Odkedy ľudia začali kráčať po správnej ceste viery v Boha, nemajú v mnohých veciach jasno. Stále majú úplný zmätok v otázke Božieho diela a v mnohých aspektoch diela, ktoré by mali konať. Je to spôsobené jednak odchýlkami v ich skúsenostiach a obmedzenosťou ich schopnosti chápania, jednak tým, že Božie dielo ešte nedoviedlo ľudí do tohto štádia. Vo väčšine duchovných záležitostí teda nikto nemá jasno. Nielenže nemáte jasno v tom, do čoho by ste mali vstúpiť, no ešte viac nevedomí ste v otázke Božieho diela. Nie je to len jeden z vašich nedostatkov, ale veľká chyba, ktorú majú spoločnú všetci v náboženskom svete. Tu spočíva kľúč k tomu, prečo ľudia nepoznajú Boha, a preto je táto chyba spoločným nedostatkom všetkých, ktorí Ho hľadajú. Ani jediný človek nikdy nepoznal Boha a nikdy nevidel Jeho pravú tvár. Práve preto sa Božie dielo stáva rovnako namáhavým, ako pohnúť horami alebo vysušiť more. Toľko ľudí obetovalo svoje životy pre Božie dielo, toľko ich bolo pre Jeho dielo vyhnaných, toľko bolo pre Jeho dielo umučených na smrť, toľko ľudí, s očami naplnenými slzami lásky k Bohu, zomrelo nespravodlivo, toľko sa ich stretlo s krutým a neľudským prenasledovaním… To, že sa tieto tragédie udiali – nie je to všetko spôsobené, tým, že ľudia majú nedostatočné poznanie o Bohu? Ako by mohol mať odvahu predstúpiť pred Boha niekto, kto Ho nepozná? Ako by mohol mať odvahu predstúpiť pred Boha niekto, kto v Neho verí, a predsa Ho prenasleduje? Tieto nedostatky nie sú výlučne nedostatkami tých, ktorí patria do náboženského sveta, ale máte ich spoločné vy aj oni. Ľudia veria v Boha bez toho, aby Ho poznali, a to je jediný dôvod, prečo nemajú bohabojné srdcia a nedesia sa Ho. Sú dokonca takí, ktorí otvorene a bezostyšne vykonávajú dielo, ktoré si sami predstavujú v rámci tohto prúdu, a vykonávajú dielo, ktorým ich poveril Boh, podľa svojich vlastných potrieb a neskromných túžob. Mnohí ľudia konajú hlava-nehlava, Boha si vôbec nevážia a riadia sa vlastnou vôľou. Nie sú tieto príklady dokonalým prejavom sebeckých sŕdc ľudí? Nie sú tieto príklady prejavom premnoženého prvku klamstva v ľuďoch? Ľudia môžu byť naozaj nadmieru inteligentní, ale ako môžu ich dary nahradiť Božie dielo? Ľudia môžu skutočne dbať o Božie bremeno, ale nemôžu konať príliš sebecky. Sú skutky ľudí skutočne podobné Bohu? Môže si tým byť niekto stopercentne istý? Vydávať svedectvo o Bohu, zdediť Jeho slávu – je to Boh, ktorý robí výnimku a ľudí pozdvihuje; ako by toho mohli byť ľudia hodní? Božie dielo sa ešte len začalo a Jeho slová sa ešte len začali vyslovovať. V tejto chvíli majú ľudia zo seba dobrý pocit, ale nekoledujú si len o poníženie? Chápu príliš málo. Ani ten najnadanejší teoretik či ten najvýrečnejší rečník nedokáže opísať všetku Božiu hojnosť – o čo menej ju teda dokážete opísať vy? Nemali by ste svoju vlastnú hodnotu stavať vyššie ako nebesá, skôr by ste sa mali považovať za nižšie postavených ako ktorýkoľvek z tých rozumných ľudí, ktorí sa snažia milovať Boha. Toto je cesta, na ktorú máte vstúpiť: považovať sa za podstatne nižšie postavených ako všetci ostatní. Prečo sa vidíte tak vysoko postavení? Prečo sa tak vysoko hodnotíte? Na dlhej ceste života ste urobili len niekoľko prvých krokov. Vidíte len Božie rameno, nie celého Boha. Stojí za to, aby ste uvideli viac z Božieho diela, aby ste objavili viac z toho, do čoho by ste mali vstúpiť, pretože ste sa zmenili príliš málo.

Keď Boh zdokonaľuje človeka a premieňa jeho povahu, Jeho dielo nikdy nekončí, pretože človek má príliš veľa nedostatkov a zďaleka nedosahuje štandardy, ktoré Boh stanovil. A tak možno povedať, že v Božích očiach budete večne novonarodenými deťmi, ktoré nesú len veľmi málo prvkov, ktoré sa mu páčia, pretože nie ste ničím iným ako stvoreniami v Božích rukách. Ak človek upadne do samoľúbosti, nebude ho Boh nenávidieť? Hovoriť, že ste dnes schopní uspokojiť Boha, znamená hovoriť z obmedzenej perspektívy vášho hmotného tela; ak by ste sa naozaj mali postaviť proti Bohu, boli by ste v aréne navždy porazení. Ľudské telo ešte nikdy nepoznalo víťazstvo. Len vďaka pôsobeniu Ducha Svätého je možné, aby mal človek kladné vlastnosti. V skutočnosti je človek z nespočetného množstva vecí v Božom tvorstve najnižšie. Hoci je pánom všetkých vecí, človek je medzi nimi jediný, kto podlieha satanovým klamom, jediný, kto sa nekonečne veľa spôsobmi stáva obeťou jeho skazenosti. Človek nad sebou nikdy nemal zvrchovanosť. Väčšina ľudí žije na satanovom ohavnom mieste a trpí jeho posmešky a satan sa s nimi rôznymi spôsobmi zahráva, až sú len napoly živí, znášajúc každý vrtoch šťasteny, každú ťažkosť v ľudskom svete. Keď sa s nimi satan pohrá, ukončí ich osud. A tak ľudia prechádzajú celým svojím životom v zmätku, ani raz sa netešia z dobrých vecí, ktoré pre nich Boh pripravil, a namiesto toho ich ničí satan a necháva ich v troskách. Dnes sú už takí otupení a apatickí, že jednoducho nemajú záujem všímať si Božie dielo. Ak ľudia majú sklon nevšímať si Božie dielo, ich skúsenosť je odsúdená na to, aby navždy zostala roztrieštená a neúplná, a ich vstup bude navždy prázdnym priestorom. Za niekoľko tisíc rokov, odkedy Boh prišiel na svet, použil množstvo ľudí so vznešenými ideálmi, aby pre Neho pracovali istý počet rokov, ale tých, ktorí poznajú Jeho dielo, je tak málo, že takmer neexistujú. Z tohto dôvodu nespočetné množstvo ľudí preberá úlohu odporcu Boha v tom istom čase, keď pre Neho pracujú, pretože namiesto toho, aby uskutočňovali Jeho dielo, v skutočnosti vykonávajú ľudské dielo v pozícii, ktorú im pridelil Boh. Dá sa to nazvať dielom? Ako do neho môžu vstúpiť? Ľudstvo vzalo Božiu milosť a pochovalo ju. Preto tí, ktorí uskutočňujú Jeho dielo, mali v priebehu minulých generácií len malý vstup. Jednoducho nehovoria o poznaní Božieho diela, pretože príliš málo rozumejú Božej múdrosti. Dá sa povedať, že hoci je veľa tých, ktorí slúžia Bohu, nedokázali pochopiť, aký je vznešený, a preto sa všetci stavajú do pozície Boha, ktorého majú ostatní uctievať.

Toľko rokov ostával Boh skrytý v stvorení, toľko jarí a jesení pozoroval spoza závoja hmly, toľko dní a nocí hľadel z tretieho neba, toľko mesiacov a rokov chodil medzi ľuďmi. Sedel nad všetkými ľuďmi a ticho vyčkával počas toľkých chladných zím. Ani raz sa nikomu otvorene neukázal a nevydal ani hláska, odchádza bez znamenia a rovnako ticho sa vracia. Kto môže poznať Jeho pravú tvár? Ani raz k človeku neprehovoril, ani raz sa mu nezjavil. Aké ľahké je pre ľudí vykonať dielo, ktorým ich poveril Boh? Neuvedomujú si, že poznať Ho je zo všetkého najťažšie. Dnes Boh k človeku prehovára, ale človek Ho nikdy nepoznal, pretože jeho vstup do života je príliš obmedzený a plytký. Z Jeho perspektívy sú ľudia úplne nespôsobilí predstúpiť pred Boha. Príliš málo chápu Boha a príliš sa Mu odcudzili. Okrem toho sú ich srdcia, ktorými veria v Boha, príliš komplikované a v hĺbke svojho srdca jednoducho nemajú Boží obraz. Výsledkom je, že namáhavé Božie úsilie a Jeho dielo, podobne ako kúsky zlata pokryté pieskom, neodrážajú ani záblesk svetla. Kvalita, motívy a názory týchto ľudí sú Bohu krajne odporné. Ochudobnení o schopnosť chápania, necítiaci až do bodu necitlivosti, ponížení a zdegenerovaní, prehnane servilní, slabí a bez vôle, musia byť vedení ako dobytok a kone. Pokiaľ ide o ich vstup do ducha alebo do Božieho diela, nevenujú tomu najmenšiu pozornosť, nemajú ani štipku odhodlania trpieť pre pravdu. Pre takýto typ človeka nebude ľahké, aby ho Boh urobil úplným. Preto je veľmi dôležité, aby ste pristúpili k svojmu vstupu z tohto uhla pohľadu – aby ste prostredníctvom svojej práce a svojho vstupu začali spoznávať Božie dielo.