Boh toho zveril ľuďom mnoho a nespočetnými spôsobmi sa venoval aj ich vstupu. No pretože kvalita ľudí je značne nízka, mnohé Božie slová sa neujali. Príčiny tejto nízkej kvality sú rôzne, napríklad skazenosť ľudského myslenia a morálky a nedostatok riadnej výchovy, feudálne povery, ktoré nebezpečne ovládli ľudské srdce, skazený a dekadentný životný štýl, ktorý vštepil mnohé neduhy do najhlbších zákutí ľudského srdca, povrchné chápanie kultúrnej gramotnosti, keďže takmer deväťdesiatosem percent ľudí je nevzdelaných v oblasti kultúrnej gramotnosti, a navyše len veľmi málo z nich dosiahne vyšší stupeň kultúrneho vzdelania. Ľudia preto v podstate nemajú predstavu o tom, čo znamená Boh alebo Duch, a majú len hmlistý a nejasný obraz o Bohu získaný z feudálnych povier. Zhubné vplyvy, ktoré tisíce rokov „vznešeného ducha nacionalizmu“ zanechali hlboko v ľudskom srdci, ako aj feudálne myslenie, ktorým sú ľudia spútaní a zviazaní, bez štipky slobody, bez vôle ašpirovať a vytrvať, bez túžby po pokroku, viedli, naopak, k tomu, že ľudia zostávajú negatívni a regresívni, zakorenení v otrockej mentalite a tak ďalej – tieto objektívne faktory vtisli ideologickému postoju, ideálom, morálke a povahe ľudstva nezmazateľne špinavý a škaredý nádych. Zdá sa, že ľudia žijú v temnom svete terorizmu, ktorý sa nikto z nich nesnaží prekročiť, a nikto z nich nepomýšľa na posun k ideálnemu svetu, radšej sa uspokoja so svojím životným údelom, aby trávili dni rodením a výchovou detí, namáhali sa, lopotili sa, venovali sa svojim povinnostiam, snívali o pohodlnej a šťastnej rodine a manželskej náklonnosti, o milujúcich deťoch, o radosti na sklonku života, keď pokojne dožijú svoj život… Desiatky, tisíce, desaťtisíce rokov až doteraz ľudia takto mrhali svojím časom, pričom sa nikomu nepodarilo vytvoriť dokonalý život, všetci sa zameriavali len na vzájomné zabíjanie v tomto temnom svete, na preteky za slávou a bohatstvom a na intrigy proti sebe navzájom. Kto sa kedy uchádzal o Božiu vôľu? Všímal si niekto niekedy Božie dielo? Všetky súčasti ľudskosti sa pod vplyvom temnoty už dávno stali ľudskou prirodzenosťou, a preto je dosť ťažké vykonávať Božie dielo a ľudia sú čoraz ľahostajnejší k tomu, čo im dnes Boh zveril. V každom prípade verím, že ľuďom nebude vadiť, keď vyslovím tieto slová, pretože to, o čom hovorím, je história trvajúca tisíce rokov. Hovoriť o histórii znamená hovoriť o faktoch a navyše o škandáloch, ktoré sú všetkým zrejmé, takže aký zmysel má hovoriť niečo, čo je v rozpore so skutočnosťou? Zároveň však verím, že rozumní ľudia sa po zhliadnutí týchto slov prebudia a budú sa usilovať o pokrok. Boh dúfa, že ľudia budú môcť žiť a pracovať v pokoji a spokojnosti a zároveň budú schopní milovať Boha. Božou vôľou je, aby celé ľudstvo mohlo vstúpiť do pokoja, ba čo viac, veľkou túžbou Boha je naplnenie celej zeme Božou slávou. Je len škoda, že ľudia zostávajú utopení v nevedomosti a neprebudení, tak veľmi skazení satanom, že dnes už nemajú podobu ľudí. Ľudské myslenie, morálka a vzdelanie teda tvoria dôležitý článok, pričom výchova ku kultúrnej gramotnosti tvorí druhý článok, ktorým sa dá vylepšiť kultúrna kvalita ľudí a zmeniť ich duchovný postoj.

Boh v skutočnosti nekladie na ľudstvo až také vysoké požiadavky, ale keďže rozdiel medzi kvalitou ľudí a štandardom, ktorý vyžaduje Boh, je veľmi veľký, väčšina ľudí len zdvihne hlavu a pozrie sa nahor smerom k Božím požiadavkám, no nevedia ich splniť. Vrodené danosti ľudí spolu s tým, čím sú vybavení po narodení, ani zďaleka nestačia na to, aby splnili Božie požiadavky. Lenže samotné uvedomenie si tohto faktu nie je spoľahlivým riešením. Voda, ktorá je ďaleko, neuhasí okamžitý smäd. Aj keď ľudia vedia, že sú menej ako prach, ak nemajú odhodlanie uspokojiť Božie srdce a už vôbec nie sú odhodlaní nastúpiť na vyššiu cestu, aby splnili Božie požiadavky, akú hodnotu má potom takéto poznanie? Nie je to ako liať vodu do koša – úplne márne? Podstata toho, čo hovorím, sa týka vstupu, to je hlavná téma.

V priebehu vstupu človeka je život vždy nudný, plný monotónnych prvkov duchovného života, ako sú modlitby, sýtenie sa a napájanie Božími slovami alebo zhromažďovanie, a tak majú ľudia vždy pocit, že viera v Boha neprináša žiadne veľké potešenie. Takéto duchovné činnosti sa vždy vykonávajú na základe pôvodnej povahy ľudstva, ktorá bola skazená satanom. Hoci ľudia niekedy dokážu prijať osvietenie Ducha Svätého, ich pôvodné myslenie, povaha, životný štýl a zvyky sú stále zakorenené v ich vnútri a ich charakter tak zostáva nezmenený. Boh najviac nenávidí, keď sa ľudia venujú činnostiam založeným na poverách, ale mnohí ľudia sa ich stále nedokážu vzdať, pretože si myslia, že tieto činnosti založené na poverách sú nariadené Bohom, a dokonca ani dnes sa ich ešte úplne nezbavili. Veci, ktoré mladí ľudia riešia pri svadobných hostinách a výbave pre nevestu, peňažné dary, hostiny a podobné spôsoby, ktorými sa oslavujú radostné udalosti, starodávne zdedené formulky, všetky nezmyselné činnosti založené na poverách vykonávané pre mŕtvych a pohrebné obrady – tie Boh nenávidí ešte viac. Dokonca nenávidí aj deň bohoslužieb (vrátane sviatočného dňa, ako ho dodržiava náboženský svet) a ešte viac zavrhuje spoločenské vzťahy a svetské interakcie medzi ľuďmi. Dokonca ani Čínsky nový rok a Vianoce, ktoré každý pozná, nie sú ustanovené Bohom, nehovoriac o hračkách a výzdobe pri týchto sviatkoch, ako sú kuplety, petardy, lampióny, sväté prijímanie, vianočné darčeky a vianočné oslavy – nie sú to v mysliach ľudí modly? Lámanie chleba vo sviatočný deň, víno a jemné plátno sú ešte charakteristickejšie modly. Všetky tradičné sviatočné dni obľúbené v Číne, ako napríklad Deň dračích hláv, Sviatok dračích lodí, Sviatok stredu jesene, Sviatok Laba a Nový rok, a sviatky v rámci náboženského sveta, ako napríklad Veľká noc, Deň krstu a Vianoce, všetky tieto neopodstatnené sviatky boli ustanovené a tradované mnohými ľuďmi od dávnych čias až po dnešok. Pretrvali až do dnešných čias vďaka bohatej fantázii a dôvtipnej predstavivosti ľudstva. Zdá sa, že sú bezchybné, ale v skutočnosti sú to klamstvá, ktorými satan vodí ľudstvo za nos. Čím viac sa nejaké miesto hmýri satanmi a čím je nemodernejšie a zaostalejšie, tým hlbšie sú v ňom zakorenené feudálne zvyky. Tieto veci ľudí pevne zväzujú a neposkytujú im absolútne žiadny priestor na posun. Mnohé sviatky v náboženskom svete zdanlivo vykazujú veľkú originalitu a vytvárajú most k Božiemu dielu, ale v skutočnosti sú to neviditeľné putá, ktorými satan spútava ľudí a bráni im spoznať Boha – všetko sú to satanove ľstivé úskoky. V skutočnosti, keď je nejaká etapa Božieho diela ukončená, On už zničil nástroje a štýl tej doby bez toho, aby zanechal nejakú stopu. „Zbožní veriaci“ však naďalej uctievajú tieto hmatateľné materiálne predmety, medzitým odsúvajú to, čo Boh má, do úzadia svojich myslí, ďalej to neštudujú a zdá sa, že sú plní lásky k Bohu, hoci v skutočnosti Ho už dávno vytlačili z domu a na stôl si postavili satana, aby sa mu klaňali. Portréty Ježiša, kríž, Mária, Ježišov krst a Posledná večera – ľudia ich uctievajú ako Pána nebies, pričom stále opakujú „Pane, nebeský Otče“. Nie je to všetko žart? Mnohé podobné výroky a praktiky, ktoré sa dodnes tradujú medzi ľuďmi, sú voči Bohu nenávistné, vážne bránia Bohu v ceste vpred a navyše vytvárajú obrovské prekážky pri vstupe ľudstva. Ak odhliadneme od toho, do akej miery satan skazil ľudstvo, vnútro ľudí je plné vecí, ako sú zákon Witnessa Leeho, Lawrencove skúsenosti, prieskumy Watchmana Neeho a Pavlovo dielo. Boh jednoducho nemá na ľudí ako pôsobiť, pretože majú v sebe príliš veľa individualizmu, zákonov, pravidiel, predpisov, systémov a podobne. Všetky tieto veci, spolu s feudálnymi sklonmi ľudí k poverám, zachvátili a pohltili ľudstvo. Akoby myšlienky ľudí boli zaujímavým filmom rozprávajúcim farebnú rozprávku, v ktorej sa na oblakoch preháňajú fantastické bytosti, také nápadité, že ľudí ohromujú a nechávajú ich užasnutých a bez slov. Pravdu povediac, dielo, ktoré dnes Boh prichádza vykonať, spočíva najmä v orezaní a rozptýlení poverčivých vlastností ľudí a a úplnej zmene ich mentálneho postoja. Božie dielo nepretrváva až do dnešných čias vďaka dedičstvu, ktoré si ľudstvo odovzdáva z generácie na generáciu, ale je to dielo, ktoré osobne začal a dokončil On, bez toho, aby bolo potrebné nadväzovať na odkaz nejakého veľkého duchovného človeka alebo dediť nejaké dielo reprezentatívnej povahy, ktoré Boh vykonal v nejakej inej ére. Ľudia sa nemusia zaoberať žiadnou z týchto vecí. Boh má dnes iný štýl reči a pôsobenia, tak prečo by sa mali ľudia trápiť? Ak budú ľudia kráčať cestou dneška v rámci súčasného prúdu a zároveň pokračovať v dedičstve svojich „predkov“, nedosiahnu svoj cieľ. Boh cíti hlboký odpor k tomuto konkrétnemu spôsobu ľudského správania, rovnako ako sa Mu hnusia roky, mesiace a dni ľudského sveta.

Najlepší spôsob, ako zmeniť ľudskú povahu, je vyliečiť tie časti ľudských sŕdc, ktoré boli hlboko otrávené, a tak umožniť ľuďom, aby začali meniť svoje myslenie a morálku. V prvom rade musia ľudia jasne pochopiť, že všetky tieto náboženské obrady, náboženské aktivity, roky a mesiace a sviatky sú voči Bohu nenávistné. Mali by sa oslobodiť od týchto pút feudálneho myslenia a odstrániť každú stopu svojho hlboko zakoreneného sklonu k poverám. To všetko je zahrnuté vo vstupe ľudstva. Musíte pochopiť, prečo Boh vyvádza ľudstvo zo svetského sveta, a navyše, prečo odvádza ľudstvo od pravidiel a predpisov. Toto je brána, cez ktorú budete vstupovať, a hoci tieto veci nemajú nič spoločné s vašou duchovnou skúsenosťou, sú najväčšími prekážkami, ktoré vám bránia vo vstupe, bránia vám v poznaní Boha. Tvoria sieť, ktorá ľudí spútava. Mnohí ľudia príliš veľa čítajú Bibliu, a dokonca dokážu mnohé pasáže z Biblie odrecitovať naspamäť. Pri svojom vstupe dnes ľudia nevedome používajú Bibliu na meranie Božieho diela, akoby základom tejto etapy v Božom diele i jej zdrojom bola Biblia. Keď je Božie dielo v súlade s Bibliou, ľudia mocne podporujú Božie dielo a hľadia na Neho s novovzniknutou úctou. Ak je Božie dielo v rozpore s Bibliou, ľudí pochytí taká úzkosť, až sa zapotia pri tom, ako v nej hľadajú základ Božieho diela. Ak sa o Božom diele v Biblii nič nehovorí, ľudia budú Boha ignorovať. Možno povedať, že pokiaľ ide o Božie dielo dnes, väčšina ľudí ho prijíma opatrne a s rozvahou, prejavuje mu selektívnu podriadenosť a cíti sa ľahostajná k jeho poznaniu. Pokiaľ ide o veci z minulosti, držia sa jednej polovice a druhú opúšťajú. Dá sa to nazvať vstupom? Ľudia, ktorí považujú knihy iných za poklady a narábajú s nimi ako so zlatým kľúčom od brány kráľovstva, jednoducho neprejavujú záujem o to, čo od nich dnes Boh vyžaduje. Navyše mnohí „inteligentní odborníci“ držia v ľavej ruke Božie slová a v pravej „majstrovské diela“ iných, akoby chceli v týchto majstrovských dielach nájsť základ dnešných Božích slov, aby plne dokázali, že Božie slová sú správne, a dokonca vysvetľujú Božie slová iným tak, že ich integrujú s majstrovskými dielami, akoby to bola ich práca. Pravdupovediac, medzi ľuďmi je mnoho „vedeckých bádateľov“, ktorí nikdy vysoko nehodnotili dnešné najnovšie vedecké výdobytky, vedecké výdobytky, ktoré nemajú obdobu (t. j. Božie dielo, Božie slová a cestu pre vstup do života), takže všetci ľudia sú „sebestační“, „kážu“ kade-tade pomocou svojich výrečných jazykov a oháňajú sa „dobrým menom Boha“. Pritom ich vlastný vstup je v ohrození a zdá sa, že sú od Božích požiadaviek tak vzdialení, ako je od tejto chvíle vzdialené stvorenie. Aké jednoduché je vykonávať Božie dielo? Zdá sa, že ľudia sa už rozhodli nechať polovicu seba včerajšku a polovicu priniesť do dneška, polovicu odovzdať satanovi a polovicu predložiť Bohu, akoby to bol spôsob, ako uľaviť svojmu svedomiu a pocítiť istú útechu. Vnútorné svety ľudí sú také zradné, že sa boja stratiť nielen zajtrajšok, ale aj včerajšok, hlboko sa boja uraziť satana aj Boha dneška, ktorý akoby bol, a predsa nebol. Keďže ľudia nedokázali správne kultivovať svoje myslenie a morálku, obzvlášť im chýba schopnosť rozlišovania a jednoducho nedokážu rozpoznať, či je dnešné dielo dielom Boha, alebo nie. Možno je to preto, lebo feudálne a poverčivé myslenie ľudí je také hlboko zakorenené, že už dávno zaradili povery a pravdu, Boha a modly do tej istej kategórie, nedbajúc na rozlišovanie medzi týmito vecami, a zdá sa, že hoci si lámu hlavy, nie sú schopní jasne rozlišovať. Preto sa ľudia zastavili na mieste a už sa nehýbu vpred. Všetky tieto problémy vyplývajú z toho, že ľudia nemajú správny druh ideologického vzdelania, čo im pri vstupe spôsobuje veľké ťažkosti. V dôsledku toho ľudia nikdy nepociťujú záujem o dielo pravého Boha, ale vytrvalo sa pridržiavajú^[1] diela ľudí (napríklad tých, ktorých považujú za veľkých), akoby ním boli poznačení. Nie sú práve tieto témy tými najnovšími, do ktorých by ľudstvo malo vstúpiť?

Poznámky pod čiarou:

1. „Vytrvalo sa pridržiavajú“ sa používa posmešne. Táto fráza naznačuje, že ľudia sú tvrdohlaví a neústupní, držia sa zastaraných vecí a nie sú ochotní ich pustiť.