Wu Shi, Čína

V auguste 2016 som bola v cirkvi zodpovedná za prácu na evanjeliu. Pretože mi chýbali skúsenosti a mala som len povrchné chápanie pravdy, cítila som veľký tlak, keď som s touto povinnosťou začínala, preto som sa o svojich ťažkostiach často modlila k Bohu a študovala som pravdy a princípy súvisiace s kázaním evanjelia. Keď som niečomu nerozumela, požiadala som o pomoc bratov a sestry. Postupne sa mi podarilo pochopiť niektoré princípy, dokázala som identifikovať problémy v práci a ponúknuť rozumné návrhy. Práca na evanjeliu začala prinášať výsledky a ja som bola Bohu naozaj vďačná. Neskôr sa efektivita práce na evanjeliu v našej cirkvi zlepšila a niekoľko evanjelizačných pracovníkov bolo povýšených na nadriadených. Mala som obrovskú radosť a pomyslela som si: „Keďže práca dosahuje tieto výsledky, zdá sa, že nie som až taký zlý a že mám istú kvalitu a pracovnú schopnosť.“ Tieto myšlienky ma zahriali pri srdci. Potom som už pri stretnutiach s bratmi a sestrami nebola taká pokorná ako predtým. Keď som videla, že niektorí bratia a sestry sa po tom, čo narazili na ťažkosti v práci na evanjeliu, stali negatívnymi, hovorila som v duchovnom spoločenstve o tom, ako som sa v začiatkoch svojej povinnosti spoliehala na Boha, aby som prekonala výzvy a dosiahla výsledky v práci. Keď som to povedala, všetci bratia a sestry sa na mňa pozerali s obdivom a stali sa motivovanými a ochotnými pokračovať v spolupráci pri svojich povinnostiach. Potom za mnou bratia a sestry chodili s akýmikoľvek otázkami alebo ťažkosťami, ktoré mali, a bratia a sestry, s ktorými som spolupracovala, sa ma často pýtali na názor, keď narazili na ťažkosti. Bola som šťastná, že si ma všetci vážia a uznávajú ma, a cítila som, že som dosť schopná a že si zaslúžim byť nadriadenou.

Do decembra 2017 do našej cirkvi prišlo veľa nových ľudí a postupne vzniklo niekoľko nových cirkví, a niektorí z nováčikov boli krátko po prijatí svojich povinností povýšení a rozvíjaní. Keď som to všetko videla, mala som silný pocit úspechu. Hoci som ústami hovorila, že som vďačná za Božie vedenie, v srdci som obdivovala samu seba. Myslela som si, že rozumiem pravde a mám dobrý odhad na ľudí. Premýšľala som o tom, ako, keď som prvýkrát prijala túto povinnosť, existovala len jedna cirkev, a teraz ich vzniklo niekoľko, a že odkedy som prevzala prácu, naozaj som cirkvi prispela niekoľkými talentovanými jednotlivcami. Moje srdce bolo naplnené radosťou a ešte viac som cítila, že som schopná, mám naozaj talent, a že som oporou cirkvi. Uvedomila som si, že kradnem Božiu slávu, a cítila som sa trochu previnilo, ale potom som si pomyslela: „Božie dielo nie je nadprirodzené, stále si vyžaduje ľudskú spoluprácu, a bez mojej spolupráce by sa práca nepodarila, a keďže túto povinnosť konám najdlhšie, snáď si zaslúžim, aby ma za to ocenili.“ Keď som si to pomyslela, pocit viny v mojom srdci zmizol. Potom som sa často nevedela ubrániť predvádzaniu sa pred evanjelizačnými pracovníkmi a hovorila som: „Práve som prišla z tej a tej cirkvi. Mali nejaké problémy, ale ja som ich vyriešila. Zajtra pôjdem do ďalšej cirkvi…“ Všetci bratia a sestry sa na mňa pozerali s obdivom. Jedna sestra dokonca povedala: „Si zodpovedná za prácu toľkých cirkví. My by sme to určite nezvládli, točila by sa nám z toho hlava. Naozaj rozumieš pravde a máš pracovnú schopnosť!“ Keď som počula chválu sestry, cítila som sa veľmi pyšná. Pomyslela som si: „Samozrejme! Určite som lepšia ako vy všetci, ako by som sa inak mohla stať nadriadenou?“ V tom čase som chodila so vztýčenou hlavou a keď sa niečo stalo, nehľadala som pravdu-princípy, ale konala som priamo na vlastnú päsť. Vždy som si myslela, že rozumiem pravde a dokážem urobiť nejakú prácu, a verila som, že som najlepšia v zvládaní práce na evanjeliu. Neskôr, keď bratia a sestry narazili na problémy vo svojich povinnostiach, nevynaložili úsilie na hľadanie, a nemodlili sa k Bohu ani nehľadali pravdu, aby prekonali ťažkosti. Namiesto toho čakali, kým ja budem hovoriť v duchovnom spoločenstve a veci vyriešim. Boli nejaké problémy, na ktoré som nevedela poskytnúť riešenia, takže to pre nich bolo ešte ťažšie. V dôsledku toho efektivita práce na evanjeliu mesiac čo mesiac klesala. Keď sa diali tieto veci, poriadne som nad sebou neuvažovala ani som sa nespoznala. To bolo až do chvíle, kým na mňa nedoľahlo Božie karhanie a disciplinovanie.

Jedného dňa v apríli 2018 jedna sestra, s ktorou som spolupracovala, mala pôvodne ísť na cirkevné zhromaždenie, ale na poslednú chvíľu jej do toho niečo prišlo, tak som išla namiesto nej. Hneď ako som dorazila na miesto zhromaždenia, zatkla ma polícia a odsúdili ma na tri roky väzenia. Spočiatku, kým som bola vo väzbe, som si myslela, že byť prenasledovaná a zatknutá za vieru v Boha v Číne je normálne, takže som nad sebou naozaj neuvažovala ani som sa nespoznala. To bolo až do chvíle, keď ma po roku a siedmich mesiacoch vo väzbe preložili do väzenia, kde ma zo strachu o život donútili podpísať „tri vyhlásenia“. V tej chvíli som bola plná ľútosti, hanby a výčitiek svedomia, a úplne som sa zrútila. Neskoro v noci, ležiac na posteli, mi po tvári tiekli slzy ľútosti. Vo svojej bolesti som sa modlila k Bohu: „Bože, táto situácia o mne niečo odhalila, ale nerozumiem, aký je Tvoj úmysel ani aké ponaučenie by som si mala vziať. Bože, prosím, veď ma, aby som pochopila Tvoj úmysel.“ Potom mi mysľou prebleskli scény z konania mojej povinnosti pred zatknutím: Pred bratmi a sestrami som sa predvádzala a hovorila namyslene, vždy som si myslela, že keď dokážem urobiť nejakú prácu, znamená to, že rozumiem pravde a vstúpila som do niekoľkých realít, a považovala som sa za vzácny talent a oporu cirkvi. Svoje dni som trávila plná pýchy a arogancie. V porovnaní s tým, keď som podpísala „tri vyhlásenia“ a zradila Boha – bola som slabá, zbabelá a úbohá, hnaná strachom zo smrti – želala som si, aby som sa mohla len tak prepadnúť pod zem. V tej chvíli som začala chápať, prečo ma zrazu zatkli. Spomenula som si na úryvok Božích slov, ktorý som predtým čítala: „Je pre vás dobré, keď trpíte menšími obmedzeniami alebo útrapami; ak by ste boli týchto vecí ušetrení, boli by ste zničení a ako by ste potom mohli byť chránení? Dnes sa vám dostáva ochrany preto, lebo ste napomínaní, súdení a preklínaní. Ste chránení preto, lebo ste si veľa vytrpeli. V opačnom prípade by ste už dávno upadli do zvrátenosti. Toto nie je spôsob, akým vám zámerne veci sťažovať – ľudskú prirodzenosť je ťažké zmeniť, musí to tak byť, aby sa zmenili ich povahy. Dnes v sebe nemáte ani len svedomie či rozum, aké mal Pavol, a dokonca ani jeho sebauvedomenie. Stále na vás treba vyvíjať nátlak a neustále vás treba napomínať a súdiť, aby bol váš duch prebudený. Napomínanie a súd sú tým najlepším pre váš život. V prípade potreby musí na vás prísť aj napomínanie faktami; len potom sa celkom poddáte. Bez napomínania a preklínania by ste neboli ochotní skloniť hlavy a podvoliť sa – taká je vaša prirodzenosť. Ak by ste pred očami nemali fakty, nemalo by to žiaden účinok. Váš charakter je až príliš nízky a bezcenný! Bez napomínania a súdu by bolo ťažké podmaniť si vás a bolo by ťažké prekonať vašu nespravodlivosť a neposlušnosť. Vaša stará prirodzenosť je hlboko zakorenená. Ak by vás usadili na trón, nepoznali by ste svoje miesto na svete, nieto ešte to, kam smerujete. Vy ani len neviete, odkiaľ pochádzate, ako by ste potom mohli poznať Stvoriteľa? Bez súčasného včasného napomínania a kliatob by váš konečný deň nastal už dávno. Nehovoriac o vašom osude – nebol by azda ešte vo väčšom bezprostrednom ohrození? Keby nebolo tohto včasného napomínania a súdu, ktovie, akí arogantní by ste až boli alebo akí zvrátení ľudia by sa z vás stali. Toto napomínanie a súd vás priviedli až do dnešného dňa a zachovali vašu existenciu. Ak by ste boli stále ‚vzdelávaní‘ pomocou rovnakých metód ako váš ‚otec‘, ktovie, do akej oblasti by ste vstúpili! Nemáte žiadnu schopnosť sebakontroly ani uvažovania nad sebou samými. Pokiaľ ide o ľudí, ako ste vy, ak len nasledujete a podriaďujete sa bez toho, aby ste narúšali a vyrušovali, Moje ciele sa dosiahnu. Neurobili by ste lepšie, keby ste prijali dnešné napomínanie a súd? Aké ďalšie možnosti máte?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Praktizovanie (6)) Pri uvažovaní o Božích slovách som pochopila, že moje zatknutie a uväznenie bolo Božím disciplinovaním. Počas môjho pôsobenia ako nadriadenej som bola naozaj arogantná. Vždy, keď práca priniesla nejaké výsledky, predvádzala som sa pred bratmi a sestrami. Keď evanjelizační pracovníci narazili na ťažkosti a stali sa negatívnymi, úmyselne som predvádzala svoju pracovnú schopnosť zdieľaním svojich skúseností a tiež som si dala záležať na tom, aby som bratom a sestrám povedala, že cirkevná práca na evanjeliu, za ktorú som bola zodpovedná, dosiahla dobré výsledky, aby si ma všetci vysoko vážili. Neskôr vzniklo niekoľko nových cirkví a ja som naďalej predvádzala svoju pracovnú schopnosť, vďaka čomu si ma ostatní vážili ešte viac. Pretože som sa takto neustále predvádzala, všetci bratia a sestry si mysleli, že mám bremeno vo svojej povinnosti a dokážem dosiahnuť výsledky v práci, a verili, že som kompetentná nadriadená. Kamkoľvek som išla, všetci so mnou hovorili zdvorilo a s úctou a vždy, keď mali problémy, radi si pýtali moju radu, a väčšinou moje návrhy prijali. Dokonca aj sestra, s ktorou som spolupracovala, sa ma často pýtala na názor. Keď som si získala uznanie a obdiv všetkých, cítila som sa veľmi spokojná a dokonca som mala pocit, akoby som sa vznášala od pýchy. Cítila som, že som v cirkvi nepostrádateľná, že cirkevná práca sa bezo mňa nezaobíde a že som lepšia a dôležitejšia ako všetci ostatní. Týmto predvádzaním som ľudí privádzala pred seba. Urazila som Božiu povahu bez toho, aby som si to uvedomovala. Boh sa nemohol pozerať na to, ako ďalej padám. Prostredníctvom zatknutia políciou ma zastavil, aby som nepokračovala po ceste zla, a prinútil ma zastaviť sa a uvažovať, aby som sa dokázala včas vrátiť z nesprávnej cesty, prebudiť sa a nekráčať ďalej po zlej ceste. Keď som si to uvedomila, oči sa mi naplnili slzami. Hlboko ma dojala Božia láska a Jeho úporné úmysly. Potichu som sa modlila k Bohu: „Bože, ďakujem Ti, že si pre mňa zariadil túto situáciu. Som ochotná kajať sa pred Tebou. Bože, prosím, osvieť ma a veď, aby som mohla skutočne porozumieť sama sebe.“

Jedného dňa som si spomenula na úryvok Božích slov: „Ak vo svojom srdci skutočne chápeš pravdu, potom budeš vedieť, ako ju praktizovať a ako sa podriadiť Bohu, a prirodzene sa vydáš na cestu usilovania sa o pravdu. Ak je cesta, po ktorej kráčaš, správna a v súlade s Božími úmyslami, potom ťa pôsobenie Ducha Svätého neopustí – v takom prípade bude čoraz menšia pravdepodobnosť, že Boha zradíš. Bez pravdy je ľahké páchať zlo a ty ho budeš páchať aj napriek sebe samému. Ak máš napríklad arogantnú a namyslenú povahu, potom to, že ti niekto povie, aby si neodporoval Bohu, nič nezmení. Nemôžeš si totiž pomôcť a je to mimo tvojej kontroly. Neurobil by si to zámerne, ale pod vplyvom svojej arogantnej a namyslenej povahy. Tvoja arogancia a namyslenosť by spôsobili, že by si sa na Boha pozeral zvrchu a považoval by si Ho za bezvýznamného; spôsobili by, že by si sa vyvyšoval a neustále sa staval na obdiv; spôsobili by, že by si pohŕdal ostatnými a v tvojom srdci by neostal nik okrem teba samého; pripravili by ťa o Božie miesto v tvojom srdci a nakoniec by spôsobili, že by si zasadol na Božie miesto a vyžadoval by si, aby sa ti ľudia podriaďovali, pričom ako pravdu by ťa prinútili ctiť si vlastné myšlienky, idey a predstavy. Ľudia páchajú pod vplyvom svojej arogantnej a namyslenej povahy toľko zla!“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Len usilovaním sa o pravdu môže človek dosiahnuť zmenu povahy) Boh odhaľuje, že koreň odporu človeka voči Bohu je jeho arogantná a namyslená prirodzenosť. Keď má človek arogantnú povahu, bude sa považovať za nadradeného a myslieť si, že je lepší ako všetci ostatní. Pred ostatnými bude nekontrolovateľne svedčiť o sebe a predvádzať sa, aby ho ľudia obdivovali a uctievali. Počas môjho pôsobenia ako nadriadenej, keď som v práci dosiahla nejaké výsledky, myslela som si, že mám kvalitu, že rozumiem pravde a dokážem riešiť problémy, a že viem objaviť talentovaných ľudí, a myslela som si, že som nenahraditeľný talent a opora cirkvi. Toto všetko bolo poháňané mojou arogantnou prirodzenosťou. Bolo jasné, že výsledky v práci na evanjeliu boli dosiahnuté len vďaka dielu a vedeniu Ducha Svätého a spolupráci bratov a sestier, ale ja som si všetku zásluhu pripísala sebe. Úmyselne som sa predvádzala pred bratmi a sestrami, aby si mysleli, že práca priniesla výsledky len preto, lebo ja rozumiem pravde a mám pracovnú schopnosť. Nakoniec ma všetci obdivovali a uctievali. Aká som bola nehanebná! Spomenula som si na prvé z Božích správnych ustanovení: „Človek by sa nemal zvelebovať ani sa vyvyšovať. Mal by uctievať a vyvyšovať Boha.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Desať správnych ustanovení, ktoré musí dodržiavať Boží vyvolený ľud vo Veku kráľovstva) Boh nabáda ľudí, aby Ho vyvyšovali a ctili si Ho ako veľkého. V srdci človeka by malo byť miesto len pre Boha, pretože len Boh je hoden toho, aby Ho človek uctieval. Ale ja som vyvyšovala samu seba a predvádzala som sa, lebo som chcela mať miesto v srdciach bratov a sestier. Všetko, čo som robila, bolo poháňané mojou arogantnou prirodzenosťou a bol to odpor voči Bohu. Už som porušila Božie správne ustanovenia, ale nebála som sa a dokonca som si to užívala. Bola som naozaj otupená! Premýšľala som o tom, ako ma cirkev rozvíjala, aby som bola nadriadenou. Na jednej strane to bolo preto, aby som sa pri konaní svojej povinnosti mohla usilovať o pravdu a o zmenu povahy, a na druhej strane mi to umožnilo prevziať vedúcu úlohu. Keď sa v práci vyskytli ťažkosti, mohla som viesť bratov a sestry, aby sa obracali na Boha a spoliehali sa na Neho, hľadať pravdu a konať podľa princípov, aby si bratia a sestry vo svojich srdciach ctili Boha ako veľkého a mali pre Neho miesto, a tak privádzať ľudí pred Boha. To bola moja zodpovednosť a povinnosť. Ja som si však neplnila zodpovednosti, ktoré by nadriadená mala mať, ale namiesto toho som pri práci využívala každú príležitosť, aby som sa predvádzala a svedčila o sebe, čím som viedla bratov a sestry k tomu, aby ma obdivovali a uctievali a spôsobila som, že keď čelili ťažkostiam, prichádzali za mnou namiesto toho, aby sa spoliehali na Boha alebo hľadali pravdu-princípy. Privádzala som ľudí pred seba, a týmto som súperila s Bohom o postavenie. Kráčala som po ceste antikrista a urazila som Božiu povahu. Keby som takto pokračovala v konaní svojej povinnosti, nakoniec by som bola potrestaná za odpor voči Bohu. Keď som si to uvedomila, oblieval ma studený pot, cítila som, že toto zatknutie bolo Božou spravodlivou povahou, ktorá na mňa doľahla, a že to bola aj Božia veľká ochrana a spása pre mňa. Úprimne som ďakovala Bohu a bola som ochotná podriadiť sa tomuto prostrediu a poučiť sa. V roku 2021 ma po odpykaní trestu prepustili a vyšla som z toho pekla na zemi, ktorým je väzenie ČKS.

Krátko po návrate domov mi bratia a sestry priniesli knihy Božích slov, a bola som hlboko dojatá. Jedného dňa počas svojich duchovných pobožností som si prečítala úryvok z Božích slov: „Ste schopní vnímať Božie vedenie a osvietenie Ducha Svätého pri vykonávaní svojej povinnosti? (Áno.) Ak ste schopní vnímať dielo Ducha Svätého, ale stále si o sebe veľa namýšľate a myslíte si, že máte realitu, o čo tu potom ide? (Keď vykonávanie našej povinnosti prináša nejaké ovocie, myslíme si, že polovica zásluh prináleží Bohu a polovica nám. Svoju spoluprácu donekonečna zveličujeme a myslíme si, že nič nebolo dôležitejšie ako naša spolupráca a že bez nej by Božie osvietenie nebolo možné.) Tak prečo vás Boh osvietil? Môže Boh osvietiť aj iných ľudí? (Áno.) Keď Boh niekoho osvieti, je to z Božej milosti. A čím je tá malá spolupráca z vašej strany? Je to niečo, za čo si môžete pripisovať zásluhy, alebo je to vaša povinnosť a zodpovednosť? (Je to naša povinnosť a zodpovednosť.) Keď si uvedomíte, že je to vaša povinnosť a zodpovednosť, potom máte správne zmýšľanie a ani vám nenapadne, že by ste si za to skúšali pripisovať zásluhy. Ak si vždy myslíte: ‚Toto je moja zásluha. Bolo by Božie osvietenie možné bez mojej spolupráce? Táto úloha si vyžaduje spoluprácu človeka; naša spolupráca má podstatný podiel na výsledku,‘ potom sa mýlite. Ako by ste mohli spolupracovať, keby vás Duch Svätý neosvietil a keby s vami nikto v duchovnom spoločenstve nehovoril o pravde-princípoch? Nevedeli by ste, čo Boh požaduje, ani by ste nepoznali cestu praktizovania. Dokonca aj keby ste sa chceli podriadiť Bohu a spolupracovať, nevedeli by ste ako. Táto vaša ‚spolupráca‘ – nie sú to len prázdne slová? Bez skutočnej spolupráce konáte len podľa vlastných nápadov; v takom prípade, mohla by byť povinnosť, ktorú vykonávate, na požadovanej úrovni? Rozhodne nie. To naznačuje, o aký problém ide. O aký problém teda ide? Bez ohľadu na to, akú povinnosť človek vykonáva, to, či dosiahne výsledky, vykoná svoju povinnosť na požadovanej úrovni a či si získa Božie schválenie, závisí od Božieho konania. Aj keď si plníte svoje záväzky a povinnosti, ak Boh nekoná dielo, ak vás neosvecuje a nevedie, potom nepoznáte svoju cestu, svoj smer ani svoje ciele. K čomu to nakoniec vedie? Po takej dlhej drine nebudete poriadne vykonávať svoju povinnosť ani nezískate pravdu a život – všetko to vyjde nazmar. Preto všetko závisí od Boha, či plníte svoju povinnosť na požadovanej úrovni, či duchovne budujete svojich bratov a sestry a či získate Božie schválenie! Ľudia môžu robiť len také veci, ktoré osobne dokážu, ktoré by robiť mali a ktoré sú v rámci ich vrodených schopností – nič viac. Účinné vykonávanie vašich povinností potom v konečnom dôsledku závisí od vedenia Božími slovami a od osvietenia a vedenia Ducha Svätého; len tak môžete pochopiť pravdu a splniť Božie poverenie podľa cesty, ktorú vám Boh dal, a princípov, ktoré stanovil. To je Božia milosť a Jeho požehnanie, a ak to ľudia nevidia, sú slepí.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Princípy, podľa ktorých by si mal človek počínať) Po prečítaní tohto úryvku som pochopila, že dôvodom, prečo som mohla kradnúť Božiu slávu, bol mylný názor, ktorý som v sebe mala. Verila som, že práve vďaka mojej spolupráci Duch Svätý konal a umožnil, aby práca priniesla výsledky. Kládla som príliš veľký dôraz na ľudskú spoluprácu. Pravdou je, že ľudská spolupráca je tiež založená na pochopení pravdy-princípov. Bez toho, aby Boh vyjadroval pravdu, ľudská spolupráca nemá žiadny smer. Ľudská spolupráca je len plnením si povinnosti a zodpovednosti, a to, či práca dosiahne výsledky, v podstate závisí od diela Ducha Svätého. Keď sa zamyslím nad tým, kedy som prvýkrát začínala konať túto povinnosť, nechápala som mnoho princípov, tak som sa viac modlila a študovala princípy a hľadala som u bratov a sestier. Postupne som pochopila niektoré princípy a s osvietením a vedením Ducha Svätého som dokázala objaviť a vyriešiť niektoré problémy. Až vtedy práca na evanjeliu dosiahla dobré výsledky. Neskôr som žila v stave sebauspokojenia a menej som sa modlila a prestala som hľadať pravdu-princípy, takže som už nedokázala získať dielo Ducha Svätého a nevedela som, ako vyriešiť mnohé problémy, čo ovplyvnilo prácu na evanjeliu. Najmä po tom, čo ma zatkli a uväznili, cirkevná práca na evanjeliu nestagnovala kvôli môjmu zatknutiu, ale skôr neustále napredovala a stala sa ešte plodnejšou. Ja som však hlúpo a slepo považovala svoju spoluprácu za mimoriadne dôležitú, veriac, že bezo mňa by cirkevná práca nedosiahla dobré výsledky. Keď sa teraz pozriem späť, cítila som sa zahanbene. Navyše, skutočnosť, že som poskytla niekoľko talentovaných ľudí, nebola preto, že by som rozumela pravde a dokázala si vybrať správnych ľudí, ale skôr preto, že Boh už dávno pripravil rôznych talentovaných ľudí pre svoje dielo. Taktiež počas procesu výberu ľudí bolo veľa problémov, v ktorých som nemala jasno, a ktoré som jasne videla až po hľadaní pravdy-princípov so sestrou, s ktorou som spolupracovala. Keby Boh nebol vyjadroval pravdu, a tak jasne hovoril v duchovnom spoločenstve o princípoch súvisiacich s konaním povinností, ako by som mohla týmto princípom porozumieť alebo ich pochopiť, alebo dobre konať svoju povinnosť? V skutočnosti Boh konal svoje vlastné dielo a ja som len plnila malú časť svojej povinnosti, ktorú by som ako stvorená bytosť mala vykonávať. Nemala som sa čím chváliť.

Neskôr som si prečítala ďalší úryvok Božích slov a cítila som sa ešte viac zahanbená, v rozpakoch a ponížená. Všemohúci Boh hovorí: „Boh vykonal na ľuďoch značné množstvo diela, ale hovoril o tom niekedy? Vysvetľoval to niekedy? Vyhlasoval to niekedy? Nie, nevyhlasoval. Bez ohľadu na to, ako nesprávne ľudia Boha chápu, On nič nevysvetľuje. Z Božieho pohľadu, či máš šesťdesiat alebo osemdesiat rokov, tvoje chápanie Boha je veľmi obmedzené a na základe toho, ako málo vieš, si stále dieťa. Boh ti to nezazlieva; si stále nezrelé dieťa. Nezáleží na tom, že niektorí ľudia možno žijú už mnoho rokov a ich telo vykazuje známky starnutia, ich chápanie Boha je stále veľmi detinské a povrchné. Boh ti to nezazlieva – ak nerozumieš, tak nerozumieš. To je tvoja kvalita a tvoja kapacita a nedá sa to zmeniť. Boh ti nebude nič vnucovať. Boh vyžaduje, aby ľudia o Ňom svedčili, ale svedčil On sám o sebe? (Nie.) Na druhej strane sa satan bojí, že ľudia sa nedozvedia ani o tej najmenšej veci, ktorú urobí. Antikristi sú takí istí: Vychvaľujú sa pred všetkými každou maličkosťou, ktorú urobia. Keď ich počúvaš, zdá sa, že svedčia o Bohu – ale ak počúvaš pozorne, zistíš, že nesvedčia o Bohu, ale sa predvádzajú a vyvyšujú. Úmysel a podstata toho, čo hovoria, je súperenie s Bohom o Jeho vyvolený ľud a o postavenie. Boh je pokorný a skrytý a satan sa vystatuje. Je v tom rozdiel? Predvádzanie sa verzus pokora a skrytosť: čo z toho sú pozitívne veci? (Pokora a skrytosť.) Dal by sa satan opísať ako pokorný? (Nie.) Prečo? Súdiac podľa jeho podlej prirodzenosti-podstaty je to bezcenný odpad; pre satana by bolo nenormálne, keby sa nevystatoval. Ako by mohol byť satan nazvaný ‚pokorným‘? Slovo ‚pokora‘ sa vzťahuje na Boha. Božia identita, podstata a povaha sú vznešené a ctihodné, ale On sa nikdy nepredvádza. Boh je pokorný a skrytý, takže ľudia nevidia, čo urobil, ale zatiaľ čo koná dielo v takej skrytosti, ľudstvo je neustále zaopatrované, vyživované a vedené – a to všetko zariaďuje Boh. Nie je to skrytosť a pokora, že Boh tieto veci nikdy nevyhlasuje, nikdy ich nespomína? Boh je pokorný práve preto, že je schopný robiť tieto veci, ale nikdy ich nespomína ani nevyhlasuje a neháda sa o nich s ľuďmi. Aké máš právo hovoriť o pokore, keď nie si schopný takých vecí? Neurobil si žiadnu z tých vecí, a predsa trváš na tom, že si za ne budeš pripisovať zásluhy – to sa nazýva bezostyšnosť. Tým, že vedie ľudstvo, Boh vykonáva veľké dielo a vládne nad celým vesmírom. Jeho autorita a moc sú také obrovské, a predsa nikdy nepovedal: ‚Moja moc je mimoriadna.‘ Zostáva skrytý medzi všetkým, vládne nad všetkým, vyživuje a zaopatruje ľudstvo, čím umožňuje celému ľudstvu pretrvať z generácie na generáciu. Vezmi si napríklad vzduch a slnečné svetlo alebo všetky materiálne veci potrebné pre ľudskú existenciu na zemi – všetky prúdia bez prestania. Niet pochýb o tom, že Boh zaopatruje človeka. Keby satan urobil niečo dobré, mlčal by o tom a zostal by neospievaným hrdinom? Nikdy. Je to ako s niektorými antikristami v cirkvi, ktorí predtým vykonávali nebezpečnú prácu, ktorí zanechali veci a znášali utrpenie, ktorí možno dokonca išli do väzenia; sú aj takí, ktorí kedysi prispeli k jednej stránke práce Božieho domu. Nikdy na tieto veci nezabúdajú, myslia si, že si za ne zaslúžia celoživotné zásluhy, myslia si, že toto je ich celoživotný kapitál. Práve to ukazuje, akí sú ľudia malí! Ľudia sú naozaj malí a satan je bezostyšný.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Siedmy bod: Sú podlí, zákerní a nečestní (Druhá časť)) Božia podstata je pokorná, krásna a dobrá, zatiaľ čo podstata satana je zlá, škaredá a nehanebná. Spomenula som si, ako Biblia hovorí o tom, ako satan pokúšal Pána Ježiša. Je zrejmé, že všetko na svete stvoril Boh, satan však tvrdil, že on všetko stvoril, a snažil sa pokúšať Pána Ježiša, aby ho uctieval. Tiež som premýšľala o ČKS. Všetko, čo si ľudstvo užíva, jednoznačne pochádza od Boha a Boh sa stará o všetky každodenné potreby ľudstva, ČKS však tvrdí, že priviedla ľudí k dobrému životu, vďaka čomu jej ľudia pripisujú zásluhy za tieto veci. Spomenula som si aj na tých antikristov vypudených z cirkvi. Neustále sa predvádzali a vyvyšovali, hovorili o tom, koľko práce vykonali pre Boží dom a koľko utrpenia zniesli, čím zavádzali ľudí, aby ich nasledovali a uctievali. Keď som tieto veci videla, uvedomila som si, akí sú diabli a satan naozaj nehanební! Keď som premýšľala o sebe, bolo zrejmé, že cirkevná práca dosiahla výsledky vďaka dielu Ducha Svätého, ja som si však tajne počítala svoje úspechy a často som sa nimi chválila pred bratmi a sestrami, vďaka čomu si všetci mysleli, že sú to moje úspechy, mali o mne vysokú mienku a dali mi miesto vo svojich srdciach. Nebolo moje správanie presne také ako správanie tých antikristov, ktorí sa vyvyšujú a predvádzajú? Ako som mohla byť taká nehanebná a úplne bez svedomia a rozumu! Boh sa pokoril, aby sa stal človekom a spasil ľudstvo; je ochotný riskovať svoj život a znášať veľké poníženie a utrpenie, prichádza medzi ľudí, aby konal dielo a spasil nás. Boh dal ľudstvu všetko, a predsa nikdy nevyhlasuje svoje skutky. Len ticho koná dielo, ktoré má v úmysle. Ale čo sa týka mňa, maličkej stvorenej bytosti, jediné, čo som robila, bolo plnenie si vlastnej povinnosti a zodpovednosti, ja som sa však rôznymi spôsobmi chválila a predvádzala. Bola som naozaj prízemná a bezcenná! Modlila som sa v pokání k Bohu a prosila Ho, aby mi odpustil moje priestupky. Bola som ochotná začať odznova a zmeniť svoju arogantnú povahu, a učiť sa vyvyšovať Boha a svedčiť o Ňom vo všetkých veciach.

Neskôr som si prečítala úryvok o tom, ako praktizovať vyvyšovanie Boha a svedčenie o Ňom: „Keď svedčíte o Bohu, mali by ste hovoriť hlavne o tom, ako vás Boh súdi a napomína, a aké skúšky používa na to, aby vás zušľachtil a zmenil vaše povahy. Mali by ste tiež hovoriť o tom, koľko skazenosti ste odhalili, aké predstavy ste si o Bohu vytvorili a aké veci ste robili, aby ste vzdorovali Bohu počas vašich skúseností. Ďalej o tom, ako si vás Boh nakoniec podmanil, aké skutočné poznanie Božieho diela ste získali a ako by ste mali svedčiť o Bohu, aby ste Mu oplatili Jeho lásku. Do týchto slov by ste mali vložiť jadro, pričom by ste mali hovoriť jednoduchými slovami. Nehovorte o prázdnych teóriách. Hovorte úprimne; hovorte zo srdca. Takto by ste mali zažívať veci. Nepripravujte si zdanlivo hlboké, prázdne teórie v snahe predvádzať sa. Ak to robíte, vyzeráte veľmi arogantne a bez rozumu. Mali by ste viac hovoriť o reálnych veciach z vašej reálnej skúsenosti a hovoriť viac zo srdca; to je pre ostatných najprospešnejšie a to považujú aj za najvhodnejšie. Kedysi ste boli ľuďmi, ktorí najviac odporovali Bohu, a mali ste najmenšiu tendenciu sa Mu podriadiť, ale teraz ste podmanení – na to nikdy nezabudnite. Mali by ste o týchto veciach viac uvažovať a premýšľať. Keď im ľudia jasne porozumejú, budú vedieť, ako svedčiť; inak sa budú s veľkou pravdepodobnosťou dopúšťať hanebných a hlúpych činov, a to neznamená svedčiť o Bohu, ale Mu skôr robiť hanbu. O Bohu nemožno svedčiť bez skutočných skúseností a porozumenia pravde. Ľudia, ktorých viera v Boha je chaotická a zmätená, nebudú o Bohu nikdy schopní svedčiť.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Len usilovaním sa o pravdu môže človek dosiahnuť zmenu povahy) Z Božích slov som pochopila, ako vyvyšovať Boha a svedčiť o Ňom medzi ľuďmi. Na jednej strane sa musíme viac deliť s bratmi a sestrami o tom, ako sme zažili súd, napomínanie, orezávanie, skúšky a zušľachtenie Božích slov, o význame Božieho diela a o tom, aké sú Jeho úmysly, a aké účinky chce v nás dosiahnuť, aby ostatní mohli spoznať Boha a pochopiť Jeho úporné úmysly spasiť ľudstvo. Na druhej strane, musíme sa tiež otvoriť a odokryť skazenosť, ktorú sme odhalili vo svojich skúsenostiach, a vzdorovité a trucovité veci, ktoré sme urobili proti Bohu, aby ostatní mohli pochopiť podstatu nášho konania a získať z toho rozlišovaciu schopnosť. Takto sa môžu na seba pozrieť vo svetle týchto vecí a spoznať a nenávidieť svoje skazené povahy. Len takýmto praktizovaním môžeme skutočne vyvyšovať Boha a svedčiť o Ňom. Ale ja som sa rozhodla hovoriť len o dobrých veciach. Hovorila som len o tom, ako som sa spoliehala na Boha, aby som dosiahla výsledky v práci, koľko ľudí som získala a koľko cirkví som založila, pričom som nespomenula vzdorovitosť, skazenosť a slabosť, ktorú som počas tohto procesu odhalila. Tieto veci som bratom a sestrám neodhalila. V dôsledku toho sa nechali oklamať mojím zdanlivo dobrým správaním. Všetko, čo som urobila a ako som konala, bolo v rozpore s Božími slovami, a musela som sa kajať pred Bohom a odvtedy praktizovať podľa Jeho slov.

Päť mesiacov po mojom prepustení z väzenia cirkev zariadila, aby som pokračovala v kázaní evanjelia. Bola som veľmi dojatá a rozhodla som sa, že budem riadne konať svoju povinnosť a vynahradím Bohu svoju minulú zadlženosť. Počas jedného zhromaždenia jedna nováčička vzniesla nejaké predstavy, tak som s ňou trpezlivo hovorila v duchovnom spoločenstve o Božích slovách a nakoniec sa jej predstavy vyriešili. Povedala, že z tohto zhromaždenia veľa získala, a vyjadrila veľkú vďaku Božej zvrchovanosti a usporiadaniam za to, že priviedli bratov a sestry, aby s ňou boli v duchovnom spoločenstve. Počas rozprávania bola veľmi nadšená a ako som vedľa nej počúvala, tajne som sa radovala a pomyslela si: „Predstavy sestry sa vyriešili hlavne vďaka môjmu duchovnému spoločenstvu s ňou. Zdá sa, že mi to celkom ide a dokážem hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, aby som vyriešila nejaké problémy.“ Keď som mala takéto myšlienky, uvedomila som si, že opäť kradnem Božiu slávu. Videla som bratov a sestry okolo seba, ako ďakujú Bohu za Jeho vedenie, zatiaľ čo ja som sa nehanebne obdivovala, a cítila som sa naozaj znechutená sama sebou. Bola som taká nehanebná! Rýchlo som sa v srdci modlila k Bohu a pomyslela na Jeho slová: „Keď máš určité pochopenie Boha, keď vidíš svoju vlastnú skazenosť a rozpoznávaš opovrhnutiahodnosť a škaredosť arogancie a namyslenosti, potom sa budeš cítiť znechutený, bude sa ti dvíhať žalúdok a budeš skľúčený. Budeš schopný vedome robiť veci, aby si uspokojil Boha, a pri tom pocítiš pokoj. Budeš schopný vedome čítať Božie slovo, velebiť Boha, svedčiť o Bohu a vo svojom srdci budeš cítiť pôžitok. Vedome sa odhodíš svoju masku, odhalíš svoju vlastnú škaredosť a tým, že to urobíš, sa budeš vo vnútri cítiť dobre a budeš cítiť, že si v lepšom duševnom stave.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Len usilovaním sa o pravdu môže človek dosiahnuť zmenu povahy) Otvorila som sa bratom a sestrám so svojimi opovrhnutiahodnými myšlienkami. Tiež som spomenula, že som na začiatku celkom nerozumela niektorým problémom z dnešného zhromaždenia, ale počas duchovného spoločenstva sa mi postupne vyjasnilo prostredníctvom osvietenia Božích slov, a že to nebolo moje pôvodné duchovné postavenie, ale osvietenie a vedenie Ducha Svätého. Po tomto zdieľaní som v srdci pocítila hlboký pokoj a cítila som, že je naozaj dobré takto žiť! Premena, ktorú som mala možnosť zažiť, bola celá výsledkom súdu a napomínania Božích slov voči mne. Bohu vďaka!