Nová zmluva Biblie obsahuje trinásť Pavlových listov. Pavol napísal počas svojho pôsobenia týchto trinásť listov cirkvám, ktoré verili v Ježiša Krista. To znamená, že bol Pavol pozdvihnutý a napísal tieto listy po Ježišovom nanebovstúpení. Jeho listy sú svedectvom o zmŕtvychvstaní Pána Ježiša a Jeho nanebovstúpení, a tiež šíria cestu pokánia a nosenia kríža. Všetky tieto posolstvá a svedectvá mali samozrejme v tom čase slúžiť na učenie bratov a sestier na rôznych miestach v Judsku, pretože vtedy bol Pavol služobníkom Pána Ježiša a bol pozdvihnutý, aby svedčil o Pánovi Ježišovi. Počas každého obdobia pôsobenia Ducha Svätého sú pozdvihnutí rôzni ľudia, aby vykonávali Jeho rôznorodé dielo, to znamená, aby konali apoštolské skutky a pokračovali v diele, ktoré dokončí samotný Boh. Ak by to Duch Svätý vykonal priamo a neboli by pozdvihnutí žiadni ľudia, potom by bolo veľmi ťažké toto dielo vykonať. Pavol bol na ceste do Damasku zrazený k zemi a následne bol pozdvihnutý, aby sa stal svedkom Pána Ježiša. Bol apoštolom spolu s dvanástimi Ježišovými učeníkmi. Okrem šírenia evanjelia vykonával aj prácu pastiera cirkví na rôznych miestach, čo zahŕňalo starostlivosť o bratov a sestry v cirkevných zboroch – inými slovami, vedenie bratov a sestier v Pánovi. Úlohou Pavlovho svedectva bolo hlásať okolnosti zmŕtvychvstania a nanebovstúpenia Pána Ježiša, ako aj učiť ľudí, aby sa kajali, spovedali a kráčali po ceste kríža. Bol jedným z vtedajších svedkov Ježiša Krista.

Pre Bibliu sa vybralo trinásť Pavlových listov. Všetkých trinásť napísal, aby sa venoval rôznym stavom ľudí na rôznych miestach. Napísal ich na podnet Ducha Svätého a všade učil bratov a sestry z pozície apoštola (z postoja služobníka Pána Ježiša). Pavlove listy teda nepochádzali z proroctiev ani priamo z vízií, ale zo skutkov, ktoré vykonával. Tieto listy nie sú zvláštne a nie sú tak ťažké na pochopenie ako proroctvá. Sú napísané jednoducho ako listy a nezahŕňajú proroctvá ani tajomstvá – obsahujú iba obyčajné poučné slová. Hoci mnohé z ich slov môžu byť pre ľudí ťažko pochopiteľné alebo ťažko zrozumiteľné, vznikli len z Pavlových vlastných interpretácií a z osvietenia Ducha Svätého. Pavol bol len apoštolom; bol služobníkom Pána Ježiša, nie prorokom. Počas putovania po rôznych krajinách písal listy bratom a sestrám cirkví alebo keď bol chorý, písal cirkvám, o ktoré sa obzvlášť zaujímal, no nemohol ich navštíviť. Preto ľudia jeho listy uchovávali a neskôr ich budúce generácie zozbierali, zostavili a zaradili po štyroch evanjeliách do Biblie. Samozrejme, vybrali a zostavili zbierku všetkých najlepších listov, ktoré napísal. Tieto listy boli prínosom pre životy bratov a sestier v cirkevných zboroch a v jeho dobe boli mimoriadne známe. Keď ich Pavol písal, jeho zámerom nebolo napísať duchovné dielo, ktoré by umožnilo jeho bratom a sestrám nájsť cestu praktizovania alebo duchovný životopis na vyjadrenie vlastných skúseností; nemal v úmysle napísať knihu, aby sa stal autorom. Jednoducho písal listy svojim bratom a sestrám z cirkvi Pána Ježiša Krista. Pavol učil svojich bratov a sestry zo svojej pozície služobníka, aby im rozprával o svojom bremene, o vôli Pána Ježiša a o tom, aké úlohy zveril ľuďom do budúcnosti. To bolo dielo, ktoré vykonal Pavol. Jeho slová boli celkom poučné pre skúsenosti všetkých budúcich bratov a sestier. Pravdy, ktoré komunikoval v týchto mnohých listoch, predstavovali to, čo by mali praktizovať ľudia vo Veku milosti, a preto neskoršie generácie tieto listy usporiadali do Novej zmluvy. Bez ohľadu na Pavlov konečný výsledok, bol to niekto, kto bol vo svojej dobe použitý a kto podporoval svojich bratov a sestry v cirkevných zboroch. O Jeho výsledku rozhodlo jeho jadro, ako aj to, že bol spočiatku zrazený k zemi. Tieto slová mohol vtedy vysloviť, pretože vlastnil dielo Ducha Svätého a práve kvôli tomuto dielu niesol Pavol bremeno pre cirkvi. Ako taký dokázal podporovať svojich bratov a sestry. Kvôli určitým osobitným okolnostiam však Pavol nemohol osobne navštevovať cirkevné zbory, a preto im písal listy, aby nabádal svojich bratov a sestry v Pánovi. Spočiatku Pavol prenasledoval učeníkov Pána Ježiša, ale po Ježišovom nanebovstúpení – to znamená, potom, čo Pavol „uvidel svetlo“ – prestal prenasledovať učeníkov Pána Ježiša a už neprenasledoval ani svätých, ktorí kázali evanjelium pre Pánovu cestu. Keď Pavol uvidel zjavenie Ježiša ako jasné svetlo, prijal Pánovo poverenie a stal sa niekým, koho Duch Svätý použil na šírenie evanjelia.

Vtedajšou Pavlovou prácou bolo jednoducho podporovať a starať sa o svojich bratov a sestry. Nebol ako niektorí ľudia, ktorí si chceli vybudovať kariéru alebo vytvoriť literárne diela, preskúmať iné cesty či nájsť cesty mimo Biblie, po ktorých by mohli viesť týchto ľudí v cirkvách, aby všetci dosiahli nový vstup. Pavol bol človekom, ktorý bol použitý – tým, čo robil, si len plnil svoju zodpovednosť. Ak by pre cirkvi neniesol bremeno, považovalo by sa to za zanedbanie jeho zodpovednosti. Ak by sa niečo vyrušilo alebo by v cirkevnom zbore došlo k zrade, ktorá by viedla k abnormálnemu stavu tamojších ľudí, potom by sa mohlo predpokladať, že svoje dielo nevykonával správne. Ak robotník nesie bremeno voči cirkvi a tiež pracuje podľa svojich najlepších schopností, je to dôkaz o tom, že tento človek je spôsobilý robotník – spôsobilý na použitie. Ak človek necíti žiadne bremeno voči cirkvi, vo svojej práci nedosahuje žiadne výsledky a väčšina ľudí, ktorých vedie, je slabá alebo dokonca padá, potom si takýto robotník nesplnil svoju povinnosť. Podobne ani Pavol nebol výnimkou, a preto sa musel starať o cirkvi a často písať listy svojim bratom a sestrám. Týmto spôsobom mohol podporovať cirkevné zbory a starať sa o svojich bratov a sestry; len tak mohli cirkevné zbory od neho prijímať starostlivosť a duchovné pastierstvo. Slová listov, ktoré napísal, boli veľmi hlboké, no boli napísané jeho bratom a sestrám pod podmienkou, že dosiahol osvietenie Ducha Svätého a zosnoval svoje osobné skúsenosti a bremeno, ktoré cítil, do svojho písania. Pavol bol iba človekom, ktorého používal Duch Svätý, a obsah jeho listov bol pretkaný jeho osobnými skúsenosťami. Dielo, ktoré vykonal, jednoducho predstavuje dielo apoštola, nie dielo priamo vykonávané Duchom Svätým, a tiež sa líši od Kristovho diela. Pavol len konal svoju povinnosť, a preto podporoval svojich bratov a sestry v Pánovi svojím bremenom ako aj svojimi osobnými skúsenosťami a postrehmi. Pavol jednoducho vykonával dielo Božieho poverenia tým, že poskytoval svoje osobné postrehy a porozumenie; určite to nebol príklad diela vykonávaného priamo samotným Bohom. Pavlovo dielo ako také bolo zmiešané s ľudskou skúsenosťou, ľudskými názormi a chápaním cirkevnej práce. O týchto ľudských názoroch a porozumeniach však nemožno povedať, že sú dielom zlých duchov alebo dielom tela a krvi; možno iba povedať, že sú vedomosťami a skúsenosťami človeka, ktorý bol osvietený Duchom Svätým. Tým myslím, že Pavlove listy nie sú knihami z neba. Nie sú sväté a vôbec neboli vyslovené alebo vyjadrené Duchom Svätým – sú len vyjadrením Pavlovho bremena pre cirkev. Dôvodom, prečo vám to všetko hovorím, je, aby ste pochopili rozdiel medzi dielom Boha a dielom človeka: Božie dielo predstavuje samotného Boha, zatiaľ čo ľudské dielo predstavuje povinnosť a skúsenosti človeka. Nemali by sme považovať normálne Božie dielo za vôľu človeka a Jeho nadprirodzené dielo za Božiu vôľu. Okrem toho by sme nemali považovať vznešené kázanie človeka za Božie výroky alebo za nebeské knihy. Všetky takéto názory by boli neetické. Mnohí ľudia, keď Ma počujú rozoberať Pavlových trinásť listov, veria, že Pavlove listy sa nesmú čítať a že bol nesmierne hriešnym človekom. Je dokonca veľa ľudí, ktorí si myslia, že Moje slová sú bezcitné, že Moje hodnotenie Pavlových listov je nepresné a že tieto listy nemožno považovať za vyjadrenie ľudských skúseností a bremien. Veria, že by sa namiesto toho mali považovať za Božie slová, že sú rovnako dôležité ako kniha Zjavenie Jána, že ich nemožno skrátiť ani doplniť a navyše ich nemožno len tak ľahko vysvetliť. Nie sú všetky tieto ľudské tvrdenia nesprávne? Nie je to úplne kvôli tomu, že ľudia nemajú rozum? Pavlove listy sú pre ľudí veľkým prínosom a majú viac než dvetisícročnú históriu. Dodnes však existuje stále mnoho ľudí, ktorí nedokážu pochopiť, čo vtedy povedal. Ľudia vnímajú Pavlove listy ako najväčšie majstrovské diela v celom kresťanstve, že ich nikto nedokáže rozlúštiť a nikto im nedokáže úplne porozumieť. V skutočnosti sú tieto listy len ako životopis duchovnej osoby a nemožno ich porovnávať so slovami Ježiša alebo veľkými víziami Jána. Naopak, to, čo videl Ján, boli veľké vízie z neba – proroctvá Božieho vlastného diela –, ktoré človek nemohol dosiahnuť, zatiaľ čo Pavlove listy sú len opisom toho, čo človek videl a zažil. Predstavujú to, čoho je človek schopný, ale nie sú to proroctvá ani vízie; sú to jednoducho listy zasielané na rôzne miesta. Pre ľudí tej doby bol však Pavol robotníkom, a preto jeho slová mali hodnotu, lebo bol niekým, kto prijal to, čo mu bolo zverené. Preto boli jeho listy prospešné pre všetkých, ktorí hľadali Krista. Aj keď tieto slová Ježiš osobne nepovedal, v konečnom dôsledku boli pre vtedajšiu dobu nevyhnutné. Ľudia, ktorí prišli po Pavlovi, zaradili jeho listy do Biblie, čím umožnili, aby sa odovzdávali ďalej až dodnes. Rozumiete, čo tým myslím? Jednoducho vám poskytujem presné vysvetlenie týchto listov a rozoberám ich bez toho, aby som popieral ich prínos a referenčnú hodnotu pre ľudí. Ak po prečítaní Mojich slov nielenže popierate Pavlove listy, ale považujete ich za kacírstvo alebo bezcennosť, potom možno povedať len to, že vaša schopnosť chápania je príliš slabá, rovnako ako vaše názory a váš úsudok o veciach – určite nemožno povedať, že Moje slová sú príliš jednostranné. Už teraz rozumiete? Dôležité veci, ktoré musíte pochopiť, sú skutočná vtedajšia situácia Pavlovho diela a pozadie, na ktorom boli jeho listy napísané. Ak máte správny pohľad na tieto okolnosti, budete mať správny pohľad aj na Pavlove listy. Zároveň, hneď ako pochopíš podstatu týchto listov, tvoje hodnotenie Biblie bude správne a pochopíš, prečo boli Pavlove listy tak uctievané neskoršími generáciami ľudí po toľké roky, ako aj prečo existuje dokonca veľa ľudí, ktorí ho považujú za Boha. Nemysleli by ste si to aj vy, keby ste nerozumeli?

Ten, kto nie je sám Boh, nemôže predstavovať samotného Boha. Pavlovo dielo možno považovať sčasti za ľudský pohľad a sčasti za osvietenie Ducha Svätého. Pavol napísal tieto slová z ľudského hľadiska, na základe osvietenia Ducha Svätého. Nie je to nič nezvyčajné. Bolo preto nevyhnutné, aby boli jeho slová popretkávané niektorými ľudskými skúsenosťami a neskôr využil svoje osobné skúsenosti na zaopatrenie a podporu svojich vtedajších bratov a sestier. Listy, ktoré napísal, nemožno zaradiť do kategórie štúdií o živote, ani ich nemožno kategorizovať ako životopisy či posolstvo. Navyše to neboli pravdy, ktoré praktizovala cirkev, ani cirkevné správne ustanovenia. Pre niekoho s bremenom – človeka povereného konať skrze Ducha Svätého – je to niečo, čo jednoducho musí urobiť. Ak Duch Svätý pozdvihne ľudí a udelí im bremeno, ale oni sa neujmú práce v cirkvi a nedokážu dobre riadiť jej záležitosti alebo uspokojivo riešiť všetky jej problémy, potom to dokazuje, že títo ľudia si riadne neplnia svoje povinnosti. Pre apoštola preto nebolo nič nezvyčajné, že mohol v priebehu svojho pôsobenia písať listy. Bola to súčasť ich práce, boli povinní ju vykonávať. Účelom písania listov nebolo napísať štúdiu o živote ani duchovný životopis a určite ním nebolo otvorenie ďalšej cesty pre svätých. Robili to skôr preto, aby plnili svoju vlastnú funkciu a boli vernými služobníkmi Boha, aby sa mohli Bohu zodpovedať tým, že splnia úlohy, ktoré im zveril. Museli prevziať zodpovednosť za seba a svojich bratov a sestry vo svojom diele, museli robiť svoju prácu dobre a vziať si cirkevné záležitosti k srdcu: to všetko bola len časť ich práce.

Ak ste pochopili Pavlove listy, budete mať tiež správny názor a hodnotenie na Petrove a Jánove listy. Už nikdy sa nebudete pozerať na tieto listy ako na knihy z neba, ktoré sú sväté a nedotknuteľné, o to menej budete považovať Pavla za Boha. Koniec koncov, Božie dielo sa líši od ľudského diela a navyše, ako by mohli byť Jeho vyjadrenia rovnaké? Boh má svoju osobitú povahu, zatiaľ čo človek má povinnosti, ktoré by mal vykonávať. Božia povaha je vyjadrená v Jeho diele, zatiaľ čo ľudská povinnosť je stelesnená v skúsenostiach človeka a vyjadrená v ľudských snahách. Či je niečo Božím alebo ľudským vyjadrením sa preto stáva zrejmé skrze vykonané dielo. Nemusí to byť vysvetlené samotným Bohom, ani sa nevyžaduje, aby sa človek usiloval podať svedectvo. Navyše nie je potrebné, aby samotný Boh potláčal akúkoľvek osobu. Všetko prichádza ako prirodzené zjavenie; nie je to ani silené, ani niečo, do čoho môže človek zasahovať. Ľudskú povinnosť je možné spoznať prostredníctvom skúseností a nevyžaduje sa, aby ľudia vykonávali akúkoľvek ďalšiu zážitkovú činnosť. Celá podstata človeka môže byť odhalená, keď si plní svoju povinnosť, zatiaľ čo Boh dokáže vyjadriť svoju vrodenú povahu pri vykonávaní svojho diela. Ak je to ľudské dielo, nedá sa zakryť. Ak je to Božie dielo, potom je ešte nemožnejšie, aby niekto skryl Božiu povahu a už vôbec nie, aby ju ovládal človek. O žiadnom človeku nemožno povedať, že je Boh, ani jeho dielo a slová nemožno považovať za sväté alebo nemenné. Boha možno považovať za človeka, pretože sa odel do tela, avšak Jeho dielo nemožno považovať za ľudské dielo alebo povinnosť. Okrem toho Božie výroky a Pavlove listy nemožno porovnávať, ani Boží súd a napomínanie a ľudské poučenia nemožno vyslovovať, akoby boli rovnocenné. Existujú preto princípy, ktoré odlišujú Božie dielo od ľudského. Rozlišujú sa podľa ich podstaty, nie podľa rozsahu diela či jeho dočasnej účinnosti. V tejto veci sa väčšina ľudí dopúšťa zásadných chýb. Je to preto, že človek sa pozerá na vonkajšiu stránku, ktorú môže dosiahnuť, zatiaľ čo Boh hľadí na podstatu, ktorú nemožno pozorovať fyzickými očami človeka. Ak považuješ Božie slová a dielo za povinnosti priemerného človeka a ľudské rozsiahle dielo vidíš skôr ako dielo Božie odeté do tela než povinnosť, ktorú vykonáva človek, nemýliš sa v princípe? Ľudské listy a životopisy sa dajú ľahko napísať, ale len na základe diela Ducha Svätého. Božie výroky a dielo však človek nemôže ľahko uskutočniť ani dosiahnuť ľudskou múdrosťou a myslením, ani ich ľudia po ich preskúmaní nedokážu dôkladne vysvetliť. Ak tieto zásadné záležitosti vo vás nevyvolávajú žiadnu reakciu, potom vaša viera zjavne nie je veľmi pravá alebo zušľachtená. Dá sa len povedať, že vaša viera je plná nejasností, je zmätená a bez princípov. Bez toho, aby sme pochopili najzákladnejšie podstatné záležitosti Boha a človeka, nechýba úplne tomuto druhu viery vnímavosť? Ako by mohol byť Pavol jediným človekom v celých dejinách, ktorý bol použitý? Ako by mohol byť jediný, kto kedy pracoval pre cirkev? Ako by mohol byť jediný, kto písal cirkvám, aby ich podporil? Bez ohľadu na rozsah alebo vplyv diela týchto ľudí, alebo dokonca výsledky ich skutkov, nie sú princípy a podstata takýchto skutkov všetky podobné? Neobsahujú veci, ktoré sú úplne odlišné od Božieho diela? Aj keď existujú jasné rozdiely medzi každou etapou Božieho diela a aj keď mnohé z Jeho metód na konanie diela nie sú úplne rovnaké, nemajú všetky len jedinú podstatu a zdroj? Ak preto človek stále nemá v týchto veciach jasno, potom mu chýba rozum. Ak po prečítaní týchto slov človek stále tvrdí, že Pavlove listy sú sväté a nedotknuteľné a líšia sa od životopisov akejkoľvek duchovnej osobnosti, potom je uvažovanie takéhoto človeka príliš abnormálne a je nepochybne odborníkom na učenie, ktorý úplne stratil rozum. Aj keď uctievaš Pavla, nemôžeš svoje vrúcne city, ktoré k nemu prechovávaš, používať na prekrúcanie pravdy o faktoch alebo na vyvracanie existencie pravdy. Okrem toho to, čo som povedal, v žiadnom prípade nevrhá celé Pavlove dielo a listy do ohňa ani úplne nepopiera ich referenčnú hodnotu. Nech sa deje čokoľvek, Mojím úmyslom pri hovorení týchto slov je, aby ste získali správne porozumenie a odôvodnené posúdenie všetkých vecí a ľudí: iba to je zdravý rozum; len to je to, čím by sa mali vybaviť spravodliví ľudia, ktorí vlastnia pravdu.