Tí, ktorí sú podmanení, sú protipólmi a až po zdokonalení sa ľudia stávajú vzormi a ukážkami diela posledných dní. Skôr než sa stanú úplnými, sú protipólmi, nástrojmi, ako aj predmetmi služby. Tí, ktorých si Boh celkom podmanil, sú vykryštalizovaním Jeho diela riadenia, ako aj vzormi a ukážkami. Tieto slová, ktoré som použil na opísanie takýchto ľudí, nie sú možno ničím výnimočné, ale odkrývajú mnohé zaujímavé príbehy. Vy, maloverní, sa vždy budete hádať o bezvýznamnom titule, až vám sčervenajú tváre, a niekedy sa v dôsledku toho dokonca poškodia vzťahy. Hoci je to len malý titul, vo vašom myslení a presvedčení ide nielen o oveľa viac než o nepodstatný titul, ale aj o dôležitú záležitosť týkajúcu sa vášho osudu. Takže tí, ktorí sú nerozumní, často utrpia veľkú ujmu kvôli takej bezvýznamnej veci, ako je táto – ušetria málo a stratia veľa. Len pre nejaký bezvýznamný titul utečiete a už nikdy sa nevrátite. Je to preto, lebo život považujete za nepodstatný a príliš si zakladáte na menách, ktorými vás oslovujú. A tak vo vašom duchovnom a dokonca aj praktickom živote často vytvoríte mnoho zložitých a zvláštnych príbehov kvôli vašim predstavám o postavení. Možno si to nepriznáte, ale poviem vám, že takíto ľudia v skutočnom živote naozaj existujú, hoci ste ešte neboli jednotlivo odhalení. Takéto veci sa stávajú v živote každého z vás. Ak tomu neveríte, stačí sa pozrieť na nasledujúci medailónik zo života sestry (alebo brata). Je možné, že tou osobou si v skutočnosti ty, alebo možno niekto, koho vo svojom živote poznáš. Ak sa nemýlim, tento medailónik opisuje skúsenosť, ktorú si zažil. V opise nič nechýba, nie je vynechaná ani jediná myšlienka alebo nápad, ale všetky sú v tomto príbehu zaznamenané v plnom rozsahu. Ak tomu neveríš, jednoducho si to najprv prečítaj.

Toto je jeden malý zážitok „duchovného človeka“.

Keď videla, že mnohé veci, ktoré bratia a sestry v cirkvi robia, nie sú v súlade s Božou vôľou, začala ich takto karhať: „Vy úbožiaci! Nemáte vôbec žiadne svedomie? Prečo vlastne robíte také bezohľadné veci? Prečo nehľadáte pravdu namiesto toho, aby ste robili, čo sa vám zachce? … To, čo hovorím, hovorím vám, ale zároveň som to ja, koho nenávidím. Vidím, že Boh horí netrpezlivosťou a cítim v sebe oheň. Som skutočne ochotná naplno konať dielo, ktoré mi Boh zveril, a naozaj vám chcem slúžiť. Lenže práve teraz som taká slabá. Boh nám venoval toľko času a povedal toľko slov, ale my sme stále rovnakí. Vo svojom srdci stále cítim, že za mnoho vďačím Bohu…“ (Začala plakať a nedokázala ďalej hovoriť.) Potom sa začala modliť: „Ó, Bože! Prosím Ťa, daj mi silu a pohni mnou viac ako kedykoľvek predtým a nech vo mne pôsobí Tvoj Duch. Som ochotná s Tebou spolupracovať. Pokiaľ nakoniec získaš slávu, som hneď teraz ochotná celá sa Ti odovzdať, aj keby to malo znamenať, že musím položiť svoj život. Chceme prinášať veľké chvály, aby naši bratia a sestry mohli spievať a tancovať s radosťou, aby velebili Tvoje sväté meno, oslavovali Ťa, zviditeľňovali Ťa, aby sa preukázalo, že Tvoje dielo je pravdivé, a bola Ti daná všetka starostlivosť pre bremená, ktoré nosíš…“ Úprimne sa takto modlila a Duch Svätý na ňu naozaj uvalil bremeno. Počas tohto obdobia bola mimoriadne zaťažená a celé dni trávila čítaním, písaním a počúvaním. Bola natoľko zaneprázdnená, ako sa len dalo. Jej duchovný stav bol vynikajúci a vo svojom srdci bola stále plná energie a zaťažená. Z času na čas zoslabla a narazila na prekážku, ale čoskoro sa opäť dostala do normálneho stavu. Po takomto období napredovala rýchlo, dokázala pochopiť mnohé Božie slová a rýchlo sa naučila aj chválospevy – celkovo bol jej duchovný stav vynikajúci. Keď videla, že mnohé veci v cirkvi nie sú v súlade s Božou vôľou, znepokojilo ju to a vyčítala to svojim bratom a sestrám: „Vari má toto byť oddanosť vašim povinnostiam? Prečo nemôžete zaplatiť ani takú malú cenu? Ak to nechcete robiť, ja budem…“

Aj keď niesla bremeno, cítila sa silnejšia vo svojej viere, pretože Duch Svätý pôsobil čoraz viac. Občas sa stretávala s nejakými ťažkosťami a začala byť negatívna, ale dokázala ich prekonať. To znamená, že keď zakúsila pôsobenie Ducha Svätého, aj keď bol jej stav úžasný, predsa sa nemohla vyhnúť určitým ťažkostiam alebo určitému oslabeniu. Takéto veci sa síce nevyhnutne stávajú, ale čoskoro sa z týchto stavov dokázala dostať. Keď zakúšala slabosť, modlila sa a cítila, že jej vlastný stav bol naozaj neprimeraný, ale bola ochotná spolupracovať s Bohom. Bez ohľadu na to, čo Boh urobil, bola ochotná vyhovieť Jeho vôli a poslúchať všetky Jeho opatrenia. Boli aj takí ľudia, ktorí o nej mali určité názory a predsudky, ale dokázala sa odosobniť a aktívne s nimi nadviazať duchovné spoločenstvo. Tak vyzerá stav ľudí, keď Duch Svätý vykonáva svoje normálne dielo. Po určitom čase sa Božie dielo začalo meniť a všetci ľudia vstúpili do ďalšieho štádia diela, v ktorom mal Boh na nich odlišné požiadavky. Preto boli vyslovené nové slová, ktoré kládli na ľudí nové požiadavky: „… Mám pre vás len nenávisť, nikdy nie požehnania. Nikdy som nepomyslel na to, aby som vás požehnal alebo vás urobil úplnými, lebo ste príliš vzdorovití. Keďže ste nepoctiví a klamliví a chýba vám kvalita a ste nízkeho postavenia, nikdy ste neboli v Mojom zornom poli ani v Mojom srdci. Svoje dielo konám s jediným úmyslom – odsúdiť vás. Moja ruka ani Moje napomínanie sa od vás nikdy nevzdialili. Naďalej som vás súdil a preklínal. Keďže Mi vôbec nerozumiete, vždy na vás doliehal Môj hnev. Aj keď som vždy pôsobil medzi vami, mali by ste poznať Môj postoj k vám. Nie je to nič iné ako hnus – iný postoj ani názor neexistuje. Ja len chcem, aby ste sa správali ako protipóly k Mojej múdrosti a Mojej veľkej moci. Nie ste nič viac než Moje protipóly, pretože Moja spravodlivosť sa zjavuje skrze vašu vzdorovitosť. Nechávam vás konať ako protipóly k svojmu dielu, aby ste boli príveskami Môjho diela…“ Len čo uvidela slová „prívesky“ a „protipóly“, začala premýšľať: „Ako mám vo svetle týchto slov postupovať? Aj po zaplatení takejto ceny som stále protipólom. Nie je protipól len vykonávateľom služby? V minulosti bolo povedané, že nebudeme vykonávateľmi služby, že budeme Božím ľudom, a predsa, nie sme tu aj dnes v úlohe vykonávateľov služby? Nechýba vykonávateľom služby život? Bez ohľadu na to, koľko utrpenia znesiem, Boh ma za to nepochváli! Keď už nebudem protipólom, neskončí sa to? …“ Čím viac o tom premýšľala, tým viac bola skľúčená. Cítila sa ešte horšie, keď prišla do kostola a videla stav svojich bratov a sestier: „Nie ste v poriadku! Ja nie som v poriadku! Začala som byť negatívna. Ach! Čo sa dá robiť? Boh nás stále nechce. Pri vykonávaní takéhoto druhu diela nie je možné, aby z nás neurobil negatívnych ľudí. Neviem, čo to so mnou je. Ani sa mi nechce modliť. Každopádne, nie som teraz v poriadku a naozaj sa nedokážem vnútorne vzchopiť. Modlila som sa už mnohokrát, ale stále mi to nejde a už sa mi nechce pokračovať. Takto to vidím ja. Boh hovorí, že sme protipóly, teda nie sú protipólmi len vykonávatelia služby? Boh hovorí, že sme protipóly, nie Jeho synovia ani Jeho ľud. Nie sme Jeho synovia, a už vôbec nie Jeho prvorodení synovia. Nie sme nič, len protipóly. Ak sme takí, môžeme vôbec dosiahnuť priaznivý výsledok? Protipóly nemajú nádej, pretože nemajú život. Ak by sme boli Jeho synmi a Jeho ľudom, potom by sme mali nádej – mohol by nás urobiť úplnými. Môžu byť protipóly nositeľmi Božieho života? Môže Boh vložiť život do tých, ktorí pre Neho robia službu? Tí, ktorých miluje, sú tí, ktorí majú Jeho život, a iba tí, ktorí majú Jeho život, sú Jeho synovia, Jeho ľud. Hoci som negatívna a slabá, dúfam, že vy všetci nie ste negatívni. Viem, že takýto úpadok a negativita nemôžu uspokojiť Božiu vôľu, ale nechcem byť protipólom. Bojím sa byť protipólom. Beztak mám len toľko energie a ďalej už nedokážem pokračovať. Dúfam, že nikto z vás nebude konať tak ako ja, ale bude odo mňa môcť získať určitú mieru inšpirácie. Mám pocit, že by som mohla rovno aj umrieť! Predtým, ako vyjdem v ústrety smrti, vám zanechám niekoľko posledných slov – dúfam, že budete môcť konať ako protipóly až do konca; možno nakoniec Boh protipóly pochváli…“ Keď to bratia a sestry videli, čudovali sa: „Ako môže byť taká negatívna? Nebola predsa posledných pár dní úplne v poriadku? Prečo zrazu stratila všetku svoju šťavu? Prečo sa nespráva normálne?“ Povedala: „Nevravte, že nie som normálna. V skutočnosti mám vo svojom srdci vo všetkom jasno. Viem, že som neuspokojila Božiu vôľu, ale nie je to len preto, že nie som ochotná správať sa ako Jeho protipól? Neurobila som nič zlé. Možno jedného dňa Boh zmení pomenovanie ‚protipóly‘ na ‚stvorenia‘, a nielen to, ale aj na Jeho stvorenia, ktoré používa v dôležitých ohľadoch. Nie je v tom nejaká nádej? Dúfam, že nebudete negatívni alebo odradení a môžete naďalej nasledovať Boha a robiť všetko, čo je vo vašich silách, aby ste slúžili ako protipóly. V každom prípade nemôžem ďalej pokračovať. Nedovoľte, aby vás moje konanie obmedzilo.“ Ostatní ľudia to počuli a vraveli: „Aj keby si Ho prestala nasledovať, budeme pokračovať, lebo Boh s nami nikdy nezaobchádzal nespravodlivo. Tvoja negativita nás neobmedzí.“

Po tom, čo si nejaký čas prechádzala touto skúsenosťou, bola stále v negatívnom rozpoložení, pokiaľ ide o to, že je protipólom, a tak som jej povedal: „Nerozumieš Môjmu dielu ani vnútornej pravde, podstate ani zamýšľaným výsledkom Mojich slov. Nepoznáš ciele Môjho diela ani jeho múdrosť. Nechápeš Moju vôľu. Vieš sa iba stiahnuť, pretože si protipól – príliš sa zaoberáš postavením! Aká si len pochabá! Toľko som ti toho už v minulosti povedal. Povedal som, že ťa zdokonalím; či si už zabudla? Vari som nehovoril o zdokonaľovaní skôr ako o protipóloch?“ „Počkaj, nechaj ma o tom popremýšľať. Áno, je to tak! O týchto veciach si rozprával skôr ako si kedy hovoril o protipóloch!“ „Keď som hovoril o zdokonaľovaní, či som nepovedal, že ľudia budú zdokonalení až po tom, ako budú podmanení?“ „Áno!“ „Neboli Moje slová úprimné? Nevyslovil som ich v dobrej viere?“ „Áno! Si Boh, ktorý nikdy nepovedal nič nečestné – to sa nikto nemôže odvážiť poprieť. Ale hovoríš toľkými rôznymi spôsobmi.“ „Či sa spôsob Mojej reči nemení podľa rôznych krokov diela? Či sa veci, ktoré hovorím, nekonajú a nevyslovujú na základe tvojich potrieb?“ „Konáš podľa potrieb ľudí a zabezpečuješ to, čo potrebujú. To nie je lož!“ „Nie sú teda veci, ktoré som ti povedal, prínosné? Nevykonal som svoje napomínania pre tvoje dobro?“ „Ako môžeš stále tvrdiť, že je to pre moje vlastné dobro! Tvojím napomínaním si ma priviedol takmer až k smrti – už viac nechcem žiť. Dnes hovoríš to, zajtra ono. Viem, že ma zdokonaľuješ pre moje vlastné dobro, ale Ty si ma nezdokonalil – urobil si zo mňa protipól a stále ma napomínaš. Nenávidíš ma, však? Nikto sa neodvažuje veriť Tvojim slovám a až teraz jasne vidím, že Tvoje napomínanie má len vyriešiť nenávisť v Tvojom srdci, a nie ma spasiť. Predtým si predo mnou skryl pravdu. Povedal si, že ma zdokonalíš a že sa zdokonalím skrze napomínanie. Preto som vždy poslúchala Tvoje napomínanie; nikdy som si nemyslela, že dnes budem nosiť titul protipólu. Bože, nebolo by lepšie, keby si ma nechal vystupovať ako čokoľvek iné? Musíš ma nútiť nosiť nálepku protipólu? Dokonca by som prijala aj úlohu vrátnika v kráľovstve. Behala som kade-tade a vydávala seba samu, ale nakoniec sú moje ruky prázdne – som úplne bez peňazí. Napriek tomu mi aj teraz hovoríš, že by si chcel, aby som vystupovala ako Tvoj protipól. Ako sa môžem vôbec ukazovať?“ „O čom si to hovorila? V minulosti som vykonal toľko súdov a ty tomu nerozumieš? Máš o sebe pravé poznanie? Nie je titul ‚protipól‘ tiež súdom slov? Myslíš si, že všetko Moje rozprávanie o protipóloch je tiež metódou, spôsobom, ako ťa súdiť? Ako by si ma potom nasledovala?“ „Ešte stále som si nenaplánovala, ako Ťa nasledovať. Najprv musím vedieť: som protipól alebo nie? Môžu byť aj protipóly zdokonalené? Je možné názov ‚protipól‘ zmeniť? Môžem vydať zvučné svedectvo tým, že budem protipólom, a potom sa stanem niekým, kto je zdokonalený, kto je príkladom milujúceho Boha a Božím dôverníkom? Môžeš ma urobiť úplnou? Povedz mi pravdu!“ „Vari si neuvedomuješ, že veci sa neustále vyvíjajú, neustále sa menia? Pokiaľ chceš byť momentálne poslušná vo svojej úlohe protipólu, potom sa dokážeš zmeniť. To, či si alebo nie si protipólom, nemá nič spoločné s tvojím osudom. Rozhodujúce je, či dokážeš alebo nedokážeš byť niekým, kto má vo svojej životnej povahe zmenu.“ „Môžeš mi povedať, či ma vieš zdokonaliť alebo nie?“ „Pokiaľ budeš nasledovať a poslúchať až do konca, zaručujem, že ťa môžem zdokonaliť.“ „A aký druh utrpenia budem musieť zakúsiť?“ „Budeš zažívať protivenstvá, ako aj súd a napomínanie slovami, predovšetkým napomínanie slovami, čo je to isté ako napomínanie za to, že si protipól!“ „Rovnaké napomínanie ako aj protipól? Nuž, ak ma môžeš zdokonaliť tým, že podstúpim protivenstvo, ak je v tom nádej, potom je to v poriadku. Aj keby to bola len štipka nádeje, je to lepšie než byť protipólom. Ten titul ‚protipól‘ znie tak strašne. Nechcem byť protipólom!“ „Čo je na protipóloch také hrozné? Nie sú protipóly samy osebe úplne dobré? Sú protipóly nehodné radosti z požehnaní? Ak poviem, že protipóly sa môžu tešiť z požehnaní, potom sa z nich budeš môcť tešiť aj ty. Nie je pravda, že tituly ľudí sa menia vďaka Môjmu dielu? A predsa ti toľko vadí obyčajné pomenovanie To, že si takýto druh protipólu, si naozaj zaslúžiš. Si ochotná Ma nasledovať, alebo nie?“ „Nuž, môžeš ma urobiť úplnou, alebo nie? Dovolíš mi, aby som sa mohla tešiť z Tvojich požehnaní?“ „Si ochotná nasledovať Ma až do konca, alebo nie? Si ochotná sa obetovať?“ „Dovoľ mi, aby som si to premyslela. Aj protipól sa môže tešiť z Tvojich požehnaní a môžeš ho urobiť úplným. Po tom, ako ma urobíš úplnou, budem Tvojou dôverníčkou a pochopím Tvoju vôľu v celej jej úplnosti a budem vlastniť to, čo Ty. Budem sa môcť tešiť z toho, z čoho sa tešíš Ty, a budem vedieť to, čo vieš Ty. … Po podstúpení protivenstiev a po zdokonalení si budem môcť užívať požehnania. Z akých požehnaní sa teda budem vlastne tešiť?“ „O to, z akých požehnaní sa budeš tešiť, sa nestaraj. Aj keby som ti to povedal, tieto veci sú mimo tvojej predstavivosti. Keď budeš dobrým protipólom, podmaním si ťa a budeš úspešným protipólom. Toto je vzor a ukážka niekoho, koho si podmaním, ale samozrejme, že vzorom a ukážkou sa môžeš stať až potom, keď si ťa podmaním.“ „Čo je to vzor a ukážka?“ „Je to vzor a ukážka pre všetkých pohanov, to znamená tých, ktorí neboli podmanení.“ „Koľko ľudí to zahŕňa?“ „Veľmi veľa. Nie je to len tých štyri alebo päťtisíc z vás – všetci tí, ktorí prijali toto meno na celom svete, musia byť podmanení.“ „Takže to nie je len päť alebo desať miest!“ „Teraz sa tým neznepokojuj a nerob si zbytočné starosti. Sústreď sa len na to, ako by si mala získať vstup hneď teraz! Ručím ti za to, že sa môžeš stať úplnou.“ „Do akej miery? A z akých požehnaní sa môžem radovať?“ „Prečo máš také starosti? Zaručil som, že ťa môžem urobiť úplnou. Zabudla si, že Mi môžeš dôverovať?“ „Je pravda, že Ti môžem dôverovať, ale niektoré spôsoby Tvojho vyjadrovania sa vždy menia. Dnes hovoríš, že mi zaručuješ, že ma môžeš urobiť úplnou, ale zajtra možno povieš, že je to neisté. A niektorým ľuďom hovoríš: ‚Zaručujem, že niekoho, ako si ty, nemôžem urobiť úplným‘. Neviem, čo Tvoje slová znamenajú. Jednoducho sa im neodvažujem veriť.“ „Takže sa môžeš obetovať alebo nie?“ „Čo obetovať?“ „Svoju budúcnosť a svoje nádeje.“ „Je jednoduché vzdať sa týchto vecí! Ide hlavne o titul ‚protipól‘ – ten naozaj nechcem. Ak ma zbavíš tohto titulu, potom budem otvorená čomukoľvek, budem schopná urobiť čokoľvek. Nie sú to len drobnosti? Mohol by si mi toto označenie odobrať?“ „To by bolo ľahké, však? Ak ti môžem tento titul dať, určite ti ho môžem aj vziať. Ale teraz na to nie je vhodná chvíľa. Najprv musíš dokončiť svoje skúsenosti z tohto kroku diela a až potom môžeš získať nový titul. Čím viac je niekto ako ty, tým viac potrebuje byť protipólom. Čím viac sa bojíš byť protipólom, tým viac ťa takto budem označovať. Človeka ako ty musím prísne disciplinovať a zaoberať sa ním. Čím je niekto vzdorovitejší, tým väčším vykonávateľom služby bude a nakoniec nič nezíska.“ „Keď tak usilovne hľadám, prečo nemôžem odhodiť meno ‚protipól‘? Celé tie roky sme Ťa nasledovali a nemálo sme trpeli. Urobili sme pre Teba veľa vecí. Bičoval nás vietor a dážď; blížime sa ku koncu svojej mladosti. Neženili sme sa ani si nezakladali rodiny, a tí z nás, ktorí to urobili, ešte stále prichádzajú. Ukončila som strednú školu, no hneď ako som sa dozvedela, že si prišiel, vzdala som sa svojej príležitosti ísť na univerzitu. A Ty hovoríš, že sme protipóly! Toľko sme toho stratili! Robíme všetko toto, ale teraz sa ukazuje, že sme len Tvoje protipóly. Čo si o mne myslia moji bývalí spolužiaci a rovesníci? Keď ma stretnú a opýtajú sa na moju prácu a postavenie, ako sa im to môžem nehanbiť povedať? Spočiatku som pre svoju vieru v Teba platila akúkoľvek cenu a všetci ostatní sa mi vysmievali ako hlupákovi. Stále som však nasledovala a túžila po chvíli, keď príde môj deň a budem to môcť ukázať všetkým, ktorí neverili. Namiesto toho mi však dnes hovoríš, že som protipól. Keby si mi dal ten najnižší z titulov, dovolil mi byť jednou z tých, čo patria do kráľovstva, bolo by to v poriadku! Dokonca aj keby som nemohla byť Tvojím učeníkom alebo dôverníkom, stačilo by mi byť Tvojím nasledovníkom! Celé tie roky sme Ťa nasledovali, vzdali sme sa svojich rodín a bolo také ťažké pokračovať v hľadaní až doteraz, a jediné, čo za to máme, je titul ‚protipól‘! Všetko som pre Teba opustila, vzdala som sa všetkých pozemských bohatstiev. Predtým mi niekto predstavil potenciálneho partnera. Bol naozaj pekný a dobre oblečený; bol synom vysokopostaveného vládneho úradníka. V tom čase som oňho mala záujem. Ale len čo som počula, že sa zjavil Boh a vykonáva svoje dielo, že nás zavedieš do kráľovstva a zdokonalíš nás, a že si nás požiadal, aby sme sa odhodlali nestrácať čas a všetko zanechali, len čo som to počula, pochopila som, že mi úplne chýba odhodlanie. Potom som sa vzoprela a odmietla túto príležitosť. Následne poslal niekoľkokrát mojej rodine dary, ale ja som sa na ne ani nepozrela. Myslíš si, že som bola v tom čase rozrušená? Bolo to niečo také dobré a vyšlo to nazmar. Ako by ma to aj mohlo nerozrušiť? Niekoľko dní som sa kvôli tomu rozčuľovala tak, že som v noci nemohla spávať, ale nakoniec som to predsa len nechala plynúť. Vždy, keď som sa modlila, pohol mnou Duch Svätý, ktorý povedal: „Si ochotná pre Mňa obetovať všetko? Si ochotná vydať za Mňa samu seba? Zakaždým, keď som si spomenula na tieto Tvoje slová, rozplakala som sa. Bola som dojatá a utápala som sa v žiali častejšie, ako si uvedomujem. O rok neskôr som sa dopočula, že ten muž sa oženil. Netreba hovoriť, že som bola nešťastná, ale aj tak som to pre Teba nechala tak. A to všetko bez toho, aby som sa vôbec zmienila o tom, že moje jedlo a oblečenie sú chatrné – vzdala som sa toho manželstva, vzdala som sa toho všetkého, takže by si zo mňa nemal robiť protipól! Vzdala som sa svojho manželstva, najdôležitejšej udalosti v mojom živote, a to všetko len preto, aby som sa Ti obetovala. Celý život človeka nie je nič iné ako nájsť si dobrého partnera a mať šťastnú rodinu. Vzdala som sa toho najlepšieho zo všetkého a teraz nemám nič a som úplne sama. Kam by si ma nechal ísť? Trpím odvtedy, čo som Ťa začala nasledovať. Nemám dobrý život. Vzdala som sa svojej rodiny a kariéry, ako aj všetkých telesných pôžitkov, a táto obeta, ktorú sme všetci priniesli, stále nestačí na to, aby sme sa mohli tešiť z Tvojich požehnaní? Takže teraz ide o túto vec s ‚protipólom‘. Bože, zašiel si priďaleko! Pozri sa na nás – nemáme nič, na čo by sme sa mohli v tomto svete spoľahnúť. Niektorí z nás sa vzdali svojich detí, niektorí sa vzdali svojej práce, partnera^[a] a tak ďalej; vzdali sme sa všetkých telesných pôžitkov. Akú máme ešte nádej? Ako môžeme naďalej prežívať vo svete? Či tieto obete, ktoré sme priniesli, nestoja ani za jediný cent? Vôbec to nevidíš? Naše postavenie je nízke a naša kvalita je nedostatočná – akceptujeme to, ale kedy sme nedbali na to, čo si chcel, aby sme urobili? Teraz nás bez ľútosti opúšťaš a ‚odplácaš‘ sa nám titulom ‚protipól‘? Je to všetko, čo nám naša obeť priniesla? Napokon, ak sa ma ľudia opýtajú, čo som získala vierou v Boha, naozaj im môžem dovoliť, aby videli ono slovo ‚protipól‘? Ako môžem otvoriť ústa a povedať, že som protipól? Nedokážem to vysvetliť svojim rodičom ani svojmu bývalému potenciálnemu partnerovi. Zaplatila som takú veľkú cenu a čo za to dostávam je to, že som protipól! Ach! Som taká smutná!“ (Začala sa búchať do stehien a plakať.) „Keby som teraz povedal, že ti nedám titul protipól, ale namiesto toho ťa ustanovil za jedného zo svojho ľudu a dal ti pokyn, aby si išla a hlásala evanjelium, keby som ti dal postavenie, aby si pracovala na diele, bola by si schopná ho vykonávať? Čo si vlastne krok za krokom z tohto diela získala? A predsa si tu a zabávaš Ma svojím príbehom – že sa nehanbíš! Hovoríš, že si zaplatila nejakú cenu, ale nič si nezískala. Žeby som ti zabudol povedať, aké sú Moje podmienky pre získanie človeka? Pre koho je Moje dielo určené? Vieš to? Oživuješ tu staré krivdy! Považuješ sa vôbec ešte za ľudskú bytosť? Nepodstúpila si žiadne utrpenie, ktoré si zakúsila z vlastnej vôle? A či si svoje utrpenie nepodstúpila preto, aby si získala požehnania? Splnila si Moje požiadavky? Všetko, čo chceš, je získať požehnania. Nemáš v sebe kúska hanby! Kedy boli Moje požiadavky na teba povinné? Ak Ma chceš nasledovať, musíš Ma vo všetkom poslúchať. Nepokúšaj sa vyjednávať podmienky. Predsa som ti vopred povedal, že táto cesta je cestou utrpenia. Je plná pochmúrnych možností s malými priaznivými vyhliadkami. Zabudla si? Povedal som to už mnohokrát. Ak si ochotná trpieť, nasleduj Ma. A ak nie, tak prestaň. Nenútim ťa – môžeš slobodne prísť alebo odísť! Takto však konám svoje dielo a nemôžem ho celé odkladať pre tvoju osobnú vzdorovitosť. Možno nie si ochotná poslúchať, ale sú tu iní, ktorí ochotní sú. Všetci ste zúfalí ľudia! Ničoho sa nebojíte! Vyjednávate so Mnou podmienky – chceš naďalej žiť, alebo nie? Robíš si plány a bojuješ o vlastnú slávu a prospech. Nekonám azda celé svoje dielo pre vás? Si slepá? Predtým, ako som sa stal telom, si Ma nemohla vidieť a tieto slová, ktoré si vyslovila, by sa ti vtedy dali odpustiť, ale teraz som vtelený a pôsobím medzi vami, a ty stále nevidíš? Čomu nerozumieš? Hovoríš, že si utrpela stratu; tak som sa stal telom, aby som zachránil vás, zúfalých ľudí, vykonal som veľký kus diela a aj teraz sa stále sťažuješ – nepovedala by si teda, že som utrpel stratu? Či to všetko, čo som vykonal, nebolo pre vás? Tento titul udeľujem ľuďom na základe ich súčasného duchovného postavenia. Ak ťa nazvem ‚protipólom‘, potom sa protipólom okamžite staneš. Podobne, aj keď ťa nazvem ‚jedným z Božieho ľudu‘, potom sa ním okamžite staneš. Nech už ťa nazvem akokoľvek, tým aj si. Neuskutočňujem to všetko niekoľkými slovami z Mojich úst? A týchto Mojich pár slov ťa tak rozčuľuje? Tak Mi teda odpusť! Ak teraz neposlúchaš, nakoniec budeš prekliata – budeš potom šťastná? Nevenuješ pozornosť spôsobu svojho života, no sústreďuješ sa len na svoje postavenie a titul. Aký je tvoj život? Nepopieram, že si zaplatila veľkú cenu, ale pozri sa na svoje duchovné postavenie a praktizovanie – a aj teraz sa stále snažíš vyjednávať podmienky. Je toto duchovné postavenie, ktoré si získala vďaka svojmu odhodlaniu? Máš ešte nejakú bezúhonnosť? Máš svedomie? Bol som to Ja, kto urobil niečo nesprávne? Boli Moje požiadavky na teba chybné? Tak čo teda? Chcel som, aby si na niekoľko dní vystupovala ako protipól, a ty nie si ochotná to urobiť. Čo je to za odhodlanie? Všetci máte slabú vôľu, ste zbabelci! Potrestanie ľudí, ako si ty, je teraz samozrejmosťou!“ Keď som to povedal, nepovedala ani slovo.

Keď teraz prežívate tento druh diela, musíte mať určitý prehľad o krokoch Božieho diela a o Jeho metódach premieňania ľudí. Len ak to pochopíte, môžete dosiahnuť výsledky pri premene. Pri vašom hľadaní máte príliš veľa individuálnych predstáv, nádejí a očakávaní. Súčasné dielo je na to, aby ste sa vysporiadali so svojou túžbou po postavení a svojimi výstrednými túžbami. Nádeje, postavenie a predstavy sú klasickými predstaviteľmi satanskej povahy. Dôvodom, prečo tieto veci existujú v ľudských srdciach, je výlučne to, že satanov jed vždy rozožiera ľudské myšlienky a ľudia sa ešte vždy nedokážu zbaviť týchto satanových pokušení. Žijú uprostred hriechu, no napriek tomu neveria, že je to hriech a stále si myslia: „Veríme v Boha, takže nám musí udeliť požehnania a všetko pre nás náležite zariadiť. Veríme v Boha, preto musíme byť nadradení ostatným, mať lepšie postavenie a budúcnosť ako ktokoľvek iný. Keďže veríme v Boha, musí nám dať neobmedzené požehnania. Inak by sa to nedalo nazvať vierou v Boha.“ Myšlienky, na ktoré sa ľudia spoliehajú, aby prežili, im už mnoho rokov rozkladajú srdcia do takej miery, že sa z nich stali zradcovia, zbabelci a podliaci. Nielenže im chýba pevná vôľa a rozhodnosť, ale začali byť aj chamtiví, arogantní a svojhlaví. Úplne im chýba akákoľvek rozhodnosť, ktorá by presahovala ich vlastné ja, a čo viac, nemajú ani kúsok odvahy, aby sa zbavili obmedzení týchto temných vplyvov. Myšlienky a životy ľudí sú také prehnité, že ich pohľady na vieru v Boha sú stále neznesiteľne ohavné, a keď ľudia aj hovoria o svojich pohľadoch na vieru v Boha, je jednoducho neznesiteľné to počúvať. Všetci ľudia sú zbabelí, neschopní, podlí a nestabilní. Necítia odpor k silám temnoty ani lásku k svetlu a pravde; namiesto toho robia všetko pre to, aby ich vyhnali. Nie sú vaše súčasné myšlienky a pohľady práve také? „Keďže verím v Boha, mal by som byť len zasypávaný požehnaniami a mať zaistené postavenie, ktoré nikdy neupadne a zostane vyššie než postavenie neveriacich.“ Tento druh perspektívy v sebe neprechovávate len jeden alebo dva roky, ale mnoho rokov. Váš transakčný spôsob myslenia je príliš rozvinutý. Hoci ste dnes dospeli k tomuto kroku, stále ste sa nevzdali postavenia, ale neustále sa naň pýtate a denne ho pozorujete s hlbokým strachom, že jedného dňa ho stratíte a vaše meno bude poškodené. Ľudia svoju túžbu po pohodlí nikdy neodložili bokom. Keď vás teda dnes takto súdim, aký stupeň pochopenia nakoniec nadobudnete? Poviete, že hoci vaše postavenie nie je vysoké, predsa ste sa tešili z Božieho povýšenia. Vzhľadom na váš nízky pôvod nemáte postavenie, ale získavate ho vďaka tomu, že vás Boh povyšuje – je to niečo, čo vám daroval. Dnes môžete osobne prijímať Boží výcvik, Jeho napomínanie a súd. To je ešte viac Jeho povýšenie. Jeho očistenie a spaľovanie môžete prijímať osobne. Toto je veľká Božia láska. V priebehu vekov sa nenašiel ani jeden človek, ktorý prijal Jeho očistenie a spaľovanie, a nikto nebol schopný zdokonaliť sa prostredníctvom Jeho slov. Boh s vami teraz hovorí tvárou v tvár, očisťuje vás, odhaľuje vašu vnútornú vzdorovitosť – to je skutočne Jeho povýšenie. Aké schopnosti majú ľudia? Či už sú Dávidovými synmi, alebo Moabovými potomkami, vo výsledku sú ľudia stvorené bytosti, ktoré nemajú nič, čím by sa mali chváliť. Keďže ste Božie stvorenia, musíte plniť povinnosti stvorenia. Nie sú na vás žiadne iné nároky. Takto by ste sa mali modliť: „Ó, Bože! Či už mám postavenie alebo nie, teraz rozumiem sám sebe. Ak je moje postavenie vysoké, je to vďaka Tvojmu povýšeniu, a ak je nízke, je to vďaka Tvojmu ustanoveniu. Všetko je v Tvojich rukách. Nemám žiadne možnosti voľby ani sťažnosti. Ty si ustanovil, že sa narodím v tejto krajine a medzi týmto ľudom, a všetko, čo mám robiť, je byť úplne poslušný pod Tvojou nadvládou, pretože všetko je súčasťou toho, čo si ustanovil. Nepremýšľam o postavení, veď napokon som len stvorenie. Ak ma umiestniš do bezodnej jamy, do jazera ohňa a síry, nie som ničím iným než stvorením. Ak ma používaš, som stvorenie. Ak ma zdokonaľuješ, som stále len stvorením. Ak ma nezdokonalíš, stále Ťa budem milovať, pretože nie som nič viac než stvorenie. Nie som nič viac než nepatrné stvorenie, ktoré stvoril Pán tvorstva, len jeden spomedzi všetkých stvorených ľudí. To Ty si ma stvoril a teraz si ma opäť vložil do svojich rúk, aby si so mnou naložil podľa svojej vôle. Som ochotný byť Tvojím nástrojom a Tvojím protipólom, pretože všetko je tak, ako si to ustanovil. Nikto to nemôže zmeniť. Všetky veci a všetko dianie je v Tvojich rukách.“ Keď príde čas a už viac nebudeš myslieť na postavenie, oslobodíš sa od neho. Len vtedy budeš môcť sebavedome a odvážne hľadať a tvoje srdce sa môže oslobodiť od akýchkoľvek obmedzení. Len čo sa ľudia od týchto vecí oslobodia, potom už nebudú mať žiadne obavy. Aké obavy má väčšina z vás práve teraz? Stále vás obmedzuje postavenie a neustále sa obávate o svoje vlastné vyhliadky. Stále obraciate stránky s Božími výrokmi, chcete čítať vyjadrenia, ktoré sa týkajú konečného osudu ľudstva, a chcete vedieť, aké sú vaše vyhliadky a aký bude váš konečný osud. Pýtate sa: „Mám naozaj nejaké vyhliadky? Vzal mi ich Boh? Boh len hovorí, že som protipól; aké sú teda moje vyhliadky?“ Je pre vás ťažké odložiť svoje vyhliadky a osud. Teraz ste nasledovníkmi a získali ste určité pochopenie tejto etapy diela. Stále ste však neodložili svoju túžbu po postavení. Keď je vaše postavenie vysoké, hľadáte dobre, no keď je nízke, už nehľadáte. Požehnania vyplývajúce z postavenia máte stále na mysli. Čím to je, že väčšina ľudí sa nedokáže zbaviť negativity? Nie je odpoveďou vždy to, že dôvodom sú pochmúrne vyhliadky? Hneď ako sa objavia Božie výroky, ponáhľate sa zistiť, aké je v skutočnosti vaše postavenie a totožnosť. Postavenie a totožnosť uprednostňujete a víziu odsúvate na druhé miesto. Na treťom mieste je niečo, do čoho by ste mali vstúpiť, a na štvrtom mieste je súčasná Božia vôľa. Najprv sa pozeráte na to, či sa Boží titul pre vás ako „protipóly“ zmenil alebo nie. Čítate a čítate, a keď vidíte, že titul „protipól“ bol odstránený, ste šťastní, hojne Bohu ďakujete a velebíte Jeho veľkú moc. Ak však vidíte, že ste stále protipólmi, rozrušíte sa a zápal vo vašom srdci sa okamžite vytratí. Čím viac takto hľadáš, tým menej budeš žať. Čím väčšia je túžba človeka po postavení, tým vážnejšie sa s ním bude treba zaoberať a bude sa musieť podrobiť veľkému zušľachteniu. Takíto ľudia sú bezcenní! Treba sa nimi zaoberať a primerane ich súdiť, aby sa týchto vecí úplne zbavili. Ak sa budete touto cestou uberať až do konca, nič nezožnete. Tí, ktorí sa neusilujú o život, sa nemôžu premeniť, a tí, ktorí neprahnú po pravde, ju nemôžu získať. Nezameriavaš sa na to, aby si sa usiloval o osobnú premenu a vstup, ale namiesto toho sa sústredíš na výstredné túžby a veci, ktoré obmedzujú tvoju lásku k Bohu a bránia ti priblížiť sa k Nemu. Môžu ťa tieto veci premeniť? Môžu ťa priviesť do kráľovstva? Ak predmetom tvojej snahy nie je hľadanie pravdy, potom môžeš rovno využiť túto príležitosť a vrátiť sa do sveta, aby si sa v ňom uplatnil. Takto strácať čas sa naozaj neoplatí – načo sa trápiť? Nie je pravda, že by si si mohol užívať všetky možné veci na tomto krásnom svete? Peniaze, krásne ženy, postavenie, márnivosť, rodina, deti a tak ďalej – nie sú tieto svetské veci tými najlepšími, ktoré si môžeš užívať? Načo sa tu potulovať a hľadať miesto, kde by si mohol byť šťastný? Syn človeka nemá kam hlavu skloniť, tak ako by si mohol mať miesto, na ktorom by ti bolo príjemne? Ako by pre teba mohol stvoriť krásne bezstarostné miesto? Je to možné? Okrem Môjho súdu dnes môžeš prijímať len učenia o pravde. Nemôžeš odo Mňa získať pohodlie ani mať ustlané na ružiach, po čom túžiš dňom i nocou. Nedoprajem ti bohatstvá tohto sveta. Ak sa úprimne usiluješ, som ochotný dať ti cestu života v celom jej rozsahu, aby si bol zasa ako ryba vo vode. Ak sa nebudeš usilovať úprimne, vezmem si to všetko späť. Nie som ochotný vydávať zo svojich úst slová tým, čo bažia po pohodlí a sú ako prasatá a psy!

Poznámky pod čiarou:

a. Pôvodný text znie „manželky“.