Sobota 3. decembra 2022, slabý dážď

Dnes som pri usporadúvaní pracovného hárka náhodou našla nesprávne pridelené video, v ktorom sa opakovala produkčná úloha. Veľmi ma to prekvapilo. Po dôkladnom preskúmaní som si uvedomila, že to bolo preto, lebo som pred produkciou zabudla skontrolovať záznamy. Spomenula som si, že keďže som neskontrolovala záznamy, túto chybu som predtým urobila už dvakrát. Vodkyňa ma vtedy skritizovala, že nie som dôsledná, zhrnula príčiny chýb a povedala mi, aby som sa rovnakej chybe v budúcnosti vyhla. Nečakala som, že rovnakú chybu urobím znova. Cítila som sa úplne slabá. „Som vedúcou len pár dní a znova som spravila takú základnú chybu. Ak to vodkyňa zistí, bude zo mňa veľmi sklamaná! Ak ma bude opäť orezávať a kritizovať, ako budem môcť pozrieť ľuďom do očí?“ Spomenula som si aj na to, že pred niekoľkými dňami prepustili sestru Xin Jing z našej skupiny, pretože si svoje povinnosti vždy plnila povrchne. Vtedy som dokonca hovorila v duchovnom spoločenstve a odhalila prirodzenosť a dôsledky jej povrchného plnenia povinnosti. Teraz som však pre svoju povrchnosť aj ja urobila takúto základnú chybu. Keby to bratia a sestry vedeli, určite by povedali, že dobre kážem slová a učenia, ale svoje povinnosti konám povrchne, nemám pravdu-realitu, a preto sa nehodím na úlohu vedúcej. Čím viac som o tom premýšľala, tým nepríjemnejšie som sa cítila a ľutovala som, že som to vtedy dôkladne neskontrolovala. Bolo mi príliš trápne priznať všetkým svoju chybu, a tak som vymazala predchádzajúci produkčný záznam. V tej chvíli mi hlavou prebleskla veta z Božích slov: „Skryté slová a skutky človeka zostávajú vždy pred Mojou súdnou stolicou.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dielo šírenia evanjelia je súčasne dielom záchrany človeka) V srdci som pocítila strach a chvenie: Boh podrobne skúma najhlbšie vnútro človeka. Pred ľuďmi to síce môžem skryť, no Boha nemôžem oklamať. Ak sa uchýlim ku klamstvu, Boh to jasne uvidí a odsúdi ma. Veľmi som sa zľakla a vymazaný záznam som rýchlo obnovila. Pohľad naň bol ako pohľad na škvrnu, ktorá sa nedá vymazať. Skutočne som však nemala odvahu priznať vodkyni svoju chybu. Myslela som si, že ak nič nepoviem, nikto sa to nedozvie, a tak som pracovný hárok rýchlo zatvorila.

V noci som sa prehadzovala v posteli, nemohla som zaspať a bola som nesvoja. Očividne som spravila chybu, ktorá spôsobila stratu v práci, no tvárila som sa, že o tom neviem, a nemala som v pláne povedať o tomto probléme vodkyni. Bezočivo som klamala! Neskôr som si v Božích slovách prečítala toto: „Boh nezdokonaľuje tých, ktorí klamú. Ak tvoje srdce nie je čestné – ak nie si čestným človekom – Boh ťa nezíska. Nezískaš ani pravdu a nebudeš schopný získať Boha. Čo to znamená, že nezískaš Boha? Ak Ho nezískaš a neporozumel si pravde, nebudeš Ho poznať, a preto nebude existovať spôsob, ako s Ním môžeš byť v súlade, a v takom prípade si nepriateľom Boha. Ak nie si v súlade s Bohom, nie je tvojím Bohom; a ak Boh nie je tvojím Bohom, nemôžeš byť zachránený. Ak sa nesnažíš dosiahnuť spásu, prečo veríš v Boha? Ak nedokážeš dosiahnuť spásu, budeš naveky úhlavným nepriateľom Boha a tvoj výsledok bude daný. Ak chcú byť teda ľudia zachránení, musia začať tým, že budú čestní. Tí, ktorých Boh získa, budú nakoniec označení znamením. Vieš, čo to je? Je to napísané v Zjavení v Biblii: ‚A v ich ústach sa nenašla lož; sú nepoškvrnení.‘ (Zj 14, 5) Kto sú ‚oni‘? Sú to tí, ktorých Boh zachránil, zdokonalil a získal. Ako Boh opisuje týchto ľudí? Aké sú vlastnosti a výrazy ich správania? Sú nepoškvrnení. Neklamú. Všetci zrejme dokážete porozumieť tomu, čo znamená neklamať, a viete to pochopiť: znamená to byť čestný.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Šesť ukazovateľov rastu života) „Každý má zradnú povahu; jediný rozdiel je v tom, aké je to vážne. Aj keď na zhromaždeniach možno otvoríte svoje srdce a hovoríte o svojich problémoch v duchovnom spoločenstve, znamená to, že nemáte zradnú povahu? Neznamená – aj vy ju máte. Prečo to hovorím? Tu je príklad: Možno sa dokážete otvoriť v duchovnom spoločenstve o veciach, ktoré sa nedotýkajú vašej pýchy alebo márnivosti, o veciach, ktoré nie sú hanebné, a o veciach, za ktoré nebudete orezávaní – no ak by ste urobili niečo, čo porušuje pravdu-princípy, niečo, čo by sa všetkým protivilo a čo by v nich vyvolalo odpor, dokázali by ste o tom na zhromaždeniach otvorene hovoriť? A keby ste urobili niečo neopísateľné bolo by pre vás ešte ťažšie otvoriť sa a zjaviť o tom pravdu. Ak by sa na to niekto pozrel bližšie alebo sa pokúsil pripísať niekomu za to vinu, použili by ste všetky prostriedky, ktoré máte k dispozícii, aby ste to skryli, a desili by ste sa toho, že by sa táto záležitosť mohla odhaliť. Neustále by ste sa to snažili zakryť a vyhnúť sa zodpovednosti. Nie je to vari zradná povaha? Môžete veriť, že ak to nepoviete nahlas, nikto sa o tom nedozvie a že ani Boh sa o tom nebude môcť dozvedieť. To je omyl! Boh podrobne skúma najhlbšie zákutia ľudského srdca. Ak to nedokážete vnímať, vôbec Boha nepoznáte. Zradní ľudia nielen klamú druhých – dokonca sa odvážia skúšať oklamať Boha a používať klamlivé prostriedky, aby Mu odolávali. Môžu takíto ľudia dosiahnuť Božiu spásu? Božia povaha je spravodlivá a svätá a zradní ľudia sú to, čo Boh najviac nenávidí. Takže zradní ľudia sú tí, pre ktorých je najťažšie dosiahnuť spásu. Ľudia so zradnou povahou sú tí, ktorí klamú najviac. Dokonca klamú Boha a snažia sa Ho oklamať a sú tvrdohlavo neochotní činiť pokánie. To znamená, že nemôžu dosiahnuť Božiu spásu.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Len poznanie šiestich druhov skazených pováh je pravým sebapoznaním) Keď som Božie slová porovnala so svojimi myšlienkami a skutkami po tom, čo som urobila chybu, uvedomila som si, že zjavujem nečestnú povahu. Faktom bolo, že som svoje povinnosti konala povrchne, čo viedlo k opakovanej práci a plytvaniu ľudskými a materiálnymi zdrojmi. Mala som byť čestná, pravdivo vodkyni priznať svoju chybu a prevziať zodpovednosť. Bála som sa však, že vodkyňa a bratia a sestry sa na mňa budú dívať zvrchu, preto som sa uchýlila k zatajeniu svojej chyby, predchádzajúci produkčný záznam som vymazala v domnení, že takto na problém nikto nepríde. Hoci som záznam neskôr obnovila, stále som si nechcela priznať svoju chybu v nádeji, že si to nikto nevšimne. Ak by to neskôr nikto nezistil, táto záležitosť by mohla jednoducho zostať nevyriešená. Ak by na to neskôr niekto predsa len prišiel, mohla by som povedať, že som si to vtedy všimla, no zabudla som to spomenúť a nezatajila som to úmyselne. Takto by som mohla svoju chybu ututlať a nevyzerala by som ako klamárka. Bola som taká nečestná! Božia podstata je svätá, Boh má rád čestných ľudí a nečestných nenávidí. Hoci som vedela, že Boh všetko podrobne skúma, aj tak som klamala a podvádzala. Moje konanie sa Bohu hnusilo. Keby som sa nekajala a nestala čestným človekom, bolo by jedno, koľko by som toho navonok obetovala, nakoniec by ma nespasil. Priznať svoju chybu vodkyni však bolo také ponižujúce. Obávala som sa, že bude zo mňa sklamaná a oreže ma, a nemala som odvahu prehovoriť. V srdci som cítila rozporuplnosť a bolesť.

Pondelok 5. decembra 2022, zamračené

Prešli dva dni a ja som stále nemala odvahu povedať to vodkyni. Počas týchto uplynulých dvoch dní som zúfalo chcela túto udalosť vymazať zo svojej pamäti. Potom by som nemusela priznať svoju chybu a nestrápnila sa. Úplne som sa pohrúžila do práce, čo mi dočasne pomáha na túto udalosť zabudnúť. Keď však mám trochu voľna, musím na to stále myslieť. Táto chyba sa ma drží ako nočná mora. Je jedno, či práve jem, upratujem alebo sa prechádzam, pri pomyslení na ňu ma bolí srdce, akoby ho niekto zvieral. Akoby ma nejaký hlas v mojej hlave neustále obviňoval: „Nie si čestný človek, nemôžeš byť spasená.“ Ani v noci nemôžem poriadne spať a moje srdce sa trápi. Myslím na Božie slová: „Skrátka, čestnosť znamená byť čistý vo svojich skutkoch i slovách a neklamať ani Boha, ani človeka. To, čo hovorím, je veľmi jednoduché, ale pre vás je to o to ťažšie. Mnohí ľudia radšej pôjdu do pekla, ako by mali hovoriť a konať čestne. Niet divu, že s tými, ktorí sú nečestní, sa chystám zaobchádzať inak.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tri napomenutia) Keď som tieto Božie slová čítala predtým, celkom som im nerozumela. Myslela som si: „Je naozaj také ťažké byť čestným človekom? Boh jasne hovorí, že ak sa nestaneme čestnými ľuďmi, nemôžeme byť spasení. Keďže poznám dôsledky, aby som dosiahla spásu a vstúpila do nebeského kráľovstva, mala by som hovoriť a konať čestne podľa Božích slov, bez ohľadu na utrpenie, ktoré podstupujem. Nemalo by to byť ťažké! Okrem toho mám od prírody priamu povahu, rýchlo poviem, čo si myslím, takže by pre mňa nemalo byť ťažké byť čestnou a hovoriť pravdu.“ No pri zjavovaní faktov som si uvedomila, že byť čestným človekom nie je také jednoduché, ako som si myslela. Nemám ani len odvahu priznať si vlastnú chybu. Dokonca som sa uchýlila k podvodom, aby som skryla skutočnosť a zachránila si tak hrdosť a postavenie. Hoci jasne viem, že ak nebudem čestná, nemôžem byť spasená, aj tak si nechcem priznať chybu. Nie som ten typ človeka, ktorého Boh opisuje ako niekoho, kto sa radšej nechá odsúdiť do pekla, než by mal hovoriť úprimne? Premýšľam o tom, ako som viac ako desať rokov verila v Boha, no ani v takejto drobnej záležitosti stále nedokážem byť čestným človekom a neviem pravdivo priznať svoju chybu. Nemám ani štipku pravdy-reality! Som zo seba veľmi znechutená a sklamaná. Stále vyhlasujem, že chcem praktizovať pravdu, ale keď sa stretnem s niečím, čo súvisí s mojou hrdosťou a postavením, úmyselne ju nepraktizujem. Mám zlú náladu a nechcem sa rozprávať s bratmi a sestrami; neustále mám pocit, že nepraktizujem pravdu a nie som čestným človekom, takže nemám odvahu sa s nimi stretnúť. V noci pred spaním sa so slzami v očiach modlím k Bohu a zo srdca mi vychádza bolesť: „Bože, vidím, aká som úbohá. Nedokážem praktizovať pravdu ani v takej maličkosti; nedokážem povedať ani jednu pravdivú vetu ani si priznať chybu. Satan ma hlboko skazil! Bože, som veľmi znechutená. Nechcem takto žiť; prosím, spas ma.“

Pondelok 12. decembra 2022, oblačno, vyjasňuje sa

Pôvodne som vodkyni chcela svoju chybu priznať, ale keď prišiel čas, aby som prehovorila, stále som sa dosť obávala. Musela som sa samej seba pýtať: Prečo je pre mňa také ťažké priznať si chybu a povedať pravdu? Čo mi v skutočnosti bráni v úprimnosti? O svojom stave som povedala sestre Li Tong. Poslala mi úryvok z Božích slov, vďaka ktorému som túto záležitosť do istej miery pochopila. Všemohúci Boh hovorí: „Ak máte vôľu, keď niečo robíte, môžete to urobiť dobre na jeden pokus; ale jediný prípad, keď poviete pravdu bez lži, z vás neurobí čestného človeka raz a navždy. Byť čestným človekom zahŕňa zmenu vašej povahy a to si vyžaduje desať alebo dvadsať rokov skúseností. Musíte odvrhnúť svoju zradnú povahu lží a duplicity predtým, ako môžete splniť základnú normu pre čestného človeka. Nie je to pre každého ťažké? Je to obrovská výzva. Boh chce teraz zdokonaliť a získať skupinu ľudí a všetci, ktorí sa usilujú o pravdu, musia prijať súd a napomínanie, skúšky a zušľachťovanie, ktorých cieľom je vyriešiť ich zradné povahy a urobiť z nich čestných ľudí, ľudí, ktorí sa podriaďujú Bohu. To nie je niečo, čo sa dá dosiahnuť na jeden pokus; vyžaduje si to pravú vieru a človek musí podstúpiť mnoho skúšok a veľa zdokonaľovania, kým to môže dosiahnuť. Ak by vás Boh teraz požiadal, aby ste boli čestným človekom a hovorili pravdu, niečo, čo zahŕňa fakty, vašu budúcnosť a váš osud, čo by pre vás mohlo mať neblahé následky, pričom ostatní by už o vás nemuseli mať vysokú mienku a vy sami by ste cítili, že vaša povesť bola zničená – dokázali by ste byť za takýchto okolností úprimní a hovoriť pravdu? Dokázali by ste byť stále čestní? Je to tá najťažšia vec, oveľa ťažšia, ako sa vzdať svojho života. Mohli by ste povedať: ‚Nepomôže, ak poviem pravdu. Radšej zomriem pre Boha, ako by som hovoril pravdu. Vôbec nechcem byť čestným človekom. Radšej by som zomrel, ako by sa na mňa mali všetci pozerať zhora a myslieť si, že som obyčajný človek.‘ Čo to ukazuje, že si ľudia vážia najviac? Ľudia si najviac vážia svoje postavenie a povesť – veci, ktoré sú ovládané ich satanskými povahami. Život je druhoradý. Ak by ich k tomu situácia prinútila, nabrali by silu položiť svoj život, ale vzdať sa postavenia a povesti nie je ľahké. Pre ľudí, ktorí veria v Boha, nie je položenie života to najdôležitejšie; Boh vyžaduje, aby ľudia prijali pravdu a boli skutočne čestnými ľuďmi, ktorí hovoria všetko, čo majú na srdci, otvárajú sa a obnažujú sa pred všetkými. Je to jednoduché? (Nie, nie je.) Boh vás v skutočnosti nežiada, aby ste sa vzdali svojho života. Nebol to Boh, kto vám dal život? Aký úžitok by mal Boh z vášho života? Boh ho nechce. Chce, aby ste hovorili úprimne, aby ste povedali, kto ste a čo si myslíte vo svojom srdci. Dokážete povedať tieto veci? Tu sa táto úloha stáva ťažkou a môžete povedať: ‚Ak mám tvrdo pracovať, nájdem na to silu. Ak mám obetovať všetok svoj majetok, dokážem to. Ľahko by som mohol opustiť svojich rodičov a deti, svoje manželstvo a kariéru. No povedať, čo mám na srdci, hovoriť úprimne – to je jediná vec, ktorú nedokážem urobiť.‘ Aký je dôvod, prečo to nedokážete urobiť? Je to preto, lebo keď to urobíte, každý, kto vás pozná alebo je vám blízky, vás bude vidieť inak. Už k vám nebudú vzhliadať. Stratíte tvár a budete úplne ponížení a vaša integrita a dôstojnosť sa pominú. Vaše vznešené postavenie a prestíž v srdciach druhých sa pominú. Preto za takýchto okolností, nech sa deje čokoľvek, nebudete hovoriť pravdu. Keď sa s tým ľudia stretnú, v ich srdci sa odohrá bitka, a keď sa táto bitka skončí, niektorí nakoniec prekonajú svoje ťažkosti, zatiaľ čo iní nie a zostanú ovládaní svojimi skazenými satanskými povahami a vlastným postavením, povesťou a takzvanou dôstojnosťou. To je problém, však? Len hovoriť úprimne a vravieť pravdu nie je nejaký veľký výkon, ale pre toľkých odvážnych hrdinov, toľkých ľudí, ktorí prisahali, že sa zasvätia, vydajú a obetujú život Bohu, a toľkých ľudí, ktorí Bohu povedali veľkolepé veci, je to nemožné.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Náležité plnenie si povinnosti si vyžaduje harmonickú spoluprácu) Po prečítaní Božích slov som si uvedomila, že nemám odvahu priznať vodkyni svoju chybu, lebo si príliš cením svoju hrdosť a postavenie a priveľmi sa starám o svoj obraz v očiach ostatných. Keď sa zamyslím nad minulosťou, už odmalička som považovala satanove jedy ako „Ľudia potrebujú hrdosť tak, ako strom potrebuje kôru“ a „Človek zanecháva svoje meno všade, kde sa zdržiava, tak ako vták zanecháva svoje volanie všade, kde lieta“ za múdre úslovia. Moja hrdosť a postavenie boli pre mňa vždy veľmi dôležité. Nech robím čokoľvek, chcem urobiť na ostatných dobrý dojem a získať od nich pochvalu. Keď sa mi nedarí a stratím tvár, veľmi ma to trápi. Pamätám si, že keď som chodila do školy, učiteľ zvykol požiadať žiakov, ktorí urobili chyby, aby sa prihlásili. Keď som chyby robila často, mala som pocit, že učiteľ a spolužiaci ma budú považovať za hlupaňu a budú sa mi smiať, a tak som sa neodvážila zdvihnúť ruku. Keď učiteľ prechádzal popri mne, svoje chyby som zakryla, aby ich nevidel. Aby som si zachovala svoju hrdosť, už v mladom veku som sa naučila podvádzať a klamať. Keď som uverila v Boha, pracovala som v cirkvi na produkcii videí. Vedela som, že táto práca si vyžaduje veľký dôraz na detaily, pretože každá malá chyba môže spôsobiť veľké straty. A tak som sa snažila byť čo najdôkladnejšia, chcela som totiž, aby si bratia a sestry mysleli, že som usilovná a zodpovedná, a mali zo mňa dobrý dojem. Tiež som dúfala, že vodkyňa si ma bude vážiť. Keďže som len nedávno dostala na starosť prácu s videom, myslela som si, že je to iste preto, lebo ma všetci schvaľujú a vnímajú ma ako seriózneho, zodpovedného a dôveryhodného človeka. Takže keď som pochybila, v prvom rade som sa obávala o svoju hrdosť a postavenie. Znepokojovalo ma, že ak sa vodkyňa dozvie, že som urobila takú základnú chybu, určite mi už nebude dôverovať a vážiť si ma a bratia a sestry na mňa budú hľadieť zvrchu a budú ma považovať za nezodpovednú a hanebnú, čo by zničilo dobrý obraz, ktorý som si za tie roky vytvorila. Aby som ochránila svoju hrdosť a v očiach všetkých si zachovala dobrý obraz, klamala som a podvádzala a pokúsila som sa svoju chybu ututlať. Dokonca som uvažovala o tom, že túto záležitosť zmietnem zo stola a nikomu ju nespomeniem v nádeji, že ju zľahčím a prejde mi to. Bola som taká nečestná! Veľmi dobre som vedela, že Boh všetko podrobne skúma, no napriek tomu som sa snažila svoju chybu ututlať, čím som ukázala, že som nielen nečestná, ale aj veľmi neústupčivá. Uvedomila som si, že moja hrdosť a postavenie mi najviac bránia v tom, aby som bola čestným človekom. Ak sa nedokážem vymaniť z ich pút a obmedzovania, nebudem schopná praktizovať pravdu a nakoniec budem vyradená.

Prečítala som si aj Božie slová, ktoré hovoria: „Keď ľudia zažijú, že sa stanú čestnými, vzniká mnoho praktických problémov. Niekedy hovoria bez rozmyslu, v jednej chvíli sa pomýlia a zaklamú, pretože sa riadia nesprávnym motívom alebo cieľom či márnivosťou a pýchou, a v dôsledku toho musia klamať ďalej a ďalej, aby svoje klamstvo zakryli. Nakoniec sa vo svojich srdciach necítia dobre, no svoje klamstvá už nemôžu vziať späť, nemajú odvahu napraviť svoje chyby, priznať, že klamali a tak robia chyby ďalej. Potom sa im vždy zdá, ako keby im srdce zavalil balvan; vždy chcú nájsť príležitosť na to, aby priznali farbu, uznali svoju chybu a kajali sa, nikdy to však neuvedú do praxe. Nakoniec si to premyslia a povedia si: ‚Napravím to, keď budem v budúcnosti vykonávať svoju povinnosť.‘ Stále hovoria, že to napravia, nikdy to však neurobia. Nie je to také jednoduché, že sa po klamstve stačí len ospravedlniť – dokážeš napraviť škodu a dôsledky klamania a podvádzania? Ak počas veľkej nenávisti k sebe samému dokážeš činiť pokánie a takú vec nikdy viac neurobíš, možno ťa Boh bude tolerovať a dostaneš Božiu milosť. Ak vedieš sladké reči a vravíš, že svoje klamstvá v budúcnosti napravíš, ale sa skutočne nekajáš a neskôr ďalej klameš a podvádzaš, potom si vo svojom odmietaní kajať sa mimoriadne tvrdohlavý a s istotou budeš vyradený. … Že podvádzanie ľudí je zjavením skazenej povahy, je to vzdor a odpor voči Bohu, a preto ti to prinesie bolesť. Keď klamete a podvádzate, môžete mať pocit, že ste hovorili veľmi šikovne a taktne a že ste neprezradili ani náznak svojho klamstva – neskôr však pocítite výčitky a obvinenia, ktoré vás môžu sprevádzať po celý život. Ak úmyselne a zámerne klamete a podvádzate, a príde deň, keď si uvedomíte závažnosť tohto konania, prebodne vám to srdce ako nôž a neustále budete hľadať príležitosť na nápravu. A to je to, čo by ste mali robiť, pokiaľ nemáte svedomie, nikdy ste nežili podľa svojho svedomia a nemáte ľudskú prirodzenosť, charakter ani dôstojnosť. Ak máte trochu charakteru a dôstojnosti a nejaké povedomie o svedomí, tak keď si uvedomíte, že klamete a podvádzate, budete cítiť, že toto vaše správanie je hanebné, potupné a nízke; budete sami sebou pohŕdať a opovrhovať a opustíte cestu lží a podvádzania.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Len čestný človek môže žiť pravú ľudskú podobu) Po prečítaní Božích slov som bola hlboko dojatá. V uplynulých dňoch som o svojej chybe pri konaní povinností nikomu nepovedala. Moja hrdosť síce nijako neutrpela, no pri nečinnosti vždy pociťujem pichanie pri srdci. Každý deň som preto rozrušená a nepokojná, v noci dobre nespím a moje srdce trpí pocitom viny. Hlboko vnútri cítim, že ak človek nie je čestný, nemá pokoja ani radosti. Spoliehaním na klamstvo a pretvárku som si síce dočasne uchránila hrdosť, stratila som však dôstojnosť a integritu a tá bolesť z pocitu viny je zdrvujúca. Pri pohľade späť si uvedomujem, že som sa viackrát dopustila rovnakých chýb, pretože som pred natáčaním videí neskontrolovala predchádzajúce záznamy. Keby som dodržiavala pracovné postupy a všetko riadne skontrolovala, týmto chybám som sa mohla úplne vyhnúť. Vodkyňa síce po mojich prvých dvoch chybách zdôraznila, aké dôležité je vyplňovanie a kontrola formulárov, mňa to však príliš obťažovalo a rozhodla som sa riskovať, že ich neskontrolujem a možno to nespôsobí žiadne problémy. Keď som niekedy mala veľa práce, tento krok som vynechala. Vidím, že pri konaní svojich povinností som nebola len povrchná, ale aj arogantná, samospravodlivá a príliš hanebná. Keď sa objavili chyby, dokonca som sa ich snažila ututlať a maskovaním a pretvárkou som ostatných klamala falošným obrazom. To je skutočne opovrhnutiahodné a nehanebné! Keď som si uvedomila závažnosť tohto problému, modlila som sa k Bohu a kajala sa.

Prečítala som si aj ďalší úryvok z Božích slov a našla som cestu k praktizovaniu. Všemohúci Boh hovorí: „Iba čestní ľudia môžu mať podiel na nebeskom kráľovstve. Ak sa nesnažíš byť čestným človekom, ak nezažívaš a nepraktizuješ usilovanie sa o pravdu, ak neodhalíš svoju vlastnú škaredosť a ak sa neobnažíš, potom nikdy nebudeš môcť prijať dielo Ducha Svätého a získať Boží súhlas. Bez ohľadu na to, čo robíš alebo akú povinnosť vykonávaš, musíš mať čestný postoj. Bez čestného postoja nemôžeš dobre vykonávať svoju povinnosť. Ak vždy vykonávaš svoju povinnosť povrchne a nerobíš niečo dobre, mal by si nad sebou uvažovať, spoznať sa a otvoriť sa, aby si sa rozobral. Potom by si mal hľadať pravdu-princípy a snažiť sa to nabudúce urobiť lepšie, namiesto toho, aby si bol povrchný.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Najzákladnejšia prax, ako byť úprimným človekom) Po prečítaní Božích slov sa mi srdce zrazu rozjasnilo. Keď sa pri konaní povinností vyskytnú chyby, mala by som o sebe uvažovať, zhrnúť odchýlky, pred všetkými sa otvoriť, obnažiť a rozobrať a prijať ich dohľad. Takto môžem predísť budúcim chybám a tiež praktizovať, ako byť čestným človekom. Moja úloha vedúcej je príležitosťou, ktorú mi dal Boh na praktizovanie. Boží dom navyše nikdy nevyžadoval, aby ľudia pri konaní svojich povinností nerobili vôbec žiadne chyby, a určite ich za to nebude kategorizovať. Hlavné je, či človek dokáže po chybe pohotovo zhrnúť dôvody, uvažovať nad sebou, hľadať pravdu-princípy a vyhýbať sa opakovaniu rovnakých chýb. Pokiaľ človek stále nevykonáva svoju povinnosť povrchne a nenapraviteľne, Boží dom s ním bude zaobchádzať korektne a ponúkne mu príležitosti. Keďže ma hnali skazené povahy, moja povrchnosť pri konaní povinností viedla k chybám, ktoré spôsobovali straty na záujmoch cirkvi. To je fakt. Mala by som byť čestným človekom, obnažiť sa a rozobrať, sústrediť sa na hľadanie pravdy, aby som vyriešila svoje skazené povahy, a usilovne konať svoje povinnosti. To je postoj prijatia pravdy. Ak zatajujem a klamem, keď robím chyby, a zakrývam ich falošným obrazom, aby som oklamala ostatných, pričom som pri konaní svojich povinností očividne povrchná, dočasne si síce môžem zachovať svoju hrdosť a postavenie, no problém s povrchnosťou zostane nevyriešený a svoje povinnosti si nebudem vedieť plniť, ako sa očakáva, čím vlastne uškodím sama sebe. Nemôžem sa už viac pretvarovať, aby som ochránila svoju hrdosť; musím praktizovať pravdu a byť čestným človekom. Rozmýšľala som nad ďalšími bratmi a sestrami, ktorí mali tiež problémy s opakovanou produkciou. Ako vedúca by som im mala ísť príkladom a poukázať na svoje vlastné problémy, so všetkými ich zhrnúť, hľadať cestu a zabrániť tomu, aby ostatní robili rovnaké chyby, ktoré by mohli práci uškodiť. Tieto úvahy mi dodali motiváciu praktizovať pravdu a odvahu priznať si chybu.

Streda 14. decembra 2022, slnečno

Počas zhromaždenia som všetkým otvorene povedala o svojom stave, odhalila svoju skazenosť a chybu a každému pripomenula, aby sa z toho poučil. Po zhromaždení som mala pocit, že mi z hrude konečne spadlo ťažké bremeno. Na srdci sa mi uľavilo a zažívala som príjemný a ľahký pocit, ktorý prichádza, keď je človek otvorený a hovorí pravdu. Vodkyňa na mňa napriek mojim očakávaniam nehľadela zvrchu, ale hovorila v duchovnom spoločenstve o Božích slovách, aby mi pomohla, čo bolo veľmi poučné. Rozhodla som sa, že sa zameriam na vyriešenie problému s vlastnou povrchnosťou pri konaní svojich povinností, aby som v nich dosahovala dobré výsledky.

Vďaka tejto skúsenosti som si uvedomila, že byť čestným človekom nie je také jednoduché, ako som si predstavovala. Nie je to o tom mať priamu povahu a hovoriť bez obalu. To bolo moje skreslené chápanie. Satan ma hlboko skazil, som plná skazených pováh, ako sú nečestnosť, arogancia a sebectvo. Som schopná klamať a podvádzať, aby som ochránila svoju hrdosť a postavenie. Musím prijať súd, napomínanie a orezávanie Božích slov, aby som prešla premenou. Spomenula som si na úryvok Božích slov, ktorý som čítala už predtým: „V Božích očiach zahŕňa schopnosť byť čestným človekom viac než len zmenu správania a konania; zahŕňa to aj zásadné zmeny v myslení ľudí a v ich pohľade na veci. Už nemajú v úmysle klamať ani podvádzať a v tom, čo hovoria a robia, nie je vôbec žiadna faloš ani podvod. Ich slová a skutky sú čoraz pravdivejšie, s čoraz úprimnejšími slovami. Napríklad keď sa vás opýtajú, či ste niečo urobili, aj keď by priznanie viedlo k facke alebo potrestaniu, stále ste schopní povedať pravdu. Aj keď priznanie znamená niesť značnú zodpovednosť, čeliť smrti alebo zničeniu, ste schopní povedať pravdu a ste ochotní praktizovať pravdu, aby ste uspokojili Boha. To naznačuje, že váš postoj k Božím slovám je už celkom pevný. Bez ohľadu na to, kedy, výber ktorejkoľvek z noriem praktizovania požadovaných Bohom už pre vás nie je problém; môžete ju prirodzene dosiahnuť a uviesť do praxe bez obmedzení vonkajšími okolnosťami, bez vedenia vodcov a pracovníkov či pocitu, že Boh vás podrobne skúma. Tieto veci dokážete urobiť celkom ľahko sami. Bez obmedzení vonkajších okolností, a nie zo strachu z Božieho disciplinovania ani zo strachu z výčitiek svedomia a určite nie zo strachu pred výsmechom alebo dohľadom druhých – nie pre žiadny z týchto dôvodov – dokážete iniciatívne skúmať svoje vlastné správanie, posudzovať jeho správnosť a hodnotiť, či je v súlade s pravdou a či uspokojuje Boha. V tomto bode v podstate spĺňate normu čestného človeka v Božích očiach.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Človek sa môže vydať na správnu cestu viery v Boha, iba ak sa zbaví svojich predstáv (3)) Keď sa prirovnám k norme čestného človeka, ktorú vyžaduje Boh, viem, že ešte stále zaostávam. Som však ochotná usilovať sa o splnenie Božích požiadaviek, praktizovať Božie slová v každej situácii, sústrediť sa na pravdivosť svojich slov a praktizovať pravdu, aby som bola čestným človekom.