Vaše dielo a vstup sú dosť úbohé. Človek neprikladá dôležitosť tomu, ako na diele pracovať, a o to viac je zmätený v otázke vstupu do života. Človek ich nepovažuje za lekcie, do ktorých by mal vstúpiť, preto prakticky všetko, čo vidíte vo svojej skúsenosti, sú len prázdne preludy. Čo sa týka diela, nevyžaduje sa od vás veľa, ale ako tí, ktorí majú byť zdokonalení Bohom, by ste si mali osvojiť cenné lekcie získané prácou pre Boha, aby ste sa čoskoro mohli podriadiť Božej vôli. V priebehu vekov sa tí, ktorí pracovali, nazývali pracovníci alebo apoštoli, čo sú slová, ktoré sa týkajú malého počtu ľudí, ktorých Boh používa. Dielo, o ktorom hovorím dnes, sa však netýka len týchto pracovníkov alebo apoštolov, ale je zamerané na všetkých, ktorí majú byť zdokonalení Bohom. Mnohých to možno veľmi nezaujíma, ale v záujme vstupu by bolo najlepšie hovoriť o pravde týkajúcej sa tejto záležitosti.

Čo sa týka diela, človek sa domnieva, že pracovať na diele znamená posluhovať Bohu, všade kázať a vydávať sa pre Neho. Hoci je toto presvedčenie správne, je príliš jednostranné. Boh od človeka nežiada, len to, aby bol Jeho sluhom. Toto dielo sa týka aj duchovnej služby a zaopatrenia. Mnohí bratia a sestry ani po toľkých rokoch skúseností nikdy nepomysleli na prácu pre Boha, pretože práca na diele, ako ju chápe človek, sa nezhoduje s tým, čo žiada Boh. Človek preto nemá o záležitosť diela vôbec záujem a práve preto je aj vstup človeka dosť jednostranný. Všetci by ste mali začať svoj vstup prácou pre Boha, aby ste mohli lepšie okúsiť každý aspekt skúsenosti. To je to, do čoho by ste mali vstúpiť. Dielo neznamená byť pre Boha sluhom, ale to, či ľudský život a prežívanie vedia Bohu poskytnúť potešenie. Dielo znamená to, keď ľudia využívajú svoju pobožnosť a svoje poznanie Boha, aby o Bohu podávali svedectvo a tiež aby robili duchovnú službu človeku. To je zodpovednosť človeka a všetci ľudia by to mali pochopiť. Dalo by sa povedať, že váš vstup je vaším dielom a že sa snažíte vstúpiť počas toho, ako pracujete pre Boha. Skúsenosť s Božím dielom neznamená len to, že sa viete nasýtiť a napojiť z Jeho slova. Dôležitejšie je, aby ste vedeli podávať svedectvo o Bohu, slúžiť Mu a taktiež slúžiť ako duchovní pre ľudí a aj ich zaopatriť. To je dielo a je to aj váš vstup; toto by mal vykonať každý človek. Je mnoho ľudí, ktorí sa sústreďujú len na to, aby robili Bohu službu a všade kázali, ale pritom prehliadajú svoju individuálnu skúsenosť a zanedbávajú svoj vstup do duchovného života. Práve to viedlo k tomu, že z tých, ktorí slúžia Bohu, sa stali tí, ktorí Bohu odporujú. Títo ľudia, ktorí celé tie roky slúžili Bohu a slúžili ako duchovní pre ľudí, považovali dielo a kázanie za vstup a nikto z nich nepovažoval svoju individuálnu duchovnú skúsenosť za dôležitý vstup. Namiesto toho brali osvietenie, ktoré získali z pôsobenia Ducha Svätého, ako kapitál, z ktorého môžu učiť iných. Pri kázaní na nich leží veľké bremeno a prijímajú dielo Ducha Svätého, a tým uvoľňujú Jeho hlas. V súčasnosti sú tí, ktorí pracujú, naplnení samoľúbosťou, akoby sa dielo Ducha Svätého stalo ich individuálnou duchovnou skúsenosťou. Majú pocit, že všetky slová, ktoré vyrieknu, patria ich individuálnej bytosti, ale potom zase akoby ich vlastná skúsenosť nebola taká jasná, ako ju opisujú. Ba čo viac, než začnú rozprávať, vôbec netušia, čo povedia, ale keď v nich pôsobí Duch Svätý, ich slová sa valia nekonečným prúdom. Po tom, čo si raz takto kázal, cítiš, že tvoje skutočné duchovné postavenie nie je také malé, ako si sa domnieval, a podobne ako v situácii, keď v tebe Duch Svätý pôsobil niekoľkokrát, rozhodneš sa, že už máš duchovné postavenie, a mylne sa domnievaš, že pôsobenie Ducha Svätého je tvojím vlastným vstupom a tvojou vlastnou bytosťou. Keď to takto prežívaš neustále, staneš sa ľahostajným voči svojmu vlastnému vstupu, skĺzneš do lenivosti bez toho, aby si si to všimol, a prestaneš prikladať svojmu individuálnemu vstupu akúkoľvek dôležitosť. Z tohto dôvodu, keď slúžiš ako duchovný druhým, musíš jasne rozlišovať medzi svojím duchovným postavením a pôsobením Ducha Svätého. Môže ti to uľahčiť vstup a prospieť tvojej skúsenosti. Keď človek považuje dielo Ducha Svätého za svoju individuálnu skúsenosť, stáva sa to zdrojom skazenosti. Preto hovorím, že nech už vykonávate akúkoľvek povinnosť, mali by ste svoj vstup považovať za životne dôležitú lekciu.

Človek pracuje, aby uspokojil Božiu vôľu, aby priviedol pred Boha všetkých tých, ktorí nasledujú Jeho srdce, aby priviedol človeka k Bohu, aby predstavil človeku dielo Ducha Svätého a Božie vedenie a tak zdokonalil ovocie Božieho diela. Preto je nevyhnutné, aby ste si dôkladne ujasnili podstatu diela. Každý človek je hoden pracovať pre Boha ako ten, koho Boh používa, čo znamená, že každý má príležitosť byť použitý Duchom Svätým. Je tu však jedna vec, ktorú si musíte uvedomiť: keď človek vykonáva prácu, ktorou ho poveril Boh, dostáva tak príležitosť byť použitý Bohom, ale to, čo človek hovorí a vie, nie je úplne duchovné postavenie človeka. Jediné, čo môžete urobiť, je lepšie spoznať vlastné nedostatky v priebehu vašej práce a nadobudnúť väčšie osvietenie od Ducha Svätého. Takto vám bude v priebehu práce umožnené, aby ste získali lepší vstup. Ak človek považuje vedenie, ktoré prichádza od Boha, za svoj vlastný vstup a za niečo, čo je vlastné jemu samému, potom neexistuje potenciál na rast jeho duchovného postavenia. Osvietenie, ktoré v človeku spôsobuje Duch Svätý, sa uskutočňuje vtedy, keď sa nachádza v normálnom stave. V takých chvíľach si ľudia často mýlia osvietenie, ktoré dostávajú so svojím skutočným duchovným postavením, pretože spôsob, akým Duch Svätý osvecuje, je výnimočne normálny a On využíva to, čo je človeku vrodené. Keď ľudia pracujú a rozprávajú alebo keď sa modlia a vykonávajú duchovné pobožnosti, zrazu sa im vyjasní pravda. V skutočnosti je však to, čo človek vidí, len osvietenie Duchom Svätým (prirodzene, toto osvietenie vyžaduje spoluprácu človeka) a nepredstavuje to skutočné duchovné postavenie človeka. Po období skúseností, v ktorom sa človek stretáva s určitými ťažkosťami a skúškami, sa za takýchto okolností zjaví skutočné duchovné postavenie človeka. Až vtedy človek zistí, že jeho duchovné postavenie nie je až také vysoké, a vynoria sa sebectvo, osobné motívy a chamtivosť človeka. Až po niekoľkých cykloch takýchto skúseností si mnohí z tých, ktorí sa vo svojom duchu prebudia, uvedomia, že to, čo zažili v minulosti, nebola ich vlastná individuálna realita, ale chvíľkové osvetlenie od Ducha Svätého, a že človek toto svetlo iba prijal. Keď Duch Svätý osvieti človeka, aby pochopil pravdu, často sa to udeje jasným a zreteľným spôsobom, bez toho, aby vysvetľoval, ako veci vznikli alebo kam smerujú. To znamená, že namiesto toho, aby do tohto zjavenia zahrnul ťažkosti človeka, priamo zjavuje pravdu. Keď človek v procese vstupu narazí na ťažkosti a potom zapojí osvietenie Duchom Svätým, stáva sa to skutočnou skúsenosťou človeka. Napríklad jedna slobodná sestra počas duchovného spoločenstva povedala toto: „Nehľadáme slávu a bohatstvo ani netúžime po šťastí lásky medzi manželom a manželkou, usilujeme sa len o to, aby sme Bohu zasvätili čisté a oddané srdce.“ Ďalej povedala: „Keď sa ľudia raz zosobášia, mnohé ich sužuje a ich srdce milujúce Boha už nie je autentické. Ich srdce je stále zaujaté rodinou a partnerom a tak sa ich vnútorný svet stáva oveľa komplikovanejším…“ Keď hovorila, to, čo vychádzalo z jej úst, akoby bolo tým, čo si myslela v hĺbke srdca. Jej slová boli zvučné a silné, akoby všetko, čo hovorila, vychádzalo z najskrytejších hlbín jej srdca a akoby to bolo jej vrúcne želanie úplne sa zasvätiť Bohu a jej nádej, že bratia a sestry ako ona budú zdieľať rovnaké predsavzatie. Dá sa povedať, že vaše pocity odhodlania a dojatia v tejto chvíli pochádzajú výlučne z pôsobenia Ducha Svätého. Keď sa metóda Božieho diela zmení, aj ty o niekoľko rokov dospeješ, uvidíš, že všetky tvoje spolužiačky a kamarátky, ktoré sú v rovnakom veku ako ty, majú manželov, alebo sa dozvieš, že keď sa tá a tá vydala, manžel ju vzal žiť do mesta a ona si tam našla prácu. Keď ju stretneš, začneš jej závidieť, ako z nej vyžaruje šarm a elegancia od hlavy až po päty, aký má kozmopolitný šmrnc, keď sa s tebou rozpráva, a že už v nej neostal ani náznak vidiečanky. Keď to vidíš, vyvoláva to v tebe pocity. Ty, ktorá si sa po celý čas vydávala Bohu, nemáš rodinu ani kariéru a vydržala si toho veľa, keď sa tebou zaoberalo. Pred časom si dosiahla stredný vek a tvoja mladosť sa už dávno potichu vytratila, akoby vo sne. Teraz, keď si sa dostala až do súčasnosti, nevieš, kde sa usadiť. V tejto chvíli si sa ocitla vo víre myšlienok, akoby si prichádzala o rozum. Úplne sama a neschopná zaspať, ležíš bdejúca celú dlhú noc a skôr než sa nazdáš, začneš premýšľať o svojom rozhodnutí a slávnostnom sľube Bohu i o tom, prečo si sa aj napriek tomu dostala do takého žalostného stavu. Nevedomky roníš tiché slzy a cítiš srdcervúcu bolesť. Prichádzaš pred Boha, aby si sa modlila, a spomínaš si na dni, keď ste boli spolu s Bohom, akí ste si boli dôverne a nerozlučne blízki. Pred očami sa ti vynára scéna za scénou a v ušiach ti opäť znie prísaha, ktorú si v ten deň zložila: „Nie je Boh mojím jediným dôverníkom?“ V tom čase už tebou lomcujú vzlyky: „Bože! Milovaný Bože! Už som Ti úplne odovzdala svoje srdce. Chcem Ti byť zasľúbená navždy a budem Ťa neochvejne milovať po celý svoj život…“ Až keď budeš bojovať s týmto intenzívnym utrpením, skutočne pocítiš, aký je Boh milý, a až vtedy si to jasne uvedomíš: už dávno som dala Bohu všetko. Po utrpení takejto rany sa stávaš v týchto záležitostiach oveľa zrelšou a vidíš, že pôsobenie Ducha Svätého v tom čase nebolo niečím, čo by vlastnil človek. Po tomto ťa v tvojich skúsenostiach už nebude v tomto aspekte vstupu nič obmedzovať. Je to, akoby jazvy po tvojich starých ranách veľmi prospeli tvojmu vstupu. Vždy keď sa ocitneš v takejto situácii, okamžite si spomenieš na slzy, ktoré si v ten deň vyronila, akoby si sa po odlúčení opäť spojila s Bohom, a budeš mať neustály strach, že by sa tvoj vzťah s Bohom mohol opäť prerušiť a citová väzba (normálny vzťah) medzi tebou a Bohom by sa mohla poškodiť. To je tvoje dielo a tvoj vstup. Preto by ste v čase, keď prijímate dielo Ducha Svätého, mali klásť ešte väčší dôraz na svoj vstup, presne vidieť, čo je dielo Ducha Svätého a čo je váš vstup a ako do svojho vstupu zapojiť aj dielo Ducha Svätého, aby vás Duch Svätý zdokonalil v mnohých ďalších smeroch a aby sa vo vás uskutočnila podstata diela Ducha Svätého. V priebehu vašej skúsenosti s dielom Ducha Svätého spoznáte Ducha Svätého, ako aj seba samých, a navyše si uprostred ktovie koľkých záchvatov intenzívneho utrpenia vytvoríte normálny vzťah s Bohom a vzťah medzi vami a Bohom bude každým dňom bližší. Po nespočetných prípadoch orezávania a zušľachťovania si vypestujete skutočnú lásku k Bohu. Preto si musíte uvedomiť, že utrpenia, rán a súženia sa netreba báť. Skutočne desivé je, keď máte len dielo Ducha Svätého, ale nie svoj vstup. Až príde deň, keď sa Božie dielo skončí, vaša vynaložená námaha bude zbytočná. Hoci ste okúsili Božie dielo, nepoznáte Ducha Svätého a nemáte svoj vlastný vstup. Osvietenie, ktorým Duch Svätý pôsobí v človeku, nemá za cieľ udržať nadšenie človeka, ale otvoriť cestu pre vstup človeka, ako aj umožniť mu spoznať Ducha Svätého a následne rozvinúť bohabojné srdce a zbožňovanie Boha.