Po prijatí evanjelia posledných dní Všemohúceho Boha som zistila, že keď Boh dokončí svoje dielo posledných dní, zlo bude potrestané. Tí, ktorí páchali zlo a odporovali Bohu, budú zničení v pohromách a tých, ktorí prijali súd Božích slov a prešli očistou, Boh udrží a ochráni pred pohromami a privedie do svojho kráľovstva, aby sa tešili z večných požehnaní. Vtedy som si pomyslela, že dostať sa do kráľovstva a získať večný život by bolo veľkým požehnaním a mala by som si túto jedinečnú príležitosť vážiť a dobre si plniť povinnosť, aby som po ukončení Božieho diela mohla zostať. Preto som podala výpoveď a začala šíriť evanjelium. Keď som videla, ako sa valia pohromy, chcela som si v tomto kritickom čase prichystať viac dobrých skutkov a hlásať Božie evanjelium posledných dní, aby som prispela k šíreniu evanjelia o kráľovstve. Tak som všetku svoju energiu vložila do šírenia evanjelia. Venovala som tomu celé dni a noci. V mojom okrese prijímalo Božie dielo posledných dní čoraz viac ľudí a staval sa jeden kostol za druhým. Pri týchto výsledkoch som bola so sebou veľmi spokojná. Mala som pocit, že sa mojim prínosom dostane zaslúženej pozornosti. A s nástupom pandémie, ktorá pustošila svet, a pri narastajúcom počte infikovaných som sa cítila pokojne. Mala som pocit, že keď som na svojej povinnosti pre Boha tvrdo pracovala, tak nezáleží, ako sa šíri, neovplyvní ma to. Nečakaná nákaza však zmarila všetky moje predstavy. Musela som sa zamyslieť nad pohnútkami a prímesami vo svojej viere za uplynulé roky.

Jedného májového dňa v roku 2021 som náhle začala kašľať. Potom som dostala horúčku a bola som slabá. Vyzeralo to ako prechladnutie, tak som si nad tým nelámala hlavu, ale príznaky trvali týždeň bez zlepšenia. Jedna sestra si všimla, že sa moje príznaky podobajú na covid a zľakla sa, že som ho dostala, tak mi navrhla, nech zájdem na vyšetrenie. Nevenovala som tomu veľkú pozornosť. Pomyslela som si, že som pracovala dlhé dní, trpela a obetovala sa pre svoju povinnosť, a navyše som v nej dosahovala slušné výsledky. Okrem toho som nekonala zlo a nenarúšala prácu cirkvi, tak ako by som mohla dostať vírus? Ale výsledky vyšetrenia boli úplne opačné, než som čakala. Bola som pozitívna. Domov som išla celá ohromená. Nechápala som, ako som ten vírus mohla dostať. Konám si povinnosť už roky, tak prečo ma Boh nechráni? Čo by si bratia a sestry o mne pomysleli, ak by to zistili? Mysleli by si, že som Boha niečím urazila a On ma za to trestá? Nemyslela som si však, že som konala zlo a narúšala prácu cirkvi. Odkedy minulý rok vypukla pandémia, zomreli milióny ľudí. Umriem aj ja, keďže som sa tiež nakazila? Božie dielo sa schyľovalo ku koncu a ak by som vtedy zomrela, nevyšli by všetky moje roky tvrdej práce nazmar? Potom by som nemala žiadnu účasť na požehnaniach v budúcom kráľovstve. Znepokojovalo ma to a nevedela som sa z tej situácie dostať. Modlila som sa a volala k Bohu: „Bože, dopustil si, aby som dostala tento vírus – musí to byť Tvoja dobrá vôľa. Ty sa nemýliš, tak som Ti nejakým spôsobom musela vzdorovať alebo odporovať. Ale neviem, ako som Tvoju povahu urazila. Prosím, osvieť ma, aby som vedela, kde som pochybila. Som pripravená sa kajať.“ Potom som pomyslela na úryvok z Božích slov. „Ako by si mal prežiť chorobu, keď ťa postihne? Mal by si prísť pred Boha a modliť sa, hľadať a snažiť sa zistiť Boží úmysel; mal by si sa preskúmať, aby si zistil, čo si urobil v rozpore s pravdou a aká skazenosť v tebe nebola odstránená. Tvoju skazenú povahu nemožno odstrániť bez utrpenia. Ľudia nebudú zhýralí a budú vždy schopní žiť pred Bohom, len ak ich zocelí utrpenie. Keď niekto trpí, neustále sa modlí. Nepomyslí na pôžitky, ktoré prináša jedlo, oblečenie a iné radosti; vo svojom srdci sa stále modlí, skúma sa, aby zistil, či urobil niečo nesprávne alebo kam až zašiel v rozpore s pravdou. Keď čelíš vážnej chorobe alebo neznámej pliage, pre ktorú veľmi trpíš, obvykle sa to nedeje náhodou. Či už si chorý alebo sa tešíš dobrému zdraviu, je v tom Božia vôľa.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Vo viere v Boha je najdôležitejšie získať pravdu) Božie slová ma včas osvietili a ukázali mi, že moja nákaza bola úplne v Božích rukách. Nebola to náhoda. Musela som hľadať Božiu vôľu a premýšľať o sebe. Za žiadnych okolností som sa nemohla sťažovať a viniť Boha. Počas niekoľkých dní v karanténe som sa zdôverila bratom a sestrám o skazenosti, ktorú som v sebe odhalila, spoznala som sa a našla cestu praktizovania a vstupu do Božích slov. Nech som sa fyzicky cítila akokoľvek, neprestala som šíriť evanjelium na internete. O pár dní som sa už cítila oveľa lepšie, kašeľ takmer zmizol, teplota sa mi vrátila do normálu a nabrala som opäť energiu a silu. Bola som naozaj šťastná a pomyslela som na to, že Boh videl moju poslušnosť a pokánie, tak sa o mňa staral. Pri tej myšlienke moje znepokojenie trochu povolilo. Na druhý deň som však náhle pocítila tlak a nepríjemný pocit v hrudi a neustále som kašľala. Potom som dostala vysokú horúčku a cítila sa celkovo slabá. Zmocnila sa ma panika. Odkedy ma diagnostikovali, Boha som nevinila a pokračovala vo svojej povinnosti. Ako som mohla ochorieť ešte viac? Žiadna liečba neexistovala, takže ak by ma Boh nezachránil, zomrela by som. Myšlienka na smrť ma skutočne desila – nemohla som sa s tým zmieriť. Nasledovala som Boha vyše desať rokov. Zanechala som svoj domov a prácu a venovala svojej povinnosti celé dni. Veľa som trpela a dosť som toho obetovala. Žeby si to Boh vôbec nepamätal? Ak by som zomrela, nikdy by som nezažila krásu kráľovstva ani jeho požehnania. Upadala som do depresie. Plnila som si povinnosť, ale nemala som motiváciu a obťažovalo ma, keď práce pribúdalo. Snažila som sa ju čo najskôr dokončiť, aby som si mohla oddýchnuť. Predtým som robila na svojej povinnosti od rána do večera a verila, že ma Boh ochráni. Ale keďže tak nespravil, musela som myslieť na vlastnú pohodu a starať sa o svoje zdravie. Nadmerný stres a únava môjmu zotaveniu neprospievali. Na stretnutiach mali ostatní bratia a sestry veľa energie a mohli donekonečna viesť duchovné spoločenstvo. Ale pokiaľ ide o mňa, pri rozprávaní som kašľala a počas čítania Božích slov mi dochádzal dych. Veľmi mi to prekážalo a skúšala som Bohu dohovoriť: „Bože, svoju povinnosť si zvyčajne plním svedomito a zodpovedne. Dokonca lepšie ako niektorí. Všetci sú zdraví a plnia si povinnosť. Prečo som dostala vírus práve ja? Ak je toto Tvoja skúška, a sú tu ostatní, ktorí sa usilujú o pravdu viac ako ja, prečo ju nepodstupujú oni? Ak je to Tvoj trest, nedopustila som sa žiadneho zla, nenarušila prácu cirkvi ani neurazila Tvoju povahu. Bože, chcem si plniť svoju povinnosť a mám ju rada. Nespravila som jej však dosť – chcem ďalej žiť a plniť si povinnosť. Ó, Bože, vykonávam dôležitú povinnosť a môžem Ti stále slúžiť. Prosím, chráň ma, aby som mohla ďalej žiť a slúžiť Ti.“ Keď som takto premýšľala, veľmi jasne sa mi vybavil úryvok Božích slov: „Na základe čoho ty ako stvorená bytosť kladieš Bohu požiadavky? Ľudia nie sú spôsobilí klásť Bohu požiadavky. Nie je nič nerozumnejšie, ako klásť Bohu požiadavky. Boh urobí to, čo by mal urobiť, a Jeho povaha je spravodlivá. Spravodlivosť nie je v žiadnom prípade čestnosť ani rozumnosť; nie je to rovnostárstvo ani otázka toho, že ti bude pridelené to, čo si zaslúžiš, podľa toho, koľko práce si vykonal. Nie je to ani otázka toho, že dostaneš zaplatené za odvedenú prácu alebo že dostaneš, čo ti prináleží podľa vynaloženého úsilia. To nie je spravodlivosť, je to len čestnosť a rozumnosť. Len veľmi málo ľudí dokáže spoznať Božiu spravodlivú povahu. Povedzme, že Boh by sa zbavil Jóba po tom, čo o Ňom Jób vydal svedectvo – bolo by to spravodlivé? V skutočnosti áno. Prečo sa to nazýva spravodlivosťou? Ako ľudia vnímajú spravodlivosť? Ak je niečo v súlade s ľudskými predstavami, potom sa im veľmi ľahko povie, že Boh je spravodlivý; ak však danú vec nevnímajú v súlade so svojimi predstavami – ak je to niečo, čo nedokážu pochopiť –, potom by pre nich bolo ťažké povedať, že Boh je spravodlivý. Keby Boh vtedy zničil Jóba, ľudia by nepovedali, že je spravodlivý. No či už boli ľudia skazení, alebo nie, či už boli hlboko skazení, alebo nie, musí Boh v skutočnosti ospravedlňovať svoje konanie, keď ich ničí? Mal by ľuďom vysvetľovať, na základe čoho tak koná? Musí ľuďom oznámiť pravidlá, ktoré určil? Nie je to potrebné. V Božích očiach nemá človek, ktorý je skazený a má sklon odporovať Bohu, žiadnu cenu; akokoľvek s ním Boh naloží, bude to náležité, a všetko sú to Božie opatrenia. Ak by si sa znepáčil Bohu a ak by po tvojom svedectve povedal, že ťa nevie nijako použiť, a preto by ťa zničil, bola by aj toto Jeho spravodlivosť? Áno, bola. … Všetko, čo Boh robí, je spravodlivé. Ľudia možno nedokážu vnímať Božiu spravodlivosť, no nemali by vynášať svojvoľné súdy. Ak sa ľuďom nejaké Božie konanie zdá byť nerozumné alebo ak o ňom majú nejaké predstavy, a preto tvrdia, že Boh nie je spravodlivý, potom sú nanajvýš nerozumní.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Uvažovala som nad Božími slovami a cítila, že mi je Boh tvárou v tvár, karhá ma a každé slovo prenikalo priamo do srdca. Vari som Boha nevinila z neférovosti a nespravodlivosti? Vari som priamo s Bohom nevyjednávala, nevyhovárala sa a neurčovala si podmienky? Za tie roky utrpenia a vydávania sa pre svoju povinnosť som čosi dosiahla, tak som mala pocit, že by ma Boh mal v rámci svojej spravodlivosti ochrániť pred pohromami. Tieto myšlienky však boli len moje predstavy, pravda to nebola. Boh je Pánom stvorenia a ja som stvorená bytosť. Všetko, za čo vďačím, je od Boha, ako aj môj vlastný život. Ako Boh zariadi môj osud a ako dlho mi dovolí žiť, je len na Ňom. Ako stvorená bytosť by som sa mala podriadiť a prijať to. Nemôžem Bohu argumentovať a určovať si podmienky. Ale ja verím už celé roky, mala som to šťastie prijímať polievanie a potravu od Boha a ani tak som nebola vďačná. Teraz, keď som dostala vírus a čelila hrozbe smrti, obviňovala som Boha z nespravodlivosti a dohovárala Mu. Kde boli moje svedomie a rozum? Cítila som sa previnilo a zahanbene, tak som si v modlitbe pokľakla: „Bože, som taká nerozumná! Ty si ma stvoril; som stvorená bytosť. Mala by som sa podriadiť Tvojmu ovládaniu. To je správne a prirodzené. Dovolil si, aby som dostala vírus s možnou hrozbou smrti. Nechcela som zomrieť, nechcela som sa podriadiť, tak som sa s Tebou hádala, obvinila Ťa, že nekonáš správne a žiadala Ťa, aby si ma nechal žiť. Nebola vo mne štipka podriadenosti ani rozumu. Bola som taká vzdorovitá! Bože, chcem sa nad sebou zamyslieť a kajať sa Ti.“

Počas nasledujúcich dní som sa cítila hrozne vždy, keď som pomyslela na svoje sťažnosti a nepochopenia Boha. Obzvlášť previnilo a nepríjemne som sa cítila, keď som si spomenula, ako som Bohu počas ťažkého priebehu choroby vzdorovala, hádala sa s Ním, ako ma pohltila negativita a ja som poľavila, pretĺkala sa povinnosťou a naťahovala čas. Keď som nebola chorá a nebolo krízy, hlásala som, že Boh je spravodlivý a že sa stvorené bytosti majú podriadiť usporiadaniu Pána stvorenia. Ale prečo som vzdorovala a odporovala, keď som ochorela? Počas svojich pobožností som natrafila na niečo v Božích slovách. „Vzťah človeka k Bohu je len vzťahom očividného vlastného záujmu. Je to vzťah medzi prijímateľom a darcom požehnaní. Jednoducho povedané, je to ako vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom: zamestnanec pracuje len preto, aby od zamestnávateľa dostal odmenu. Vo vzťahu tohto typu niet náklonnosti, je to len obchod. Niet milujúceho ani milovaného, sú to len milodary a milosrdenstvo. Niet pochopenia, je to len potlačené rozhorčenie a klamstvo. Niet žiadnej blízkosti, je to len neprekročiteľná priepasť.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dodatok 3: Človek môže byť spasený jedine v rámci Božieho riadenia) „Pokiaľ si niekto dokáže splniť povinnosť, zaplatiť cenu a zniesť isté útrapy, podľa antikristov by ho mal Boh požehnať. Po určitom čase vykonávania cirkevného diela preto začne bilancovať, akú prácu pre cirkev vykonal, ako prospel Božiemu domu a čo urobil pre bratov a sestry. Dobre si na to všetko pamätá a čaká, aké Božie milosti a požehnania mu to prinesie, aby mohol zistiť, či to, čo robí, stojí za to. Prečo sa stále zaoberá takýmito vecami? O čo sa v hĺbke srdca usiluje? Čo je cieľom jeho viery v Boha? Jeho viera v Boha sa od začiatku zameriava na získavanie požehnaní. A bez ohľadu na to, koľko rokov počúva kázne, bez ohľadu na to, koľko Božích slov je a pije, a bez ohľadu na to, koľko učení chápe, nikdy sa nevzdá svojej túžby a úmyslu byť požehnaný. Ak ho požiadate, aby bol poslušnou stvorenou bytosťou a prijal Božiu zvrchovanosť a opatrenia, odvetí: ‚To sa ma nijako netýka. Nie je to niečo, o čo by som sa mal usilovať. Mal by som sa usilovať o toto: keď vybojujem boj, vynaložím nutné úsilie a znesiem nutné útrapy – keď to urobím tak, ako Boh vyžaduje –, Boh by ma mal odmeniť a dovoliť mi zostať, byť korunovaný v kráľovstve a zaujať vyššie postavenie ako Boží ľud. Mal by som mať na starosti aspoň dve či tri mestá.‘ Na tom antikristom záleží najviac. Bez ohľadu na to, ako Boží dom zdieľa pravdu v duchovnom spoločenstve, ich úmysel a túžbu získať požehnania nemožno rozptýliť; ide o rovnaký typ ľudí ako Pavol. Vari v sebe takáto prostá transakcia neskrýva akúsi zlú a zlomyseľnú povahu? Niektorí nábožní ľudia vravia: ‚Naša generácia nasleduje Boha na krížovej ceste. Boh si nás vyvolil, preto máme právo na požehnanie. Trpeli sme, zaplatili sme cenu a vypili kalich horkosti. Niektorých z nás dokonca zatkli a poslali do väzenia. Ak po tom, čo sme zniesli všetky tieto útrapy, vypočuli si toľko kázní a naučili sa tak veľa o Biblii, nebudeme jedného dňa požehnaní, pôjdeme do tretieho neba a budeme sa dohadovať s Bohom.‘ Počuli ste už niekedy niečo podobné? Hovoria, že pôjdu do tretieho neba a budú sa dohadovať s Bohom – no nie je to trúfalé? Nevyvoláva vo vás strach už len zmienka o tom? Kto sa opovažuje dohadovať sa s Bohom? … Nie sú títo ľudia archanjeli? Nie sú to satani? Dohadovať sa môžeš s kýmkoľvek, ale nie s Bohom. Niečo také by si nemal robiť ani na to pomýšľať. Požehnania pochádzajú od Boha – udeľuje ich, komu chce. Dokonca aj keď splníš podmienky na získanie požehnaní a Boh ti ich neudelí, aj tak by si sa s Ním nemal dohadovať. Boh vládne nad celým vesmírom a celým ľudstvom; On je ten, kto rozhoduje. Ako sa ty, maličká ľudská bytosť, opovažuješ dohadovať sa s Bohom? Ako môžeš tak preceňovať svoje schopnosti? Prečo sa nepozrieš do zrkadla, aby si videl, kým si? Keď sa opovažuješ takto vzpierať Stvoriteľovi a sporiť sa s Ním, nekoketuješ so smrťou? ‚Ak jedného dňa nebudeme požehnaní, pôjdeme do tretieho neba a budeme sa dohadovať s Bohom‘ je výrok, ktorý sa otvorene vzpiera Bohu. Čo je tretie nebo za miesto? Je to miesto, kde prebýva Boh. Opovážiť sa ísť do tretieho neba a dohadovať sa s Bohom sa rovná pokusu ‚zvrhnúť‘ Boha! Nie je to tak? Niektorí by sa mohli spýtať: ‚Čo to má spoločné s antikristmi?‘ Má to s nimi veľa spoločného, pretože všetci, ktorí chcú ísť do tretieho neba a dohadovať sa s Bohom, sú antikristi. Iba antikristi môžu vysloviť niečo také. Takéto slová sú hlasom, ktorý antikristi ukrývajú hlboko vo svojom srdci. To je ich podlosť.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov) Tvárou v tvár Božiemu zjaveniu som sa hanbila a videla som, že za roky utrpenia pri vykonávaní svojej povinnosti som vôbec nezohľadňovala Božiu vôľu a neplnila si povinnosť stvoreného bytia s cieľom odplatiť Božiu lásku. Bolo to výmenou za vstup do kráľovstva a užívanie si večných Božích požehnaní. Plnením si povinnosti som chcela uniknúť pohromám a získať Božie požehnanie, brala som to ako kapitál na obchod s Bohom. Preto som vnútorne kalkulovala, koľko som toho urobila, koľko ľudí som obrátila, ako som trpela, ako som sa obetovala. Čím viac toho bolo, tým viac som cítila, že si zaslúžim Božiu milosť a mám právo byť zachovaná a ochránená. Nikdy som si nemyslela, že sa náhle nakazím vírusom. Obviňovala som a nechápala Boha, nepátrala som, ako sa vo svojej chorobe podriadiť Bohu. Namiesto toho som myslela na to, čo spraviť pre Božie uznanie, aby ma Boh ochránil a mohla som sa rýchlejšie zotaviť. Preto, keď som videla, že sa môj zdravotný stav zhoršuje, odradilo ma to od Boha. Vinila som Ho, že ma nechránil, že bol ku mne nespravodlivý. Fakty ukázali, že moja viera a povinnosť slúžili len na to, aby som získala požehnanie. Nebola som úprimná. Využívala som Ho len na dosiahnutie cieľa získať požehnania, uzatvárala som obchody a podvádzala Boha. Bolo to odo mňa také sebecké a ľstivé! Pavol vo Veku milosti chodil po celej Európe a šíril evanjelium Pána. Veľa pre to trpel a obetoval, ale celé to bolo len preto, aby bol odmenený vstupom do nebeského kráľovstva. Povedal: „Bojoval som dobrý boj, prišiel som na koniec svojej cesty, zachoval som si vieru: odteraz je pre mňa pripravený veniec spravodlivosti.“ (2 Tim 4, 7-8) V skutočnosti to znamenalo, že ak by mu Boh nedal korunu, nebol by spravodlivý. Tieto slová veriacich hlboko ovplyvňujú. Znášajú utrpenie len preto, aby vstúpili do neba a boli požehnaní. Ak ich Boh nepožehná, hádajú sa s Ním. Nebola som presne ako oni? Potom som sa začala báť. Nikdy by som si nemyslela, že odhalím takúto povahu. Ak by ma tá situácia neodhalila, doteraz by som nevidela, že mám tak závažnú povahu antikrista. Spomenula som si na niektoré Božie slová: „Vždy som bol voči ľuďom prísny. Ak sa vaša lojalita spája s úmyslami a podmienkami, potom by som bol radšej bez vašej takzvanej lojality, pretože neznášam ľudí, ktorí Ma klamú svojimi úmyslami a vydierajú svojimi podmienkami. Prajem si len to, aby bol človek ku Mne absolútne lojálny a robil všetko kvôli viere a aby preukázal jediné: vieru. Neznášam, keď sa Ma snažíte získať peknými slovami, pretože Ja som sa k vám vždy správal úprimne, a preto očakávam, že aj vy sa ku Mne budete správať s pravou vierou.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Veríš skutočne v Boha?) Z Božích slov som vycítila, že Jeho povaha je spravodlivá, svätá a nestrpí urážky. Boh pracuje na spáse ľudstva a od človeka vyžaduje úprimnosť a oddanosť. Ak sa úsilie ľudí skladá z pohnútok, prímesí, obchodovania či podvádzania, Boh týchto ľudí nielenže neuznáva, ale odpudzujú Ho a hnusia sa Mu, a On ich odsúdi. Presne ako Pavol, ktorého Boh nakoniec nielenže nepožehnal, ale poslal ho za trest do pekla. To, že moja povinnosť obsahovala prímes obchodovania, Boha tiež určite znechucuje a hnusí sa Mu. Moje ochorenie úplne odhalilo Božiu spravodlivú a svätú povahu. V tej chvíli som srdcom plne prijala chorobu a podriadila sa jej.

Neskôr som si prečítala ďalší úryvok z Božích slov: „Keď človek ako stvorená bytosť predstúpi pred Stvoriteľa, mal by vykonávať svoju povinnosť. Takéto konanie je správne a človek by si mal danú zodpovednosť splniť. Na základe toho, že stvorené bytosti vykonávajú svoje povinnosti, Stvoriteľ vykonal medzi ľuďmi ešte väčšie dielo a uskutočnil na nich ďalšiu etapu diela. O aké dielo ide? Zaopatruje ľudstvo pravdou a umožňuje mu, aby ju od Neho získalo pri vykonávaní svojich povinností, zbavilo sa tak svojich skazených pováh a očistilo sa. Tak ľudia uspokoja Božiu vôľu a vydajú sa na správnu cestu životom. Napokon sa dokážu báť Boha a vyhýbať sa zlu, dosiahnu úplnú spásu a nebudú viac podliehať satanovmu súženiu. Boh chce, aby ľudstvo napokon dosiahlo práve tento účinok vykonávaním svojej povinnosti. Takže keď vykonávaš svoju povinnosť, Boh nielenže zariadi, aby si jasne videl jednu vec a do istej miery pochopil pravdu, a nielenže ťa nechá tešiť sa z milosti a požehnaní, ktoré ako stvorená bytosť dostávaš pri vykonávaní svojej povinnosti. Skôr ti umožní, aby si bol očistený a spasený a nakoniec začal žiť vo svetle Stvoriteľovej tváre.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod: Svoju povinnosť vykonávajú, len aby sa odlíšili a uspokojili svoje vlastné záujmy a ambície; nikdy neprihliadajú na záujmy Božieho domu a dokonca ich zapredajú za vlastnú slávu (Siedma časť)) Božie slová ma skutočne dojali. Plnenie povinnosti je zodpovednosťou stvorenej bytosti. Je to cesta k získaniu pravdy a k zmene našej povahy. Boh nám v povinnosti pripravuje rôzne situácie, aby odhalil skazené povahy ľudí, a potom nám prostredníctvom súdu Jeho slov a disciplinovania umožňuje porozumieť našej skazenosti a zmeniť sa, aby sme prestali byť skazení a sužovaní satanom. To je Božia dobrá vôľa. Za tie roky, čo som si plnila povinnosť, som odhalila mnoho skazenosti v situáciách, ktoré Boh vytvoril. Získala som určité porozumenie o svojich skazených povahách, začala sa nenávidieť, kajať a meniť, a získala trochu ľudskej podoby. Moja povinnosť mi dala tak veľa a stále som nebola vďačná. Namiesto toho som ju využívala ako prostriedok na výmenu za požehnanie a únik pred pohromami a považovala Boha za niekoho, koho môžem oklamať a zneužiť. Bola som odporná! Boh vyjadril toľko právd, ale ja som si ich nevážila a myslela len na svoje požehnanie, únik pred pohromami a vstup do kráľovstva. Bola som zlý človek. Pomodlila som sa a prisľúbila Bohu, že si už nebudem konať povinnosť so zámerom získať požehnanie. Namiesto toho sa budem v povinnosti usilovať o pravdu, aby som Mu odplatila lásku. V ďalšom úryvku som našla cestu praktizovania. „Ak vo svojej viere v Boha a pri hľadaní pravdy dokážeš povedať: ‚Nech na mňa Boh zošle akúkoľvek chorobu alebo nepríjemnú udalosť – nech urobí čokoľvek –, musím poslúchať a zostať na svojom mieste stvorenej bytosti. V prvom rade musím do praxe uviesť poslušnosť ako jeden z aspektov pravdy. Musím ju zaviesť a žiť realitu poslušnosti voči Bohu. Okrem toho nesmiem odsunúť bokom to, čím ma Boh poveril, ani povinnosť, ktorú mám vykonať. Svoju povinnosť musím dodržiavať až do posledného dychu‘, nie je to podávanie svedectva? Keď máš takéto odhodlanie a si v takomto stave, dokážeš sa na Boha ešte stále sťažovať? Nie, nedokážeš. Vtedy si pomyslíš: ‚Boh mi dáva tento dych, celé tie roky ma zaopatroval a chránil, ušetril ma veľkej bolesti, udelil mi veľa milosti a mnohé pravdy. Pochopil som pravdy a tajomstvá, ktorým ľudia nerozumeli celé generácie. Toľko som od Boha získal, preto sa Mu musím odvďačiť! Predtým bolo moje duchovné postavenie príliš malé, nič som nechápal a všetko, čo som robil, Boha zraňovalo. V budúcnosti už možno nebudem mať ďalšiu šancu odvďačiť sa Mu. Bez ohľadu na to, koľko času mi zostáva do konca života, musím obetovať to málo síl, ktoré mám, a urobiť pre Boha všetko, čo môžem, aby videl, že všetky tie roky, keď ma zaopatroval, neboli márne, ale priniesli ovocie. Dovoľte mi, aby som Boha utešil a viac Ho nezraňoval a neprinášal Mu sklamanie.‘ Čo tak premýšľať týmto spôsobom? Nemyslite na to, ako sa zachrániť alebo uniknúť, a nech vám po rozume nechodí: ‚Kedy sa táto choroba vylieči? Keď sa tak stane, urobím všetko, čo je v mojich silách, aby som si splnil povinnosť a bol oddaný. Ako môžem byť oddaný, keď som chorý? Ako si môžem plniť povinnosť stvorenej bytosti?‘ Pokiaľ ti zostáva aspoň jeden nádych, nedokážeš si plniť svoju povinnosť? Pokiaľ ti zostáva aspoň jeden nádych, dokážeš Boha nezahanbovať? Pokiaľ ti zostáva aspoň jeden nádych a máš jasnú myseľ, dokážeš sa nesťažovať na Boha? (Áno.) Teraz je ľahké povedať ‚áno‘, ale nebude to také ľahké, keď sa ti to naozaj prihodí. Preto sa musíš usilovať o pravdu, často na nej tvrdo pracovať a venovať viac času týmto úvahám: ‚Ako môžem uspokojiť Božiu vôľu? Ako sa môžem odvďačiť za Božiu lásku? Ako si môžem splniť povinnosť stvorenej bytosti?‘ Čo je to stvorená bytosť? Je povinnosťou stvorenej bytosti len počúvať Božie slová? Nie – je to žiť Božie slová. Boh ti dal toľko pravdy, toľko cesty a toľko života, aby si tieto veci žil a podával o Ňom svedectvo. Práve to by mala robiť stvorená bytosť a je to tvoja povinnosť a tvoj záväzok.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Napredovať je možné jedine častým čítaním Božích slov a rozjímaním o pravde) Božie slová ma tak dojímajú. Boh je Pán stvorenia a ja som stvorená bytosť. Môj osud je teda v Jeho rukách. Dovolil, aby ma postihla choroba, takže či budem žiť alebo zomriem, musím sa podriadiť Božiemu vládnutiu a usporiadaniu. To je elementárny rozum, ktorý má mať každá stvorená bytosť. A povinnosť je niečo, čo by stvorená bytosť mala vykonávať. Kedykoľvek, bez ohľadu na to, čo sa stane, kým dýcham, musím si plniť svoju povinnosť. Roky som mala to šťastie tešiť sa z Božej lásky, ale neusilovala som sa o pravdu, vzdorovala som Bohu a ubližovala Mu – toľko som Bohu dlžila. Teraz, kým som ešte nažive, by som si mala plniť povinnosť, aby som Bohu odplatila lásku. Nasledujúce dni som stále premýšľala, ako si plniť povinnosť, aby som uspokojila Boha. Sestra, s ktorou som spolupracovala, bola v povinnosti nová a nevedela šíriť evanjelium, tak sa jej neraz vyskytli problémy. Cez internet som jej pomáhala a viedla ju. Tiež som si často potichu čítala Božie slová a spievala chválospevy na Jeho slávu. Stále som kašľala a mala horúčku, ale choroba ma už viac neobmedzovala a prestala som sa obávať smrti. Vedela som, že môj osud je v Božích rukách a to, ako dlho budem žiť, ustanovuje Boh. Budem sa snažiť plniť si povinnosť a odplatiť sa Bohu, pokým mi dovolí žiť, podriadim sa, a až do dňa, keď ma nechá zomrieť, sa nebudem sťažovať.

Jedného večera som nevedela prestať kašľať. Hrdlo som mala plné hlienu, horúčka mi stúpala a bolelo ma celé telo. V posteli som sa prehadzovala a nevedela som spať. Napadlo mi: „Zomieram? Keď zaspím, zobudím sa ešte?“ Myšlienka na smrť ma naozaj desila. Z pomyslenia na to, že už si možno nikdy neprečítam Božie slová, som dostala záchvat plaču. Vstala som, zapla počítač a prečítala si tento úryvok z Božích slov: „Dĺžku života každého človeka vopred určil Boh. Choroba sa môže z lekárskeho hľadiska javiť ako nevyliečiteľná, ale ak tvoj život musí z Božieho pohľadu ešte pokračovať a tvoj čas ešte neprišiel, potom nemôžeš zomrieť, aj keby si chcel. Ak ti dal Boh poverenie a tvoje poslanie sa ešte neskončilo, potom nezomrieš ani na chorobu, ktorá sa považuje za smrteľnú – Boh si ťa k sebe ešte nevezme. Aj keď sa nebudeš modliť a hľadať pravdu, nebudeš sa snažiť liečiť svoju chorobu alebo dokonca liečbu odložíš, nezomrieš. To platí najmä pre tých, ktorí dostali poverenie od Boha – keď ešte nenaplnili svoje poslanie, bez ohľadu na to, aká choroba ich postihne, nesmú hneď zomrieť; musia žiť až do posledného okamihu naplnenia svojho poslania. Veríš tomu? … Skutočnosť je taká, že bez ohľadu na to, či má tvoje vyjednávanie vyliečiť tvoju chorobu a uchrániť ťa pred smrťou alebo či ním sleduješ iný úmysel či cieľ, z Božieho pohľadu platí, že ak dokážeš splniť svoju povinnosť a si stále užitočný a ak Boh rozhodol, že máš byť použitý, potom nezomrieš. Nebudeš môcť zomrieť, aj keby si chcel. Ak však budeš robiť problémy a páchať najrôznejšie zlé skutky a dráždiť Božiu povahu, zomrieš rýchlo; tvoj život bude ukončený. Dĺžku života každého človeka určil Boh ešte pred stvorením sveta. Ak sa ľudia dokážu riadiť Božími opatreniami a Božím riadením, potom bez ohľadu na to, či trpia chorobou, alebo nie a či im zdravie slúži, alebo nie, budú žiť toľko rokov, koľko im Boh vopred určil. Veríš tomu?“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Počas čítania Božích slov som pocítila Jeho lásku a milosrdenstvo, a to ma zohrialo pri srdci. Porozumela som Božej vôli o niečo viac. To, že som sa mohla narodiť v posledných dňoch, uveriť v Boha a plniť si povinnosť, bolo určené Bohom a je to poslanie, ktoré mi dal. Ak by sa moje poslanie naplnilo, musela by som zomrieť, aj keby som bola zdravá. Inak by som nezomrela ani keby som na smrť ochorela. Nevedela som, čo ma čaká, ale vedela som, že musím vložiť svoj život do Božích rúk a prijať Jeho usporiadanie. Pri pomyslení na to, že by som mohla každú chvíľu zomrieť, som od srdca zatúžila hovoriť s Bohom. Pokľakla som si a modlila sa k Bohu: „Ó, Bože! Ďakujem, že si ma prijal vo svojom dome a dovolil mi počuť Tvoj hlas. Polievanie a potrava z toľkých Tvojich slov mi umožnili naučiť sa mnohé pravdy a vhodne sa správať. Cítim, že môj život nebol zbytočný. Lenže ja som taká skazená, vzdorujem a ubližujem Ti. Neusilovala som sa o pravdu ani som Ti nesplatila dlh svojou povinnosťou. Nedopriala som Ti ani kúsok útechy. Toľko Ti toho dlžím. Neviem, či ešte budem mať príležitosť odplatiť Ti lásku. Ak prežijem, chcem sa naozaj usilovať o pravdu a konať si povinnosť, aby som ťa uspokojila…“

V tú noc som zaspala mihnutím oka. Keď som sa na druhý deň zobudila, cítila som sa oddýchnutá, akoby som ani nebola chorá. Moje hrdlo bolo bez hlienov a v poriadku. Hneď som si zmerala teplotu a zistila som, že je v norme. Nesmierne ma to dojalo a vedela som, že mi Boh doprial milosť. Hoci som počas covidu vzdorovala a odporovala, Boh so mnou nenaložil podľa mojich priestupkov, ale naďalej na mňa dohliadal. Nedokázala som zadržať slzy a vyjadrila som Bohu svoju vďaku a chválu.

Uplynuli dva mesiace a celý ten čas som mala teplotu v normále. Vírus sa nevrátil a ani som sa nenazdala a bola som úplne zdravá. Počas tejto pandémie zomrelo veľa ľudí, a ja som prežila vďaka Božej úžasnej starostlivosti a spáse. Nakazenie týmto vírusom odhalilo pohnútky a prímesi v mojej viere a povinnosti, čo mi umožnilo vidieť svoj ohavný motív uzatvárať s Bohom obchody, aby ma požehnal, okrem toho som získala aj isté porozumenie a odpor voči sebe. Taktiež som nadobudla praktické skúsenosti a porozumenie Božej svätej a spravodlivej povahy a podriadila sa Božiemu vládnutiu a usporiadaniu. Prostredníctvom tejto situácie som si prešla zušľachtením a bolesťou, ale získala som množstvo vecí, ktoré by som v komfortnej zóne nezískala. Vždy, keď sa pozriem na to, čo som v tejto skúsenosti zožala, som plná chvály a vďačnosti Bohu. Ďakujem Bohu za Jeho lásku a spásu!