V Pána Ježiša som začala veriť v roku 1995. Potom sa mi zázračne zlepšila choroba srdca, ktorú som mala už roky. Bola som veľmi vďačná a často som dávala obety cirkvi. O tri roky neskôr som prijala dielo Všemohúceho Boha posledných dní a privítala som Pánov návrat. Čítaním Božích slov som sa dozvedela, ako Boh vyjadruje pravdu a koná dielo súdu posledných dní, aby očistil ľudstvo a priviedol človeka k úžasnému konečnému osudu. Myslela som si, že by som sa mala vydať Bohu, prinášať obety a konať dobré skutky, ak chcem niekedy dosiahnuť dobrý konečný osud. Tak som začala šíriť evanjelium a z času na čas som organizovala stretnutia, robila, čo bolo v mojich silách, tak často, ako som len mohla. Všetky peniaze navyše, ktoré som mala, som darovala bratom a sestrám, ktorí ich potrebovali. Raz, keď som šírila evanjelium, ma polícia zatkla, mučila a potom ma odsúdila do väzenia. Ale aj tak som Boha nezradila. Myslela som si, že keď som urobila toľko dobrých skutkov, určite ma Boh požehná. Ale potom, v roku 2018, sa mi choroba srdca spred 20 rokov jednoducho vrátila a bola som kvôli nej dvakrát hospitalizovaná. Pomyslela som si, že nech sa deje čokoľvek, nemôžem sa sťažovať, len sa podriadim Božím opatreniam. Za dva týždne som sa zotavila a prepustili ma z nemocnice. Bola som Bohu hlboko vďačná. Myslela som si, že keďže som sa ani napriek chorobe nesťažovala a naďalej si plnila svoju povinnosť, som skutočne verná Bohu a poslúcham Ho.

Potom sa však vo februári 2019 choroba srdca z ničoho nič vrátila. Oveľa vážnejšie ako naposledy. Potom mi diagnostikovali aj cukrovku a mala som aj ťažkú herniu platničky. Nedokázala som sa o seba postarať. Ak som sa chcela najesť, musela som si ľahnúť. Moja nevesta ma musela nosiť na záchod. Celý deň som ležala v posteli a nemala som silu hovoriť, ba ani žmurkať. Jednej noci približne v tom čase sa mi zrazu priťažilo. Bolel ma hrudník, bála som sa dýchať. Mala som pocit, že ak to urobím, môj život sa skončí. Bolesť trvala asi pol hodiny a ja som si myslela, že každú chvíľu zomriem. Tá bolesť bola jednoducho hrozná. Tak som si pomyslela: „Teraz mi je tak zle, že nemám silu ani žmurknúť. Je to koniec? Ako vstúpim do kráľovstva? Ak nebudem žiť, nebudem mať podiel na požehnaniach kráľovstva ani neuvidím jeho scenériu. Je to môj koniec?“ Čím viac som premýšľala, tým horšie som sa cítila. Veľa som sa kvôli tomu modlila, ale nedokázala som pochopiť Boží úmysel. Ako čas plynul, agónia choroby neprestávala. Kvôli nej som strácala vôľu žiť. Vedela som však, že Boh ešte nemá v úmysle, aby som zomrela. Nevedela som, čo mám robiť. Nevedomky som na Boha kládla nároky. „Kedy sa uzdravím? Všetky sestry v rovnakom veku sú zdravšie ako ja, ale pritom som sa nevydala ani neprispela o nič menej ako ony. Toľko som sa obetovala pre Boha, dokonca som dávala peniaze tým bratom a sestrám, ktorí ich potrebovali. Aktívne som plnila a všetky povinnosti, ktoré som mohla. Aj keď ma zatkli a veľa som trpela, nikdy som Boha nezaprela ani nezradila. Viem, že som urobila veľa dobrých skutkov. Prečo ma Boh nepožehnáva a nechráni, alebo ma neposilňuje?“ Vtedy som sa neustále sťažovala. Moje srdce bolo na temnom mieste.

Neskôr, keď ma srdce začalo bolieť ešte viac, som sa začala modliť, hľadať a predstupovať pred Boha. Modlila som sa k Bohu a povedala som: „Bože, moje problémy so srdcom sa náhle zhoršili. Nedokážem pochopiť Tvoj úmysel. Neviem, ako to mám prežívať. Drahý Bože, nechcem sa proti Tebe vzbúriť. Prosím, veď ma, aby som sa z tejto skúsenosti poučila.“ A čoskoro som si spomenula na tieto Božie slová: „Ako by si mal prežiť chorobu, keď ťa postihne? Mal by si prísť pred Boha a modliť sa, hľadať a snažiť sa zistiť Boží úmysel; mal by si sa preskúmať, aby si zistil, čo si urobil v rozpore s pravdou a aká skazenosť v tebe nebola odstránená. Tvoju skazenú povahu nemožno odstrániť bez utrpenia. Ľudia nebudú zhýralí a budú vždy schopní žiť pred Bohom, len ak ich zocelí utrpenie. Keď niekto trpí, neustále sa modlí. Nepomyslí na pôžitky, ktoré prináša jedlo, oblečenie a iné radosti; vo svojom srdci sa stále modlí, skúma sa, aby zistil, či urobil niečo nesprávne alebo kam až zašiel v rozpore s pravdou. Keď čelíš vážnej chorobe alebo neznámej pliage, pre ktorú veľmi trpíš, obvykle sa to nedeje náhodou. Či už si chorý alebo sa tešíš dobrému zdraviu, je v tom Božia vôľa.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Vo viere v Boha je najdôležitejšie získať pravdu) Premýšľala som o Božích slovách a lepšie som pochopila Jeho úmysel. Boh mi touto chorobou nechcel vziať život, ani ma nechať bezdôvodne trpieť. Chcel pomocou nej odhaliť moju skazenú povahu a dať mi lekciu. Bol to Boží spôsob, ako ma zachrániť. Nemala by som Boha zle chápať alebo obviňovať. Musela som sa zamyslieť sama nad sebou.

Viaceré pasáže Božieho slova mi pomohli pochopiť môj vtedajší stav. „Mnohí vo Mňa veria len preto, aby som ich mohol vyliečiť. Mnohí vo Mňa veria len preto, aby som mohol použiť svoje schopnosti a vyhnať z ich tiel nečistých duchov. Mnohí vo Mňa veria jednoducho preto, aby som im mohol dať pokoj a radosť. Mnohí vo Mňa veria, len aby odo Mňa požadovali viac materiálneho bohatstva. Mnohí vo Mňa veria, len aby strávili tento život v pokoji a v budúcom živote žili v bezpečí a zdraví. Mnohí vo Mňa veria, aby sa vyhli utrpeniu v pekle a dostali nebeské požehnanie. Mnohí vo Mňa veria len kvôli dočasnému pohodliu a nesnažia sa získať nič vo svete, ktorý príde. Keď som na človeka zoslal svoj hnev a vzal som mu radosť a pokoj, ktorý kedysi mal, človek začal pochybovať. Keď som človeka nechal, nech trpí v pekle, a vzal som si späť nebeské požehnania, jeho hanba sa zmenila na hnev. Keď Ma človek požiadal, aby som ho vyliečil, nevšímal som si ho a cítil som k nemu odpor. Človek sa odo Mňa odklonil a uchýlil sa k diabolskej medicíne a mágii. Keď som si zobral všetko, čo človek odo Mňa požadoval, všetci bez stopy zmizli. Preto hovorím, že človek vo Mňa verí, lebo mu dávam priveľa milosti a môže veľa získať.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Čo vieš o viere?) „Vzťah človeka k Bohu je len vzťahom očividného vlastného záujmu. Je to vzťah medzi prijímateľom a darcom požehnaní. Jednoducho povedané, je to ako vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom: zamestnanec pracuje len preto, aby od zamestnávateľa dostal odmenu. Vo vzťahu tohto typu niet náklonnosti, je to len obchod. Niet milujúceho ani milovaného, sú to len milodary a milosrdenstvo. Niet pochopenia, je to len potlačené rozhorčenie a klamstvo. Niet žiadnej blízkosti, je to len neprekročiteľná priepasť.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dodatok 3: Človek môže byť spasený jedine v rámci Božieho riadenia) „Vždy som bol voči ľuďom prísny. Ak sa vaša lojalita spája s úmyslami a podmienkami, potom by som bol radšej bez vašej takzvanej lojality, pretože neznášam ľudí, ktorí Ma klamú svojimi úmyslami a vydierajú svojimi podmienkami. Prajem si len to, aby bol človek ku Mne absolútne lojálny a robil všetko kvôli viere a aby preukázal jediné: vieru.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Veríš skutočne v Boha?) Božie slová súdu boli ako ostrý nôž, ktorý mi prebodol srdce. Cítila som sa taká zahanbená, ale spamätala som sa. Zamyslela som sa nad sebou. Čo som za všetky tie roky, čo som bola veriaca, chcela? Myslela som na to, ako som v tých rokoch pomáhala svojim bratom a sestrám, kedykoľvek to potrebovali, robila som všetky povinnosti, ktoré cirkev potrebovala, a robila som ich najlepšie, ako som vedela, a dokonca aj keď ma ČKS uväznila a mučila, nezradila som Boha. Myslela som si, že som za ten čas urobila veľa dobrých skutkov. Ale vďaka zjaveniu Božích slov a odhaleniu faktov som videla, že som všetky tie veci nerobila preto, aby som sa podriadila Bohu a uspokojila Ho, ale len preto, aby som získala Jeho milosť a požehnanie, aby som si udržala zdravé telo a dostala sa k dobrému konečnému osudu. Keď som prvýkrát ochorela, myslela som si, že keď som toho pre Boha toľko urobila, určite ma nenechá zomrieť, takže som Boha neobviňovala. Druhý raz, keď sa to zhoršilo a ja som sa nedokázala postarať ani sama o seba, keď som naozaj bojovala s utrpením a myšlienkou na smrť, uvedomila som si, že moje šance na získanie požehnania nebeského kráľovstva sú dosť mizivé, a ľutovala som, že som sa Mu vydala. Dokonca som všetky svoje predchádzajúce obety použila na to, aby som sa pokúsila s Bohom dohodnúť a hádať sa s Ním. Snažila som sa rokovať s Bohom, podviesť a využiť Ho. To je ďaleko od skutočného vydania sa Mu. Potom som sa zamyslela nad tým, prečo som bola predtým taká nerozumná. Presne tak, ako to odhalili Božie slová, som nadobudla mylnú predstavu, že keď som vydala Bohu, mala by som byť za to požehnaná, že mi bude dopriaty dobrý konečný osud a zdravé telo. Presne ako sa vo svetskom svete považuje za spravodlivé dostať peniaze podľa toho, ako tvrdo pracujete. Myslela som si, že svoje utrpenie môžem využiť na výmenu s Bohom za dobrý konečný osud, a bola som veľmi rozrušená, keď som ho nedostala. To bolo naozaj nerozumné. Boh je svätý a spravodlivý. Chce, aby sme dávali úprimne. Ja som sa však so svojimi podlými pohnútkami snažila uzatvárať dohody. Podvádzala som a vzdorovala Bohu. Ak by som sa čoskoro nekajala, Boh by ma určite odstránil.

Najprv som sa modlila k Bohu a čítala Božie slová, aby som prišla na koreň problému. Neskôr som si prečítala tieto Božie slová. Všemohúci Boh hovorí: „Všetci skazení ľudia žijú sami za seba. Každý sám za seba a ostatných nech vezme čert – to je zhrnutie ľudskej prirodzenosti. Ľudia veria v Boha pre svoj vlastný prospech. Keď sa niečoho zriekajú a vydávajú sa Bohu, je to preto, aby boli požehnaní, a keď sú Mu verní, je to preto, aby boli odmenení. Stručne povedané, celé sa to robí pre požehnanie, odmenu a vstup do nebeského kráľovstva. V spoločnosti ľudia pracujú pre svoj vlastný prospech a v Božom dome vykonávajú povinnosti, aby boli požehnaní. Zrieknu sa všetkého a dokážu zniesť veľa utrpenia, len aby získali požehnania: niet lepšieho dôkazu o satanskej prirodzenosti človeka.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) „Čo je satanov jed? Ako sa môže prejaviť? Ak sa napríklad opýtaš: ‚Ako by mali ľudia žiť? Pre čo by mali ľudia žiť?‘, ľudia odpovedia: ‚Každý sám za seba a ostatných nech vezme čert.‘ Táto jediná veta vyjadruje samotný koreň problému. Satanova filozofia a logika sa stali životom ľudí. Bez ohľadu na to, o čo sa ľudia snažia, robia to pre seba – a tak žijú len pre seba. ‚Každý sám za seba a ostatných nech vezme čert‘ – to je životná filozofia človeka a predstavuje aj ľudskú prirodzenosť. Tieto slová sa už stali prirodzenosťou skazeného ľudstva a sú pravým obrazom satanskej prirodzenosti skazeného ľudstva. Táto satanská prirodzenosť už postavila základ pre existenciu skazeného ľudstva. Skazené ľudstvo žije s týmto satanovým jedom už niekoľko tisíc rokov až do dnešných dní.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Ako kráčať Petrovou cestou) Božie slová odhalili moju prirodzenosť-podstatu. Dôvod, prečo som obchodovala s Bohom, klamala a využívala Ho je ten, že som bola hlboko poškodená satanom. Všetky moje myšlienky boli ovplyvnené satanovým jedom. Žila som podľa satanských zásad ako napríklad „každý sám za seba a diabol berie to najcennejšie“. Konala som z vlastného záujmu, utrácala som len za Boha, aby som s Ním mohla uzavrieť dohodu. Chcela som od Boha niečo získať, vymeniť svoju prácu s Bohom, aby som dostala požehnanie. Satanov jed ma prinútil prahnúť po zisku, a tak som bola aj ja sebecká a prostá. Bez požehnania a výhod som z toho obviňovala Boha. Skutočne som nemala žiadnu ľudskú prirodzenosť. Pre záchranu ľudstva sa Boh vo svojom prvom vtelení nechal ukrižovať, aby vykúpil celé ľudstvo. Vo svojom druhom vtelení prišiel do Číny, aby konal dielo, prenasledovala Ho ČKS a odsúdil Ho náboženský svet. Boh znášal takéto utrpenie a poníženie, ale napriek tomu vyjadril pravdu, aby nás všetkých polieval. Boh od nás nikdy nič nežiadal, ale v tichosti pracoval pre ľudstvo. A ja som sa za Božiu lásku neodvďačila. Len som žiadala, aby mi dal viac vecí ako svoje požehnanie, a obviňovala Boha, keď som ich nedostala. Kde bolo moje svedomie? V žiadnom prípade som si nezaslúžila vstúpiť do Božieho kráľovstva. Keď som si to uvedomila, nenávidela som sa, ale zároveň som bola vďačná Bohu. Keby som nikdy nebola pripútaná na lôžko a chorá, keby som nikdy necítila strach zo smrti, nikdy by som sa nad sebou nezamyslela. Bola by som sa naďalej uberala tou istou pomýlenou cestou. Boh by ma opustil bez toho, aby som vedela prečo. Bola som úplne dojatá, a tak som sa modlila k Bohu: „Drahý Bože! Vidím, čo teraz robíš, že táto choroba je súčasťou Tvojej lásky. Podriadim sa Ti. Iba prostredníctvom tohto súdu, napomínania a zušľachtenia som ako veriaca videla svoje nesprávne pohnútky a začala som meniť svoju skazenú povahu. Teraz som ochotná zmeniť všetky svoje chybné predstavy a plniť si svoje povinnosti ako Božie stvorenie.“

Neskôr som čítala tieto Božie slová: „Medzi povinnosťou človeka a tým, či je požehnaný, alebo zatratený, nie je žiadna súvislosť. Povinnosť je to, čo má človek plniť. Je to jeho poslanie zoslané z neba a nemalo by závisieť od odmeny, podmienok alebo dôvodov. Len vtedy si človek plní svoju povinnosť. Byť požehnaný znamená, keď sa niekto po tom, ako zakúsi súd, stane dokonalým a teší sa z Božieho požehnania. Byť zatratený znamená, že sa nezmení povaha niekoho, kto zakúsil napomínanie a súd. Vtedy sa nestane dokonalým, ale bude potrestaný. No bez ohľadu na požehnanie alebo zatratenie majú stvorené bytosti konať svoju povinnosť, robiť to, čo musia a čoho sú schopné. To je to najmenšie, čo by mal robiť človek, ktorý sa usiluje o Boha. Nemal by si plniť povinnosť len preto, aby si bol požehnaný, a nemal by si odmietať konať zo strachu, že budeš zatratený. Chcem vám povedať toto: Človek musí konať svoju povinnosť a ak toho nie je schopný, je to jeho vzdorovitosť.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Rozdiel medzi službou vteleného Boha a povinnosťou človeka) Už tomu rozumiem – som stvorená bytosť. Dávať Bohu a vydať sa mu nie je len správne a vhodné. Je to moja povinnosť. Nie je správne, aby som na Boha kládla nároky. So všetkými opovhnutiahodnými pohnútkami som chcela len požehnanie a dobrý konečný osud za všetku prácu. To bolo nerozumné. Boh mi dal život. A to aj vtedy, keď nie som zdravá alebo nemám konečný osud, stále by som mala nasledovať Boha, vydať sa Mu vo svojich povinnostiach tak, ako si dieťa váži svojich rodičov, aj keď ho rodičia potrestajú, aj keď mu nedajú to, čo chce. To je moja zodpovednosť. Hoci som sa ešte úplne nezotavila a stále som sa cítila dosť hrozne, už som neobviňovala Boha. Rozhodla som sa, že bez ohľadu na to, či sa mi bude dariť lepšie alebo nie, podriadim sa Božím opatreniam.

Veci, ktoré sa počítajú za dobrý skutok a ktoré si zaslúžia Božiu chválu, som predtým vždy posudzovala na základe vlastných predstáv. Ale to nie je Božia vôľa. Až potom, keď som našla kritérium súdu v Božích slovách, som pochopila, čo je dobrý skutok. Božie slová hovoria… „Podľa akej normy sa posudzuje, či sú činy a správanie človeka dobré alebo zlé? Závisí to od toho, či vo svojich myšlienkach, výlevoch a činoch vlastní svedectvo o praktizovaní pravdy a o žití pravdy-reality. Ak túto realitu nemáš alebo ju nežiješ, potom si nepochybne zlosyn. Ako Boh vníma zlosynov? Myslí si, že tvoje myšlienky a konanie navonok o Ňom nesvedčia ani neponižujú a neporážajú satana; namiesto toho Mu robia hanbu a sú plné známok tvojej neúcty voči Nemu. Nesvedčíš o Bohu, nevydávaš sa Mu, ani si neplníš svoje povinnosti a záväzky voči Nemu; namiesto toho konáš vo svoj prospech. Čo znamená ‚vo svoj prospech‘? Presne povedané, znamená to v satanov prospech. Preto Boh nakoniec povie: ‚Odíďte odo Mňa vy, ktorí páchate neprávosť.‘ V Božích očiach nebudú tvoje činy vnímané ako dobré skutky, budú považované za zlé skutky. Boh ich neschváli a navyše budú odsúdené. Čo človek s nádejou očakáva, že takouto vierou v Boha získa? Nevyšla by takáto viera nakoniec nazmar?“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Slobodu a oslobodenie možno získať len odvrhnutím svojej skazenej povahy) „Keďže si si istý, že táto cesta je pravá, musíš nasledovať až do konca, musíš si zachovať svoju oddanosť Bohu. Vzhľadom na to, že si videl, že samotný Boh prišiel na zem, aby ťa zdokonalil, mal by si Mu dať celé svoje srdce. Ak Ho stále dokážeš nasledovať bez ohľadu na to, čo robí, aj keď ti na úplnom konci určí nepriaznivý výsledok, je to zachovanie čistoty pred Bohom. Obetovanie svätého duchovného tela a čistého panenstva Bohu znamená zachovanie úprimného srdca pred Bohom. Pre ľudstvo je úprimnosť čistota a schopnosť byť úprimný k Bohu je jej zachovanie.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Mal by si si zachovať svoju oddanosť Bohu) Vďaka Božím slovám som pochopila, že Boh chce, aby ľudia boli úprimní, aby sa ochotne obetovali pre Boha a nič za to nežiadali, aby praktizovali pravdu a svedčili o Bohu vo svojich povinnostiach. To je to, čo v skutočnosti znamenajú „dobré skutky“. Predtým som dobré skutky chápala skreslene. Myslela som si, že ak vynakladám úsilie, trpím a obetujem sa, budujem dobré skutky a Boh si to zapamätá. Ale vo Veku milosti Pán Ježiš pochválil chudobnú vdovu, ktorá dala peňažnú obetu. Všetci si mysleli, že dala len pár mincí, nie až tak veľa. Ale Boha nezaujíma, koľko dáte, len váš úmysel. Čo sa týka mňa, dala som mnohokrát viac, ako dala chudobná vdova Bohu, tak prečo ma Boh nepochválil? Boh nebol znechutený tým, čo som dala, bol znechutený mojimi motívmi a mojou klamlivosťou. Nebola som úprimná. Moje dávanie bolo nečisté ako transakcia. Nech by som takto dávala čokoľvek, nikdy by to nebolo dobré dielo. Po uvedomení si Božej vôle som sa modlila k Bohu. Povedala som, že bez ohľadu na to, či sa uzdravím alebo budem mať dobrý konečný osud, úprimne splatím Božiu lásku a vydám sa Mu. Hernia platničky, ani choroba srdca sa nezlepšili. Túžba po požehnaní ma už neobmedzovala. Pravidelne som čítala Božie slová, chodila som na stretnutia a plnila si svoju povinnosť.

Je pravda, že v posledných dňoch som mala veľké šťastie prijať Božie dielo a môcť počuť Boží hlas. Boh urobil výnimku tým, že ma velebil. Prostredníctvom súdu Božích slov som videla, aká som skazená satanom, aká som zlá. Teraz som však získala rozum a poslušnosť pred Bohom. Po tejto zmene, aj keby som zomrela, nežila by som nadarmo. Keď som upustila od túžob a nezväzovala som sa chorobou, cítila som sa nohami pevne na zemi. Hoci som nevyhľadávala liečbu, pomaly sa to zlepšovalo. V týchto dňoch môžem sedieť a písať články, ktoré svedčia o Bohu. A môžem sa o seba starať. Ďakujem Bohu z celého srdca, že použil chorobu, aby ma učila a aby som videla Jeho spásu a lásku ku mne. Prečítate si so mnou úryvok Božích slov? „Ľudia sa vo svojej viere v Boha snažia získať požehnania pre budúcnosť. To je cieľ ich viery. Všetci majú tento úmysel a túto nádej, no skazenosť v ich prirodzenosti musí byť odstránená prostredníctvom skúšok a zušľachťovania. Ak z ktorýchkoľvek stránok nie si očistený a zjavuješ skazenosť, sú to stránky, v ktorých musíš byť zušľachťovaný – to je Božie opatrenie. Boh pre teba vytvára prostredie a núti ťa v ňom k zušľachťovaniu, aby si mohol spoznať vlastnú skazenosť. Nakoniec sa dostaneš do bodu, keď by si radšej umrel, vzdal sa svojich plánov a túžob a podriadil sa Božej zvrchovanosti a opatreniu. Preto, ak ľudia neprejdú niekoľkoročným zušľachťovaním a neznesú určité množstvo utrpenia, vo svojich myšlienkach a srdciach sa nebudú vedieť zbaviť jarma skazenosti tela. Bez ohľadu na to, z ktorých stránok sú stále spútaní jarmom svojej satanskej prirodzenosti a z ktorých stránok majú stále vlastné túžby a požiadavky, sú to stránky, z ktorých by mali trpieť. Len prostredníctvom utrpenia môžu dosiahnuť ponaučenie, čo znamená schopnosť získať pravdu a porozumieť Božej vôli.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť)