V októbri 2019 som prijal dielo Všemohúceho Boha v posledných dňoch. Na zhromaždeniach som videl, že bratia a sestry dokážu v duchovnom spoločenstve zdieľať svoje skúsenosti a porozumenie. O svojej skazenosti a nedostatkoch dokázali otvorene hovoriť bez akýchkoľvek obáv a ja som veľmi žiarlil. Aj ja som chcel byť čestným človekom a jednoducho sa otvoriť tak, ako oni, ale keď na to prišlo, nedokázal som hovoriť úprimne. Raz sa ma moji bratia a sestry spýtali: „Si mladý, si ešte študent?“ Pravdou bolo, že som už dávno nebol študentom, varil som a upratoval v reštaurácii, ale bál som sa, že keď sa to ostatní dozvedia, budú sa na mňa pozerať zvrchu, tak som im povedal, že som stále študent. Keď som to povedal, už som nad tým veľmi neuvažoval a šiel som ďalej. Jedného dňa som vo videu so svedectvom videl úryvok z Božieho slova, ktorý ma prinútil zamyslieť sa nad sebou. „Mali by ste vedieť, že Boh má rád čestných ľudí. Boh je vo svojej podstate verný, a preto sa Jeho slovám dá vždy dôverovať; aj Jeho činy sú bezchybné a nespochybniteľné, a preto má Boh rád tých, ktorí sú k Nemu absolútne čestní. Čestnosť znamená odovzdať svoje srdce Bohu, byť pred Ním vo všetkom autentický a otvorený, nikdy nič neskrývať, nesnažiť sa oklamať svojich nadriadených ani podriadených a nerobiť veci len s cieľom získať Božiu priazeň. Skrátka, čestnosť znamená byť čistý vo svojich skutkoch i slovách a neklamať ani Boha, ani človeka.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tri napomenutia) Po prečítaní Božích slov som pochopil, že Boh má rád čestných ľudí. Úprimní ľudia sa dokážu jednoducho otvoriť Bohu, vo svojich slovách a činoch nezahmlievajú, nesnažia sa oklamať ani Boha, ani iných ľudí. Ale čo sa týka mňa, keď sa ma ostatní pýtali: „Ešte stále študuješ?“ nedokázal som povedať pravdu zo strachu, že sa na mňa budú pozerať zvrchu, nieto ešte byť čestným človekom pred Bohom. Vôbec som nebol úprimný. Chcel som sa ostatným priznať, ale bál som sa, že sa mi budú vysmievať, no zároveň som sa cítil veľmi nepríjemne, že som to nepovedal. Preto som sa modlil k Bohu a prosil Ho, aby mi pomohol praktizovať pravdovravnosť a byť čestným človekom. Na jednom z neskorších zhromaždení som sa zdôveril o svojej skazenosti a odhalil svoje klamstvá a podvody. Ostatní sa na mňa nielenže nepozerali zvrchu, ale dokonca mi napísali, že moja skúsenosť je dobrá. To mi dodalo viac sebadôvery, aby som bol čestným človekom. Napriek tomu, že som pri tejto príležitosti praktizoval, ako byť čestným človekom a hovoriť pravdu, stále som si neuvedomoval svoju satanskú povahu. Keď išlo o moju povesť a záujmy, nemohol som si pomôcť a odhalil som svoju nečestnú povahu, aby som sa zamaskoval.

Neskôr ma zvolili za kazateľa a zodpovedal som za prácu v troch kostoloch. Počas jedného z pracovných stretnutí chcel vodca vedieť, ako sa v jednotlivých kostoloch polievajú noví členovia a prečo niektorí nováčikovia neboli riadne podporovaní. Trochu ma to rozrušilo, pretože som vedel, ako sa veci vyvíjajú len v jednom z kostolov, a nie v ďalších dvoch. Čo som mal teda povedať? Keby som povedal pravdu, čo by si o mne všetci pomysleli? Divili by sa, ako môžem byť kazateľom, keď nedokážem objasniť ani toto? Alebo by povedali, že som neodvádzal skutočnú prácu a že nie som schopný plniť túto povinnosť? Bolo by poriadne trápne, keby ma preložili alebo vyhodili. Chcel som utiecť, ale ak by som odišiel skôr, všetci by pochopili, že mám strach že zistia, ako si neodvádzam skutočnú prácu. Nemal som inú možnosť než zostať a počúvať, ako ostatní kazatelia hovoria o práci, za ktorú sú zodpovední. Bol som ako mačka na rozpálenej plechovej streche a nevedel som, čo robiť. Keď zvolal moje meno, veľmi som znervóznel a tváril som sa, že ho nepočujem. „Čo ste hovorili?“ Vodca povedal: „Práve sme hovorili o polievaní nováčikov, mohol by si nám povedať o tých tvojich?“ Mal som pocit, že mi srdce vyškočí z hrude. Nemal som na výber a musel som najskôr hovoriť o kostole, o ktorom som vedel, ale o tých ďalších dvoch som nechcel hovoriť. Obával som sa však, že sa všetci dozvedia, že som nevykonal následnú prácu, tak som zaťal zuby a zaklamal: „Viacerí nováčikovia druhého kostola nie sú dostatočne podporovaní a pre pandémiu ich nemôžeme kontaktovať. Nie som si príliš istý situáciou v treťom kostole, pretože som celý čas sledoval prácu ostatných dvoch kostolov.“ Keď som to povedal, cítil som sa veľmi nepríjemne. Bál som sa, že všetci odhalia moju lož, čo by bolo ešte ponižujúcejšie. Počas celého zhromaždenia som bol v napätí a úľavou som si vydýchol až po jeho skončení. Na moje prekvapenie mi potom vodca zavolal a opýtal sa: „Čo sa týka tých nováčikov, ktorí nie sú pre pandémiu riadne podporovaní, požiadal si polievačov, aby im zavolali a skontrolovali ich?“ Otázka vodcu ma zaskočila. Nepoznal som špecifiká tejto situácie. Keby som povedal pravdu, nezistil by azda, že som klamal? Nemohol som povedať, že som to nevedel. A tak som klamal ďalej: „Hovoril som s nimi o tom, ale niektorí nováčikovia nedvíhajú telefóny.“ Vodca sa následne spýtal: „Ktorí nováčikovia?“ Pomyslel som si: „Vypočúva ma snáď vodca, lebo zistil, že klamem?“ Náhlivo som odpovedal: „Myslím, že sú to niektorí z tých, ktorí práve prijali Božie dielo.“ Vodca videl, že to nedokážem jasne vysvetliť, preto povedal: „Keď to zistíš, daj mi vedieť.“ Po skončení telefonátu som sa cítil veľmi previnilo. Opäť som klamal a podvádzal. Musel som teda použiť celý rad lží, aby som zaplátal tú prvú. Je ťažké používať lži na zakrytie iných lží. Pri spomienke na toto zhromaždenie jeden kazateľ povedal, že z troch kostolov, za ktoré bol zodpovedný, sa nepozrel ani do jedného. Dokázal povedať pravdu, tak prečo by som aj ja nemohol povedať jediné úprimné slovo? Takéto klamstvá, podvody a falošné vystupovanie nedokázali zakryť pravdu. Boh všetkých podrobne skúma a skôr či neskôr by som bol odhalený a prezradený, preto som sa k Nemu modlil: „Bože, dnes na zhromaždení, keď sa vodca pýtal na prácu, som nepovedal pravdu a namiesto toho som klamal. Bál som sa, že sa na mňa budú všetci pozerať zvrchu, ak zistia, že neodvádzam skutočnú prácu. Bože, prosím, veď ma, aby som spoznal sám seba a odvrhol svoju skazenú povahu.“

Neskôr som si prečítal úryvok z Božieho slova. Všemohúci Boh hovorí: „Ľudia vo svojich každodenných životoch často hovoria nezmysly, klamú a rozprávajú veci, ktoré sú neznalé, hlúpe a vyjadrujú obranný postoj. Väčšinu z nich vyslovia v márnomyseľnosti a z hrdosti, aby uspokojili vlastné egá. Rozprávanie takýchto neprávd zjavuje ich skazené povahy. Keby si tieto skazené prvky odstránil, tvoje srdce by bolo očistené a postupne by si sa stal čistejším a čestnejším. V realite všetci ľudia vedia, prečo klamú. Pre svoj osobný zisk a hrdosť alebo pre márnomyseľnosť a postavenie sa snažia súťažiť s ostatnými a vydávajú sa za niekoho, kým nie sú. Ostatní však nakoniec zjavia a odhalia ich lži a oni stratia tvár, ako aj dôstojnosť a charakter. Toto všetko je spôsobené nadmerným množstvom lží. Tvojich lží je už priveľa. Každé slovo, ktoré vyriekneš, je znehodnotené a neúprimné a ani jedno nemožno považovať za pravdivé alebo čestné. Hoci pri klamaní nemáš pocit, že si stratil tvár, hlboko vo svojom vnútri sa cítiš zahanbený. Obviňuje ťa vlastné svedomie, máš o sebe nízku mienku a myslíš si: ‚Prečo je môj život taký úbohý? Je také ťažké hovoriť pravdu? Musím sa pre svoju hrdosť uchyľovať ku klamstvám? Prečo je môj život taký namáhavý?‘ Nemusíš mať namáhavý život. Ak dokážeš byť čestným človekom, môžeš mať uvoľnený a slobodný život bez obmedzení. Ty si si však zvolil, že budeš klamaním podporovať svoju hrdosť a márnomyseľnosť. V dôsledku toho je tvoja existencia únavná a úbohá a spôsobil si si to sám. Človek si môže klamstvami dodávať pocit hrdosti, no čo je to za hrdosť? Len čosi prázdne a úplne bezcenné. Klamať znamená zapredať svoj charakter a dôstojnosť. Človeka to oberá o dôstojnosť a charakter; Bohu sa to nepáči a je Mu to odporné. Stojí to za to? Nie. Je to správna cesta? Nie, nie je. Ľudia, ktorí často klamú, žijú podľa svojich satanských pováh a v moci satana. Nežijú vo svetle ani v Božej prítomnosti. Neustále premýšľaš o tom, ako klamať, a keď zaklameš, musíš rozmýšľať, ako to klamstvo zakryť. A keď ho nezakryješ dostatočne a dôjde k jeho odhaleniu, musíš si lámať hlavu a pokúsiť sa napraviť protirečenia, aby bolo tvoje klamstvo hodnoverné. Nie je takýto spôsob života únavný? Je to vyčerpávajúce. Stojí to za to? Nie, nestojí. Úporne sa snažiť vymyslieť klamstvo a potom ho zakrývať, a to všetko pre pýchu, márnivosť a postavenie, aký to má zmysel? Nakoniec sa zamyslíš a pomyslíš si: ‚Načo je to dobré? Je príliš vyčerpávajúce klamať a musieť svoje klamstvá zakrývať. Ak sa budem takto správať, nebude to fungovať; bolo by jednoduchšie, keby som sa jednoducho stal čestným človekom.‘ Túžiš sa stať čestným človekom, ale nedokážeš sa vzdať svojej pýchy, márnivosti a osobných záujmov. Preto sa môžeš uchýliť len k tomu, že budeš klamať, aby si si tieto veci udržal. … Ak si myslíš, že pomocou klamstiev si udržíš povesť, postavenie, márnomyseľnosť a hrdosť, po ktorých bažíš, si úplne na omyle. Klamaním si márnomyseľnosť, hrdosť, dôstojnosť a charakter neudržíš, čo je však vážnejšie, nevyužiješ príležitosť praktizovať pravdu a byť čestným človekom. Aj keď sa ti v tej chvíli podarí ochrániť svoju povesť, postavenie, márnomyseľnosť a hrdosť, obetoval si pravdu a zradil si Boha. To znamená, že si úplne stratil možnosť, aby ťa Boh zachránil a zdokonalil, čo je tá najväčšia strata a dôvod na celoživotnú ľútosť. Klamári to však nikdy nepochopia.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Len čestný človek môže žiť pravú ľudskú podobu) Božie slovo odhalilo môj stav. Vodca chcel vedieť, ako ide polievanie v jednotlivých kostoloch, čo bola zjavne jednoduchá záležitosť a stačilo by povedať pravdu, ale pre mňa neexistovalo nič ťažšie. Bol som plný obáv a bál som sa, že keď vodca a ostatní kazatelia zistia pravdu, budú na mňa pozerať zvrchu. Povedia, že som nevykonával skutočnú prácu a že som nezvládol ani túto maličkosť. Bolo by ponižujúce, ak by ma prepustili. Klamal som, že som navštívil dva kostoly, aby som ochránil svoju povesť, ktorú o mne mali ostatní, postavenie a dobrý dojem, hoci som mal jasnú predstavu len o jednom. Dokonca som zašiel do detailov o druhom kostole a povedal som, že pre pandémiu nedostávajú tamojší nováčikovia podporu. Nebola to len nehanebná lož? Keď sa ma vodca opýtal, či by som požiadal polievačov, aby zavolali nováčikov, bál som sa, že sa dozvie o lži, ktorú som práve povedal. Vymyslel som druhú lož na zakrytie prvej a výhovorku, aby som ho vyviedol z omylu. Na ochránenie svojho mena a postavenia som použil jednu lož, aby som zaplátal druhú. Bol som úplne nečestný! Premýšľal som o rozhovore medzi Bohom a satanom, ktorý je zaznamenaný v Biblii. Boh sa spýtal satana, odkiaľ pochádza, na čo satan odpovedal: „Chodím sem a tam po zemi, kráčam hore a dole po nej.“ (Jób 1, 7) Satan je taký nečestný. Neodpovedal na Božiu otázku priamo a hovoril kľukato a spletito. Nedá sa povedať, kde sa vzal. Jeho ústa sú plné samých lží, nikdy nehovorí úprimne a vždy hovorí len dvojzmyselne a nejednoznačne. Či som svojím klamstvom a podvodom nebol rovnaký ako diabolský satan? Síce som vodcovi odpovedal na jeho otázku o práci, boli to však samé klamstvá a podvody. Po vypočutí mojej odpovede nemal vodca stále jasno o presnom stave polievania, za ktoré som bol zodpovedný a nevedel posúdiť, či som postupoval správne. Hoci som si takýmto klamaním a podvádzaním len dočasne zachoval svoju povesť a postavenie, v skutočnosti som stratil svoj charakter, dôstojnosť a dôveru ostatných. Ak by som takto pokračoval, skôr či neskôr by si všetci všimli, že nie som čestný človek a nedá sa mi veriť. Nikto by mi neveril a ani Boh by mi nedôveroval. Nestratil by som tak úplne charakter a dôstojnosť? Áno.

Neskôr som si prečítal úryvok z Božieho slova: „To, že Boh žiada od ľudí, aby boli úprimní, dokazuje, že skutočne nenávidí a nemá rád nečestných ľudí. Božia nechuť k nečestným ľuďom je nechuťou k ich spôsobu konania, k ich povahám, k ich úmyslom a podvodným metódam; nič z toho nemá Boh rád. Ak nečestní ľudia dokážu prijať pravdu, priznajú si svoje klamlivé povahy a sú ochotní prijať Božiu spásu, potom majú aj oni nádej, že budú spasení – Boh totiž zaobchádza so všetkými ľuďmi rovnako, podobne ako pravda. Ak sa teda chceme stať ľuďmi, ktorí sa páčia Bohu, najprv musíme zmeniť svoje princípy správania. Už nemôžeme žiť podľa satanských filozofií, už si nemôžeme vystačiť s klamstvami a podvodmi. Musíme odhodiť všetky lži a stať sa čestnými ľuďmi. Potom sa zmení aj Boží pohľad na nás. Predtým sa ľudia v rámci nažívania s inými vždy spoliehali na klamstvá, pretvárku a podvody a používali satanské filozofie ako základ svojej existencie, života a správania. Bolo to niečo, čím Boh opovrhoval. Ak medzi neveriacimi hovoríš úprimne a si pravdovravný a čestný človek, budú ťa ohovárať, súdiť a opustia ťa. A tak nasleduješ svetské trendy a žiješ podľa satanských filozofií; si čoraz zručnejší v klamaní a čoraz nečestnejší. Učíš sa tiež používať rafinované prostriedky na to, aby si dosiahol svoje ciele a ochránil seba samého. V satanovom svete sa ti darí stále viac a v dôsledku toho upadáš čoraz hlbšie do hriechu, až sa z neho nedokážeš vymaniť. V Božom dome je to presne naopak. Čím viac budeš klamať a hrať klamlivé hry, tým väčšia je pravdepodobnosť, že Boží vyvolený ľud ťa bude mať plné zuby a opustí ťa. Ak odmietaš činiť pokánie, stále sa držíš satanských filozofií a logiky a používaš fígle a dômyselné schémy, aby si sa zamaskoval a neprezradil, potom je veľmi pravdepodobné, že budeš odhalený a vyhnaný. Je to preto, lebo Boh nenávidí nečestných ľudí. V Božom dome sa môže dariť len čestným ľuďom a nečestní ľudia budú napokon opustení a vyhnaní. To všetko vopred určil Boh. Iba čestní ľudia môžu mať podiel na nebeskom kráľovstve. Ak sa nesnažíš byť čestným človekom, ak nezažívaš a nepraktizuješ hľadanie pravdy, ak neodhalíš svoju vlastnú škaredosť a ak sa neobnažíš, potom nikdy nebudeš môcť prijať dielo Ducha Svätého a získať Boží súhlas.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Najzákladnejšia prax, ako byť úprimným človekom) Keď som sa zamyslel nad Božími slovami, uvedomil som si, že Boh nemá rád nečestných ľudí a nespasí ich. Je to preto, lebo patria satanovi. Nečestní ľudia používajú zradu a triky vo všetkom, čo robia, a nehovoria úprimne. A to všetko preto, aby si ochránili svoju povesť, postavenie a záujmy. Zámery, ktoré títo ľudia majú, a metódy, ktoré používajú sú Bohu odporné a nechutné. Hoci som veril v Boha, nezískal som žiadnu pravdu a stále som žil podľa satanských filozofií: „Každý sám za seba“ a „Ako strom žije pre svoju kôru, tak človek žije pre svoju tvár“. Tieto satanské filozofie sa už zakorenili v mojom srdci, zavádzali ma a kazili, nútili ma kráčať po ceste honby za povesťou a postavením. Myslel som si, že by ľudia mali žiť sami pre seba, vyniknúť medzi ostatnými a získať slávu a zisk, a že len tak sa na človeka nebudú pozerať zvrchu. Myslel som si, že ak človek vždy hovorí len pravdu a nikdy neklame je to hlupák a niktoš. Preto som vždy klamal a pre svoje vlastné záujmy som utkal sieť lží, stal som sa ešte viac nečestným, falošným a nemal som normálnu ľudskú podobu. Povesť a postavenie som považoval za dôležitejšie ako pravdu a bol som ochotný klamať a ísť proti pravde, aby som ochránil svoju povesť a postavenie. Satan je klamár. Nie som azda rovnaký, keď takto klamem a podvádzam? Čestný a úprimný človek do tohto zlého sveta jednoducho nepatrí. Ale v Božom dome je to úplne naopak. V Božom dome vládne spravodlivosť a pravda a čím viac človek klame, tým je pravdepodobnejšie, že padne, a nakoniec Boh odhalí a vyradení všetkých nečestných ľudí. Boh hovorí: „Ak chcú byť teda ľudia zachránení, musia začať tým, že budú čestní.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Šesť ukazovateľov rastu života) „Iba čestní ľudia môžu mať podiel na nebeskom kráľovstve…“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Najzákladnejšia prax, ako byť úprimným človekom) Boh je svätý a nečistí ľudia nesmú vstúpiť do nebeského kráľovstva. Keď som si to uvedomil, pocítil som, že svätá a spravodlivá Božia povaha neznesie urážky a naozaj som oľutoval, že som klamal svojim bratom a sestrám. Skutočne som sa nenávidel a už nikdy som nechcel klamať alebo podvádzať. Chcel som praktizovať pravdu, byť čestným človekom a byť ku každému úprimný. Chcel som si vytrhnúť klamstvá z úst a zradnosť zo srdca, a tak sa stať hodným Božieho schválenia a vstupu do nebeského kráľovstva.

Pri jednej zo svojich pobožností som čítal úryvok z Božieho slova: „Praktizovanie čestnosti zahŕňa mnoho aspektov. Inými slovami, norma ako byť čestný sa nedosahuje len naplnením jedného kritéria; aby ste mohli byť čestní, musíte spĺňať mnohé kritériá. Niektorí ľudia si stále myslia, že na to, aby boli čestní, stačí, aby neklamali. Je tento názor správny? Znamená byť čestný len to, že neklameš? Nie – týka sa to aj viacerých ďalších aspektov. Po prvé, bez ohľadu na to, čomu čelíš, či už ide o niečo, čo si videl na vlastné oči, alebo čo ti povedal niekto iný, či už ide o interakciu s ľuďmi, alebo o riešenie problému, či už ide o povinnosť, ktorú by si mal vykonávať, alebo o niečo, čo ti zveril Boh, vždy k tomu musíš pristupovať s úprimným srdcom. Ako by sa mal človek cvičiť v prístupe k veciam s úprimným srdcom? Hovorte úprimne to, čo si myslíte; nehovorte prázdne, okázalé ani príjemne znejúce slová, nehovorte lichotivé ani pokrytecké nepravdy, ale slová, ktoré sú vo vašom srdci. Práve to znamená byť čestným človekom. Vyjadrovať pravdivé myšlienky a názory, ktoré sú vo vašom srdci – to by mali robiť čestní ľudia. Ak nikdy nepoviete, čo si myslíte, pričom slová hnijú vo vašom srdci, a to, čo hovoríte, je vždy v rozpore s tým, čo si myslíte – to čestný človek nerobí.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Len čestný človek môže žiť pravú ľudskú podobu) Božie slovo mi dalo cestu k praktizovaniu. Či už išlo o interakciu s ostatnými, alebo o plnenie mojej povinnosti, musím mať úprimné srdce. A keďže som nerobil následnú prácu, mal by som byť úprimný. Nemal by som premýšľať o tom, či to poškodí moju povesť. Kľúčom je praktizovanie, ako sa stať úprimným človekom.

Na ďalšom zhromaždení spolupracovníkov som sa chcel chopiť iniciatívy a odhaliť svoju skazenosť, ale obával som sa, čo si o mne všetci pomyslia. Uvedomil som si, že si chcem opäť chrániť svoju povesť a postavenie, a tak som sa potichu pomodlil k Bohu prosiac Ho, aby ma viedol a dal mi silu a dodal mi odvahu odhaliť moju skazenosť. Spomenul som si na úryvok z Božieho slova, ktorý som už raz čítal: „Ak nepraktizuješ podľa Božích slov, nikdy nerozoberáš svoje tajomstvá a výzvy, nikdy sa otvorene nezdôveruješ ostatným ľuďom v duchovnom spoločenstve ani s nimi v rámci neho nehovoríš, nerozoberáš a neodhaľuješ svoju skazenosť a osudové chyby, potom nemôžeš byť spasený.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Najzákladnejšia prax, ako byť úprimným človekom) Uvedomil som si, že ak nebudem úprimný, naďalej budem skrývať svoju skazenosť a nedostatky, neotvorím sa, neodhalím a nerozoberiem seba samého, nikdy sa nezbavím svojej skazenej povahy a nikdy nebudem spasený. Znova som sa pomodlil k Bohu: „Bože! Prosím, daj mi silu, aby som sa mohol jednoducho otvoriť a byť úprimným človekom.“ Po modlitbe som sa rozhodol priznať sa ostatným: „Na minulom zhromaždení som klamal, keď sa ma vodca pýtal na polievanie nováčikov. Pravdou je, že som vedel len o jednom z kostolov a o ďalších dvoch nie. Bál som sa, že ak poviem pravdu, budete sa na mňa pozerať zvrchu, a tak som klamal a povedal, že viem o dvoch kostoloch. Všetkých som vás oklamal.“ Po týchto slovách ma ostatní ani neodsudzovali, a už vôbec sa na mňa nepozerali zvrchu. Naopak, povedali, že je dobré, že som sa dokázal jednoducho otvoriť a byť úprimným človekom. Po takomto praktizovaní som sa cítil oveľa pokojnejšie a vyrovnanejšie. Keby som sa naďalej skrýval, nedosiahol by som tieto poznania a úspechy.

Krátko na to sa ma jeden z hlavných vodcov opýtal: „Máte v súčasnosti prehľad o stave cirkevných vodcov?“ Pri tejto otázke som sa cítil trochu neisto, keďže som poznal len stav jedného cirkevného vodcu, ale nie stav ďalších dvoch. Pomyslel som si: „Ak nebudem klamať, povie vodca, že som neodviedol poriadnu prácu?“ A tak som chcel povedať, že mám prehľad. Potom som si uvedomil, že chcem opäť zaklamať, tak som sa pomodlil k Bohu a povedal pravdu: „Viem len o stave jedného cirkevného vodcu a nie o stave ostatných dvoch.“ Vodca ma pritom nekritizoval a namiesto toho mi dal niekoľko návrhov. Povedal, že by som mal pravidelnejšie telefonovať o stave cirkevných vodcov, pomáhať promptne riešiť ich ťažkosti a tiež mi ukázal niekoľko ciest, ktorými sa mám uberať. Naučil som sa, že čím viac hovorím pravdu, stávam sa čestným človekom a som odhodľaný odhaliť svoju skazenosť a nedostatky, tým viac mi bratia a sestry pomáhajú a tým viac získam. Predtým som klamal a podvádzal, aby som si chránil svoju povesť a postavenie, ale po vyslovení každej lži ma ťažilo srdce a trápilo svedomie, a čo je najdôležitejšie, stratil som svoj charakter a dôstojnosť. Vďaka tejto skúsenosti som pochopil, že čestných ľudí má rád Boh aj ľudia a že čím ste čestnejší, tým harmonickejšie sú vaše vzťahy s ostatnými, tým ste pokojnejší a vyrovnanejší. Nielenže sa na vás ostatní nebudú pozerať zvrchu, ale namiesto toho vám budú pomáhať vaši bratia a sestry. Je naozaj skvelé byť úprimným človekom.