Ak človek dokáže vstúpiť skutočne v súlade s dielom Ducha Svätého, jeho život čoskoro vyženie výhonky, ako bambus po jarnom daždi. Súdiac podľa súčasného duchovného postavenia veľkej väčšiny ľudstva, ľudia neprikladajú životu žiaden význam, naopak, považujú za dôležité niektoré záležitosti, ktoré sa javia ako bezvýznamné. Prípadne sa naháňajú sem a tam, ich práca je márna, chaotická a nesústredená, nevedia, ktorým smerom sa majú vydať, a už vôbec nie pre koho. Iba sa „pokorne skrývajú“. Pravdou je, že len málo z vás vie čokoľvek o Božích úmysloch pre posledné dni. Takmer nikto z vás nepozná Božie kroky, ale čo je ešte horšie, nikto nevie, čo Boh na záver dosiahne. Vďaka čírej odvahe a vytrvalosti sú však všetci predmetom disciplinovania a zaoberania sa zo strany ostatných, akoby napínali svaly a pripravovali sa na boj,^[1] očakávajúc hodinu svojho víťazstva. Vôbec nemienim komentovať toto „zvláštne divadlo“ odohrávajúce sa medzi ľuďmi, ale je tu jedna vec, ktorej musíte všetci porozumieť. Vývoj väčšiny ľudí sa momentálne uberá smerom k abnormalite^[2] a ich kroky pri vstupe vedú do slepej uličky^[3]. Mnohí sa môžu domnievať, že človek túži po utópii mimo ľudského sveta, veriac, že je to ríša slobody, ale v skutočnosti to tak nie je. Alebo by sa možno dalo povedať, že ľudia už zblúdili. Bez ohľadu na to, čo ľudia robia, však chcem stále rozprávať o tom, do čoho by mal človek vstúpiť. Primárnou témou tejto rozpravy však nie sú prednosti a nedostatky davov. Dúfam, že vy všetci, bratia a sestry, dokážete náležite prijať Moje slová a nevyložíte si Môj úmysel nesprávne.

K vteleniu Boha došlo v kontinentálnej Číne alebo, slovami krajanov z Hongkongu a Taiwanu, vo „vnútrozemí“. Keď Boh zišiel z nebies na zem, nikto v nebi ani na zemi o tom nevedel, lebo to je pravý význam návratu Boha v utajení. Dlho pôsobil a žil v hmotnom tele, a predsa o tom nikto nevedel. Dokonca ani dnes si to nikto neuvedomuje. Možno to zostane večnou hádankou. Terajší príchod Boha v tele je niečo, čoho si nikto z ľudí nemôže byť vedomý. Bez ohľadu na to, aký rozsiahly a mocný je vplyv diela Ducha Svätého, Boh vždy zostáva pokojný a nijak sa neprejavuje. Dalo by sa povedať, že táto etapa Jeho diela je rovnaká, ako keby sa odohrávala v nebeskej oblasti. Hoci to musia vidieť všetci, ktorí majú oči, nikto si to nepripúšťa. Keď Boh dokončí túto etapu svojho diela, celé ľudstvo zmení svoj zvyčajný postoj^[4] a prebudí sa zo svojho dlhého spánku. Spomínam si, ako Boh raz povedal: „Prísť v tele je tentoraz ako spadnúť do tigrieho brlohu.“ Znamená to, že keďže v tejto fáze Božieho diela Boh prichádza v tele a navyše sa narodil v sídle veľkého červeného draka, viac ako kedykoľvek predtým je pri tomto príchode na zem vystavený krajnému nebezpečenstvu. Čelí nožom a zbraniam, paliciam a kyjakom, čelí pokušeniu a čelí davom ľudí, na tvárach ktorých sa zračia vražedné úmysly. Riskuje, že Ho kedykoľvek zabijú. Boh prišiel a priniesol svoj hnev. Prišiel však, aby vykonal dielo dokonalosti, teda aby vykonal druhú časť svojho diela, ktorá nasleduje po diele vykúpenia. Boh túto etapu svojho diela dôkladne premyslel, venoval jej vrcholnú pozornosť a využíva všetky mysliteľné prostriedky, aby sa vyhol náporom pokušenia, zatiaľ čo sa pokorne skrýva a nikdy sa nechváli svojou identitou. Keď Ježiš z kríža zachránil človeka, iba dokončil dielo vykúpenia, ale neuskutočňoval dielo dokonalosti. Uskutočnila sa teda len polovica Božieho diela a dokončenie diela vykúpenia bolo len polovicou celého Jeho plánu. Keď začínal nový vek a starý vek bol na ústupe, Boh Otec začal zvažovať druhú časť svojho diela a pripravovať sa na ňu. Toto vtelenie posledných dní nebolo v minulosti jasne predpovedané, čo položilo základy pre zvýšené utajenie, ktoré tentoraz obklopuje príchod Boha v tele. Za úsvitu slnka, bez toho, aby o tom vedeli davy ľudí, Boh prišiel na zem a začal svoj život v tele. Ľudia si neuvedomovali, že táto chvíľa nastala. Možno všetci tvrdo spali, možno mnohí bdeli a čakali a možno sa mnohí z nich ticho modlili k Bohu na nebi. Avšak spomedzi tohto množstva ľudí ani jeden nevedel, že Boh už prišiel na zem. Boh takto konal preto, aby uskutočnenie Jeho diela prebiehalo hladšie, aby dosiahol lepšie výsledky a tiež aby predišiel ešte väčším pokušeniam. Keď sa preruší jarný spánok človeka, Božie dielo bude už dávno dokončené a On odíde, čím uzavrie svoj život putovania a svoj pobyt na zemi. Keďže Božie dielo si vyžaduje, aby Boh konal a hovoril vo svojej vlastnej osobe, a pretože neexistuje spôsob, ako by človek mohol zasiahnuť, Boh podstúpil nesmierne utrpenie, aby prišiel na zem sám vykonať svoje dielo. Človek nevie zastúpiť Boha v Jeho diele. Preto sa Boh vystavil nebezpečenstvám mnohotisíckrát väčším ako počas Veku milosti, aby zostúpil uskutočniť svoje vlastné dielo do krajiny, kde prebýva veľký červený drak, vynaložiac všetku svoju pozornosť a starostlivosť, aby vykúpil týchto zbedačených ľudí topiacich sa v kope hnoja. Hoci o Božej existencii nikto nevie, Boha to netrápi, keďže to veľmi prospieva Jeho dielu. Vzhľadom na to, že všetci sú ohavní a podlí až do krajnosti, ako by dokázali tolerovať Božiu existenciu? Preto Boh po príchode na zem mlčí. Hoci človek upadol do najhorších foriem krutosti, Boh si nič z toho neberie k srdcu, len ďalej pokračuje v diele, ktoré musí uskutočniť, aby splnil väčšie poverenie, ktoré mu zveril nebeský Otec. Kto z vás spoznal Božiu milotu? Kto venuje bremenu Boha Otca viac pozornosti ako Jeho Syn? Kto dokáže pochopiť vôľu Boha Otca? Duch Boha Otca v nebi sa často trápi a Jeho Syn sa na zemi neustále modlí za vôľu Boha Otca, čo veľmi sužuje Jeho srdce. Existuje niekto, kto pozná lásku, ktorú Boh Otec cíti k svojmu Synovi? Existuje niekto, kto pozná srdce, v ktorom milovaný Syn chýba Bohu Otcu? Rozdelení nebom a zemou sa títo dvaja neustále z diaľky pozerajú jeden na druhého, nasledujúc jeden druhého v Duchu. Ó, ľudstvo! Kedy budeš brať ohľad na Božie srdce? Kedy pochopíš Boží úmysel? Otec a Syn vždy záviseli jeden od druhého. Prečo by teda mali byť oddelení, jeden hore v nebi a druhý dole na zemi? Otec miluje svojho Syna tak, ako Syn miluje svojho Otca. Prečo teda musí Otec čakať na svojho Syna plný hlbokej a bolestnej túžby? Možno nie sú oddelení dlho, ale kto vie, koľko dní a nocí sa Otec trápi bolestným želaním a ako dlho hynie túžbou po rýchlom návrate svojho milovaného Syna? Pozoruje, sedí v tichosti a čaká. Všetko, čo robí, robí pre rýchly návrat svojho milovaného Syna. Syna, ktorý putoval až na kraj sveta – kedy sa opäť stretnú? Keď sa opäť stretnú, budú spolu na veky, ako však môže vydržať tisíce dní a nocí odlúčenia, keď jeden je hore v nebi a druhý dole na zemi? Desaťročia na zemi sú ako tisícročia v nebi. Ako by sa Boh Otec mohol neobávať? Keď Boh prichádza na zem, zažíva nespočetné rany ľudského sveta rovnako ako človek. Boh je nevinný, tak prečo by mal znášať rovnaké utrpenie ako človek? Niet divu, že Boh Otec tak naliehavo túži po svojom Synovi. Kto dokáže porozumieť Božiemu srdcu? Boh dáva človeku priveľa; ako sa môže človek Božiemu srdcu primerane odplatiť? Človek však dáva Bohu príliš málo. Nie je to pre Boha dôvod na obavy?

Takmer nikto z ľudí nerozumie naliehavosti Božieho rozpoloženia, pretože kvalita ľudských bytostí je príliš podradná a ich duch je dosť otupený, a tak nikto nemá na zreteli to, čo Boh robí, a nevenuje tomu pozornosť. Preto je Boh z človeka neustále nesvoj, akoby sa v človeku mohla každú chvíľu prejaviť jeho beštiálna povaha. Ešte jasnejšie to ukazuje, že príchod Boha na zem sprevádzajú mimoriadne veľké pokušenia. No aby sa skupina ľudí stala úplnou, Boh, naplnený slávou, prezradil človeku každý svoj úmysel a nič pred ním neskrýval. Pevne sa rozhodol, že túto skupinu ľudí urobí úplnou, takže nech už príde akákoľvek ťažkosť alebo pokušenie, On odvracia zrak a všetko ignoruje. Iba ticho uskutočňuje svoje vlastné dielo, pevne veriac, že jedného dňa, keď Boh nadobudne svoju slávu, človek Ho spozná, a že keď raz Boh urobí človeka úplným, ten plne porozumie Božiemu srdcu. Možno sa práve teraz nájdu ľudia, ktorí Boha pokúšajú, nerozumejú Mu alebo Ho obviňujú; Boh si nikoho z nich neberie k srdcu. Keď Boh v sláve zostúpi, ľudia pochopia, že všetko, čo Boh robí, je pre šťastie ľudstva, a všetci pochopia, že všetko, čo Boh robí, je preto, aby ľudstvo dokázalo lepšie prežiť. Boh prichádza prinášajúc pokušenie, ale prináša aj majestát a hnev. V čase, keď Boh opúšťa človeka, už Boh dávno nadobudol svoju slávu a odchádza ňou naplnený, s radosťou z návratu. Boh, ktorý pôsobí na zemi, si veci neberie k srdcu, bez ohľadu na to, ako Ho ľudia odmietajú. On len pokračuje vo svojom diele. Božie stvorenie sveta sa odohralo pred tisícmi rokov. Prišiel na zem vykonať nesmierne veľa práce a v ľudskom svete naplno zakúsil odmietanie a osočovanie. Nikto nevíta Boží príchod, je prijatý s chladom. Ľudské konanie počas týchto niekoľkých tisícročí súženia už Boha dávno hlboko zranilo. Už nevenuje pozornosť ľudskému vzdoru a namiesto toho si pripravil iný plán na premenu a očistenie človeka. Výsmech, osočovanie, prenasledovanie, súženie, utrpenie ukrižovania, odvrhnutie človekom a ďalšie veci, ktoré Boha postretli po príchode do tela: Boh okúsil dosť z týchto vecí a čo sa týka ťažkostí ľudského sveta, Boh, ktorý prišiel v tele, si ich všetky vytrpel do sýtosti. Duch Boha Otca v nebesiach sa na to už dlho nemôže dívať, radšej zakloní hlavu, zatvorí oči a čaká na návrat svojho milovaného Syna. Jediné, čo si želá, je, aby Ho ľudstvo počúvalo a poslúchalo a dokázalo Mu prestať vzdorovať, keď pred Jeho telom pocíti tú najväčšiu hanbu. Želá si len to, aby ľudstvo dokázalo uveriť v Božiu existenciu. Už dávno prestal klásť na človeka väčšie nároky, pretože Boh zaplatil privysokú cenu, no človeka to nevyrušuje^[5] a ani v najmenšom si neberie Božie dielo k srdcu.

Hoci to, čo dnes hovorím o Božom diele, môže zahŕňať veľa „nepodložených nezmyslov“,^[6] predsa len to má pre vstup človeka hlboký význam. Chvíľu rozprávam o diele a potom zasa o vstupe, ale oba aspekty sú rovnako nevyhnutné, a keď sa spoja, sú pre ľudský život ešte prospešnejšie. Tieto dva aspekty sa navzájom dopĺňajú^[7] a sú veľmi prospešné, pretože dovoľujú ľuďom lepšie pochopiť Božiu vôľu a umožňujú komunikáciu medzi ľuďmi a Bohom. Prostredníctvom dnešného rozprávania o diele sa vzťah ľudstva s Bohom ďalej zlepšuje, prehlbuje sa vzájomné porozumenie a človek vie venovať väčšiu pozornosť a starostlivosť Božiemu bremenu; umožní to človeku cítiť to, čo cíti Boh, byť si istejší, že ho Boh zmení, a očakávať Jeho opätovný príchod. To je jediná požiadavka, ktorú Boh kladie na dnešného človeka – žiť podobu toho, kto miluje Boha, aby svetlo kryštalizovanej Božej múdrosti zažiarilo vo veku temnoty a aby ľudské prežívanie po sebe zanechalo žiarivú stránku v Božom diele, ktorá bude navždy žiariť na východe, vzbudzovať pozornosť sveta a obdiv všetkých. To s najväčšou istotou predstavuje ešte lepší vstup pre tých, ktorí v súčasnom veku milujú Boha.

Poznámky pod čiarou:

1. „Napínali svaly a pripravovali sa na boj“ je použité posmešne.

2. „Abnormalita“ znamená, že vstup ľudí je zvrátený a ich skúsenosť jednostranná.

3. „Slepá ulička“ znamená, že cesta, ktorou sa ľudia uberajú, je v rozpore s Božou vôľou.

4. „Zmení svoj zvyčajný postoj“ sa vzťahuje na to, ako sa menia predstavy a názory ľudí na Boha, keď Ho spoznajú.

5. „Človeka to nevyrušuje“ znamená, že ľudia sa k Božiemu dielu stavajú ľahostajne a nepovažujú ho za dôležité.

6. „Nepodložené nezmysly“ znamená, že ľudia v zásade nie sú schopní pochopiť základ Božích slov a nemajú predstavu, o čom Boh hovorí. Táto fráza je použitá ironicky.

7. „Navzájom sa dopĺňať“ znamená, že spojenie diela a vstupu v duchovnom spoločenstve by bolo pre naše poznanie Boha ešte prospešnejšie.