narúšal a vyrušoval cirkevný život. Zaútočil som na Sofiu z pomsty a snažil som sa ju trýzniť len preto, lebo pár jej slov zranilo moju pýchu. Správal som sa tak strašne! Božie slová znejú: „Ak sú veriaci rovnako nedbanliví a bezuzdní vo svojom prejave a počínaní ako neverci, potom sú ešte podlejší ako oni. Sú to priam archetypálni zlí démoni.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Varovanie pre tých, ktorí neuvádzajú pravdu do praxe) Zjedol a vypil som toľko Božích slov, no nedokázal som prijať ani zopár správnych návrhov. Bol som skutočne veriaci? Vždy som sa riadil týmito satanskými filozofiami: „Ak ku mne budeš zlý, slušnosť odo mňa nečakaj“ a „Nezaútočím, pokiaľ nie som napadnutý; ak som napadnutý, určite podniknem protiútok.“ Iba som ventiloval svoju nespokojnosť bez toho, aby som mal vôbec bohabojné srdce. To, čo som žil, bola satanská skazená povaha, bez akejkoľvek štipky ľudskej podoby. Cítil som sa naozaj previnilo a rozrušene, takže som sa modlil k Bohu a chcel som sa kajať a zbaviť sa svojej predpojatosti voči Sofii. Niekoľko dní, keď som mal čas, som premýšľal o tom, prečo sme spolu na začiatku vychádzali dobre, ale teraz som k nej začal byť taký podráždený. Vedel som, že keď ma orezávala, hovorila pravdu – možno bol jej tón prísny, ale nebolo to nič hrozné. Prečo som to nedokázal prijať a prečo som na ňu dokonca zaútočil, aby som sa pomstil?

Pri svojom hľadaní som videl jednu pasáž z Božích slov: „Keď sú antikristi orezávaní, často prejavujú veľké odolávanie, a potom sa začnú zo všetkých síl obhajovať a používať sofistiku a výrečnosť, aby zavádzali ľudí. To je celkom bežné. Prejav antikristov, ktorí odmietajú prijať pravdu, úplne odhaľuje ich satanskú prirodzenosť, ktorá spočíva v nenávisti a odpore k pravde. Sú čisto satanovho druhu. Bez ohľadu na to, čo antikristi robia, ich povaha a podstata sú úplne odhalené. Najmä v Božom dome je všetko, čo robia, v rozpore s pravdou, je to Bohom odsúdené a je to zlý skutok, ktorý odporuje Bohu, a všetky tieto veci, ktoré robia, plne potvrdzujú, že antikristi sú satani a zlí démoni. Preto, pokiaľ ide o orezávanie, absolútne ho neprijímajú s radostnou poslušnosťou a ochotou; skôr naopak, okrem odolávania a odporu orezávanie aj nenávidia, nenávidia tých, ktorí ich orezávajú, a nenávidia tých, ktorí odhaľujú ich prirodzenosť-podstatu a ich zlé skutky. Antikristi si myslia, že ktokoľvek ich odhalí, jednoducho im robí prieky, a tak súperia a bojujú s každým, kto ich odhalí. Pre túto prirodzenosť antikristov sa nikdy nebudú správať láskavo k nikomu, kto ich orezáva, ani nebudú tolerovať či znášať nikoho, kto tak robí, a už vôbec nebudú cítiť vďačnosť ani chváliť nikoho, kto tak robí. Naopak, ak ich niekto oreže a spôsobí, že stratia dôstojnosť a tvár, budú voči tejto osobe v srdci prechovávať nenávisť a budú chcieť nájsť príležitosť, ako sa jej pomstiť. Akú nenávisť len majú voči ostatným! Toto si myslia a pred ostatnými otvorene povedia: ‚Dnes si ma orezal, nuž, teraz je naše nepriateľstvo spečatené. Ty choď svojou cestou a ja pôjdem svojou, ale prisahám, že sa pomstím! Ak mi priznáš svoju chybu, skloníš predo mnou hlavu alebo si kľakneš a budeš ma prosiť, odpustím ti, inak to nikdy nenechám tak!‘ Bez ohľadu na to, čo antikristi hovoria alebo robia, nikdy nepovažujú niečie láskavé orezávanie alebo úprimnú pomoc za príchod Božej lásky a spásy. Namiesto toho to považujú za znak poníženia a za chvíľu, keď boli najviac zahanbení. Z toho vidno, že antikristi vôbec neprijímajú pravdu, že ich povaha spočíva v odpore a nenávisti k pravde.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod (Ôsma časť)) Z Božích slov som pochopil, že postoj antikristov k orezávaniu je taký, že ho priamo odmietajú, vyhovárajú sa z neho, sú vzdorovití. Človeka, ktorý ich orezáva, dokonca vnímajú ako nepriateľa, a tak hľadajú príležitosti na útok a pomstu. Majú odpor k pravde a zo svojej prirodzenosti ju nenávidia; nikdy ju neprijmú. To, čo Sofia povedala o mojich problémoch a odchýlkach v mojej práci, bola všetko pravda, takže bez ohľadu na to, aký tón zvolila alebo akú metódu použila, bolo to preto, aby mi pomohla spoznať samého seba, nie preto, aby si na mňa zámerne zasadla. Je zrejmé, že som nebol pri svojej povinnosti svedomitý ani praktický, ani som neprebral zodpovednosť za dohliadanie na prácu, čo viedlo k niektorým problémom v našich videách. Sofia tieto problémy analyzovala a rozoberala, aby sme už neopakovali rovnaké chyby a nezdržovali postup celej práce. Všimla si tiež, že po tom, ako ma prepustili, bolo moje sebaporozumenie dosť povrchné a z láskavosti ma na to upozornila. Chcela mi tým pomôcť, aby som lepšie spoznal samého seba a skutočne sa kajal. Hoci zas a znova poukazovala na moje problémy a pomáhala mi, nielenže som bol nevďačný, ale myslel som si, že ma zámerne strápňuje a zraňuje moju dôstojnosť. Naozaj som voči nej cítil zášť a začal som sa k nej správať ako k nepriateľovi, pričom som sa silou-mocou snažil nájsť príležitosti na pomstu. Dokonca som podnecoval ostatných, aby ju izolovali a odmietli. Moje skutky boli skutkami antikrista. Antikristi hltajú akékoľvek lichôtky a absolútne milujú každého, kto ich ospevuje. No čím je niekto čestnejší, tým viac ho utláčajú a trýznia. Každý, kto ich urazí alebo poškodí ich záujmy, si to odnesie, a nedajú pokoj, kým ich ten človek neodprosí. To spôsobuje vyrušenia a škody na cirkevnej práci a na vstupe ostatných do života. Nakoniec skončia natrvalo vyradení Bohom za to, že páchajú všetko to zlo a za urážanie Božej povahy. To, čo Sofia povedala, sa dotklo mojej povesti a postavenia, a tak som sa chcel pomstiť. Vyzeralo to, akoby som sa mohol upokojiť len vtedy, keby som ju trýznil, až kým by neuznala svoju chybu a neprestala ma „provokovať“. Bol som naozaj zlomyseľný! Mal som odpor k pravde a kráčal som po ceste antikrista. Vedel som, že keby som nezmenil svoju povahu antikrista, tak v momente, keď by som získal nejaké postavenie, páchal by som ešte viac zla, trýznil a potláčal ešte viac ľudí, a Boh by ma nakoniec preklial a potrestal. Videl som, že následky sú naozaj desivé. Modlil som sa teda k Bohu a hľadal som cestu praktizovania a vstupu.

Neskôr som si v Božích slovách prečítal toto: „Ak si niekto, kto sa bojí Boha a vyhýba sa zlu, budeš cítiť, že potrebuješ dohľad Božieho vyvoleného ľudu, a ešte viac, že potrebuješ jeho pomoc. Ak si zlý človek a máš zlé svedomie, budeš sa báť dohľadu a budeš sa mu snažiť vyhnúť, čo je nevyhnutné. Preto niet pochýb o tom, že všetci, ktorí sa bránia dohľadu Božieho vyvoleného ľudu a majú voči nemu odpor, majú čo skrývať a rozhodne nie sú čestní ľudia; nikto sa nebojí dohľadu viac ako nečestní ľudia. Aký postoj by teda vodcovia a pracovníci mali zaujať k dohľadu Božieho vyvoleného ľudu? Mal by zahŕňať negativitu, ostražitosť, odpor a nenávisť, alebo poslušnosť voči Božiemu ovládaniu a opatreniam a pokorné prijatie? (Pokorné prijatie.) Na čo sa vzťahuje pokorné prijatie? Znamená to prijať od Boha všetko, hľadať pravdu, zaujať správny postoj a nekonať horkokrvne. Ak u teba niekto naozaj objaví problém a poukáže naň, pomôže ti ho rozlíšiť a pochopiť a pomôže ti pri jeho riešení, potom je voči tebe zodpovedný a je zodpovedný aj voči práci Božieho domu a vstupu Božieho vyvoleného ľudu do života; je to správne a je to úplne prirodzené a oprávnené. Ak existujú takí, ktorí považujú dohľad cirkvi za niečo, čo pochádza od satana a zo zlomyseľných úmyslov, potom sú to diabli a satani. S takou diabolskou prirodzenosťou by určite neprijali ani Božie podrobné skúmanie. Ak niekto skutočne miluje pravdu, bude mať správne pochopenie pre dohľad Božieho vyvoleného ľudu, bude ho schopný považovať za niečo, čo sa robí z lásky a čo pochádza od Boha, a bude ho od Boha schopný prijať. Určite nebude konať horkokrvne ani impulzívne, a už vôbec sa v jeho srdci neobjaví odpor, ostražitosť alebo podozrievanie. Najsprávnejší postoj, s akým treba pristupovať k dohľadu Božieho vyvoleného ľudu, je tento: mal by si od Boha prijať akékoľvek slová a činy, akýkoľvek dohľad a akékoľvek pozorovanie alebo nápravy – dokonca aj orezávanie –, ktoré sú pre teba užitočné, a nebyť horkokrvný. Horkokrvnosť pochádza od zlého, od satana, nepochádza od Boha a nie je to postoj, ktorý by ľudia mali mať k pravde.“ (Slovo, zv. V: Zodpovednosti vodcov a pracovníkov. Zodpovednosti vodcov a pracovníkov (7)) Z Božích slov som sa dozvedel, že v tom, keď bratia a sestry poukazujú na moje problémy a odchýlky, nie je žiadna zlomyseľnosť. Nevysmievajú sa mi, ale preberajú zodpovednosť za prácu cirkvi a môj vstup do života. Bez ohľadu na to, ako veľmi alebo ako málo rozumiem problémom, ktoré odhaľujú, mal by som to prijať od Boha, najprv to prijať a podriadiť sa, a nie sa v tom pitvať alebo byť prchký a pomstychtivý. Aj keď nedokážem úplne pochopiť veci, ktoré hovoria, mal by som sa modliť k Bohu a naďalej uvažovať, alebo si nájsť skúsených bratov a sestry na duchovné spoločenstvo. To je postoj prijímania pravdy. Spomenul som si, ako som na stretnutí nepriamo odhalil Sofiu – niektorí bratia a sestry, ktorí vtedy nepoznali skutočnosť, mohli voči nej začať byť predpojatí, čo by ovplyvnilo ich spoluprácu s ňou pri vykonávaní ich povinností. Takže som sa na stretnutí otvoril a rozobral svoje činy na základe Božích slov, aby ostatní dokázali rozlíšiť, čo som urobil. Sofia ma neskôr vyhľadala, aby sme sa porozprávali o práci, a ja som sa jej zdôveril o svojej predpojatosti, o svojej povahe, ktorá mala odpor k pravde, ako aj o svojich zlomyseľných pohnútkach. Videl som, že sa nezdalo, že by ma vôbec obviňovala alebo nenávidela. Cítil som sa tak zahanbene. Potom sme so Sofiou opäť vychádzali oveľa lepšie. Keď poukázala na moje problémy, už mi tak veľmi nezáležalo na tóne jej hlasu – vedel som, že ak to je dobré pre moju povinnosť, v prvom rade to musím prijať. Niekedy mi v danej chvíli chýbalo poznanie, ale modlil som sa k Bohu a zriekal sa seba samého, nestarajúc sa o svoju tvár ani o to, aby som sa obhajoval, a postupne som dospieval k porozumeniu. Vďaka takémuto spôsobu spolupráce s ňou som sa časom cítil oveľa uvoľnenejšie.

Neskôr som v zhone pracoval na jednom videu, aby som stihol termín, pričom som nehľadal princípy, čo znamenalo, že sa vyskytli problémy, ktoré si vyžadovali prerobenie práce. Nadriadená, sestra Nora, mi poslala súkromnú správu a požiadala ma, aby som to opravil, po čom som si myslel, že to jednoducho prejde. S prekvapením som však zistil, že počas zhrnutia práce sa moje chyby opäť vytiahli na analýzu. Pomyslel som si, že to, že hovorila o mojich chybách pred všetkými, je zahanbujúce! Začal som byť proti Nore predpojatý, akoby robila z toho veľkú vedu a vôbec nebrala ohľad na moju dôstojnosť. Chcel som si nájsť dôvod, aby som sa obhájil a zachránil si tvár pred všetkými. Potom som si však uvedomil, že môj stav je nesprávny, a okamžite som sa pomodlil k Bohu, aby som vzdoroval sám sebe. Po modlitbe som sa trochu upokojil. Pomyslel som si: Prácu bolo treba prerobiť, pretože som si to uľahčoval. Nora o tom hovorila v duchovnom spoločenstve, aby ma upozornila, aby som mohol uvažovať o svojom vlastnom postoji k svojej povinnosti. Zároveň to mohlo slúžiť ako varovanie pre bratov a sestry, aby neurobili rovnakú chybu. Chránila záujmy cirkvi. Keby som sa vyhováral a ospravedlňoval, aby som si zachránil tvár, a bol by som voči Nore predpojatý, nemal by som odpor k pravde a neodmietal by som ju prijať? Vedel som, že nemôžem naďalej konať na základe skazenej povahy. Takže som pred všetkými otvorene hovoril v duchovnom spoločenstve o detailoch chýb, ktoré som urobil. Keď som skončil, podelili sa o niekoľko užitočných spôsobov, ako k takýmto problémom pristupovať, a pri mojej neskoršej tvorbe videí som sa riadil ich návrhmi a vyhol som sa opakovaniu rovnakých chýb. Skutočne som zažil, že prijímanie návrhov od bratov a sestier môže zabrániť niektorým zbytočným prešľapom a zlepšiť efektivitu práce. Tiež mi to môže pomôcť spoznať samého seba a byť prospešné pre môj vlastný vstup do života.

Vďaka tomu som skutočne zažil, že keď je človek orezávaný, je dôležité mať postoj podriadenosti. Ak je to, čo hovoria ostatní, správne a v súlade s pravdou, mal by som odložiť svoju pýchu, prijať to a bezpodmienečne sa podriadiť. Ale ak len tvrdohlavo odmietam orezávanie a odolávam mu, a začnem byť predpojatý alebo na iných dokonca pomstychtivo útočím, je to správanie zlého človeka a antikrista, a ak sa nebudem kajať, Boh ma odsúdi a vyradí. Predtým ma len málokto tak priamo upozornil na moje problémy a ja som vlastne nepoznal sám seba. Myslel som si, že mám dobrú ľudskú prirodzenosť a dokážem prijať pravdu. Teraz vidím, že mám odpor k pravde a nemám dobrú ľudskú prirodzenosť. Za všetko, čo som sa dnes naučil a čo som získal, vďačím súdu a odhaleniu v Božích slovách. Bohu vďaka!