Toľkokrát som povedal, že Božie dielo posledných dní sa uskutočňuje preto, aby sa zmenil duch každého človeka, aby sa zmenila duša každého človeka, aby sa jeho hlboko zranené srdce napravilo a zachránila sa tak jeho duša, ktorej zlo veľmi ublížilo. Je to preto, aby sa prebudil duch ľudí, aby sa roztopilo ich chladné srdce a umožnila sa im obnova. To je najväčšia Božia vôľa. Ponechajme bokom reči o tom, aký vznešený či hlboký je ľudský život a jeho skúsenosti. Keď sa preberú srdcia ľudí, keď sa prebudia zo sna a naplno si uvedomia, akú škodu napáchal veľký červený drak, dielo Božej služby bude úplné. Deň, keď bude dokončené Božie dielo, je zároveň dňom, v ktorý človek riadne nastúpi na správnu cestu viery v Boha. V tom čase už bude Božia služba na konci: Božie dielo v tele bude úplne dokončené a človek si začne riadne vykonávať povinnosť, ktorú by mal vykonávať – bude vykonávať svoju službu. To sú kroky Božieho diela. Preto by ste sa mali snažiť nájsť svoju cestu k vstupu na základe poznania týchto vecí. Všetko toto by ste mali pochopiť. Vstup človeka pokročí len vtedy, keď v hĺbke jeho srdca nastanú zmeny, pretože Božie dielo predstavuje úplnú záchranu človeka – človeka, ktorý bol vykúpený, ktorý stále žije pod vplyvom síl temnoty a ktorý sa nikdy neprebudil – z tohto zhromaždiska démonov. Je to preto, aby sa človek dokázal oslobodiť od tisícročí hriechu a bol milovaný Bohom, nadobro porazil veľkého červeného draka, založil Božie kráľovstvo a čím skôr priniesol odpočinok Božiemu srdcu. Je to preto, aby sa nenávisť, ktorá vám vypína hruď, dostala von, aby sa vyhubili tie plesnivé mikróby, aby ste mohli opustiť tento život, ktorý sa ničím nelíši od života vola alebo koňa, aby ste už neboli otrokmi a aby vás už veľký červený drak nezadupával a nerozkazoval vám. Viac už nebudete patriť k tomuto neúspešnému národu, už nebudete patriť ohavnému veľkému červenému drakovi a už vás viac nebude zotročovať. Boh dozaista rozkmáše hniezdo démonov na kusy a vy budete po Jeho boku – patríte Bohu, a nie tejto ríši otrokov. Boh už dávno nenávidí túto temnú spoločnosť až do špiku kostí. Škrípe zubami, túži rozdupať tohto skazeného, ohavného starého hada, aby už nikdy nepovstal a nikdy viac človeka netýral, neospravedlní jeho minulé činy, nebude tolerovať jeho klamstvá voči ľudstvu a zúčtuje s ním za každý jeden hriech v priebehu vekov. Boh v žiadnom prípade nenechá tohto osnovateľa všetkého zla^[1] odísť naľahko, ale úplne ho zničí.

Už tisíce rokov to je krajina špiny. Je neznesiteľne špinavá, oplýva biedou, vyčíňajú v nej duchovia, podvádzajú a klamú, vznášajú nepodložené obvinenia,^[2] sú bezcitní a zlí a dupocú po tomto meste duchov, ktoré po nich ostáva posiate mŕtvymi telami. Zápach rozkladu sa šíri po krajine a napĺňa vzduch a krajina je prísne strážená^[3]. Kto vidí svet, ktorý je za oblohou? Diabol pevne spútava celé ľudské telo, zastiera mu obe oči a uzamyká mu pery. Kráľ diablov besní už tisíce rokov, až dodnes, keď stále pozorne stráži mesto duchov, akoby to bol nepreniknuteľný palác démonov. Táto svorka strážnych psov medzitým uprene hľadí, oči sa im lesknú, veľmi sa boja, že ich Boh prekvapí bez varovania a všetkých ich vykynoží a oni zostanú bez miesta pokoja a šťastia. Ako by mohli obyvatelia takéhoto mesta duchov vôbec niekedy uzrieť Boha? Okúsili niekedy Božiu nehu a milotu? Ako si vážia záležitosti ľudského sveta? Kto z nich vie pochopiť horlivú Božiu vôľu? Niet sa čo diviť, že vtelený Boh zostáva úplne skrytý: ako by v tejto temnej spoločnosti, kde sú démoni nemilosrdní a neľudskí, mohol kráľ diablov, ktorý zabíja ľudí bez mihnutia oka, tolerovať existenciu Boha, ktorý je milý, láskavý a tiež svätý? Ako by mohol tlieskať a jasať nad Jeho príchodom? Títo lokaji! Odplácajú láskavosť nenávisťou, už dávno sa začali správať k Bohu ako k nepriateľovi, zneužívajú Ho, sú nanajvýš barbarskí, nemajú k Bohu najmenšiu úctu, plienia a rabujú, stratili už všetok cit pre morálku, idú proti svedomiu a až do bezvedomia pokúšajú nevinných. Predkovia starovekých? Milovaní vodcovia? Všetci sa stavajú proti Bohu! Ich zásahy zanechali všetko pod nebom v temnote a chaose! Náboženská sloboda? Legitímne práva a záujmy občanov? Všetko sú to triky, ktoré majú zamaskovať hriech! Kto prijal Božie dielo? Kto za Božie dielo položil život alebo prelial krv? Generáciu za generáciou, od rodičov k deťom, zotročený človek nehanebne zotročuje Boha – ako by to mohlo nevzbudiť hnev? Tisíce rokov nenávisti sa zhromaždili v srdci, tisícročia hriešnosti sú do srdca vpísané – ako by to mohlo nevzbudzovať nenávisť? Pomstite Boha, úplne vyhubte Jeho nepriateľa, nedovoľte mu, aby ďalej besnel, a nedovoľte mu, aby vládol ako tyran! Teraz je ten správny čas: človek už dávno pozbieral všetky svoje sily, venoval tomu všetko svoje úsilie a zaplatil všetko za to, aby odkryl ohavnú tvár tohto démona a umožnil ľuďom, ktorí boli zaslepení a znášali všemožné útrapy a biedu, aby povstali zo svojej bolesti a obrátili sa tomuto starému zlému diablovi chrbtom. Prečo klásť Božiemu dielu tak nepreniknuteľnú prekážku? Prečo používať rôzne triky na oklamanie Božieho ľudu? Kde je skutočná sloboda a zákonité práva a záujmy? Kde je spravodlivosť? Kde je útecha? Kde je vrelosť? Prečo podvádzať Boží ľud zákernými intrigami? Prečo potláčať Boží príchod silou? Prečo nedovoliť Bohu, aby sa slobodne túlal po zemi, ktorú stvoril? Prečo prenasledovať Boha, až kým si nebude mať kde hlavu zložiť? Kde sa stratila vrelosť medzi ľuďmi? Kde sa stratila pohostinnosť medzi ľuďmi? Prečo vyvolávať v Bohu takú zúfalú túžbu? Prečo nútiť Boh volať znova a znova? Prečo nútiť Boha, aby sa bál o svojho milovaného Syna? Prečo v tejto temnej spoločnosti jej poľutovaniahodné strážne psy nedovolia Bohu slobodne sa pohybovať po svete, ktorý stvoril? Prečo to nechápe človek, ktorý žije v bolesti a utrpení? Kvôli vám Boh pretrpel veľké muky, s obrovskou bolesťou vám obetoval svojho milovaného Syna, svoje telo a krv – tak prečo pred tým stále zatvárate oči? Pred očami všetkých odmietate príchod Boha a neprijímate Jeho priateľstvo. Prečo ste takí nehanební? Ste ochotní znášať nespravodlivosť v tak temnej spoločnosti? Prečo sa namiesto toho, aby ste si naplnili bruchá tisícročným nepriateľstvom, napchávate „výkalmi“ kráľa diablov?

Aké veľké sú prekážky Božieho diela? Vedel to vôbec niekedy niekto? Keď sú ľudia uväznení v hlboko zakorenených poverách, kto vie spoznať pravú Božiu tvár? Ako by mohli s týmito zaostalými kultúrnymi poznatkami, takými plytkými a absurdnými, plne pochopiť slová vyslovené Bohom? Dokonca aj keď sa k nim hovorí tvárou v tvár a sú živení z úst do úst, ako by mohli porozumieť? Niekedy akoby Božie slová padali na neúrodnú pôdu: ľudia ani v najmenšom nereagujú, krútia hlavami a ničomu nerozumejú. Ako by to mohlo nebyť znepokojujúce? Tieto „vzdialené,^[4] starobylé kultúrne dejiny a kultúrne poznatky“ vychovali takú bezcennú skupinu ľudí. Táto starobylá kultúra – vzácne dedičstvo – je len hromada haraburdia! Už dávno sa stala večnou hanbou a nestojí ani za zmienku! Naučila ľudí trikom a technikám, ako sa vzoprieť Bohu, a „organizované, jemné vedenie“^[5] národného vzdelávania spôsobilo, že ľudia poslúchajú Boha ešte menej. Každá časť Božieho diela je nesmierne náročná a každý krok Jeho diela na zemi je pre Boha strastiplný. Aké ťažké je Jeho dielo na zemi! Kroky Božieho diela na zemi sú poznamenané veľkými útrapami: Boh pre ľudskú slabosť, nedostatky, detinskosť, nevedomosť a všetko ľudské tvorí dôkladné plány a všetko premyslene zvažuje. Človek je ako papierový tiger, ktorého neradno dráždiť ani provokovať. Pri najjemnejšom dotyku hryzie alebo padá a stráca smer. Zdá sa, že pri najmenšej strate koncentrácie opakuje staré chyby alebo sa odvracia od Boha či beží k svojim prasacím a psím rodičom, aby si doprial z nečistých vecí pochádzajúcich z ich tiel. Aká veľká prekážka! Prakticky na každom kroku svojho diela je Boh vystavený pokušeniu a takmer na každom kroku mu hrozí veľké nebezpečenstvo. Jeho slová sú úprimné a čestné, bez zlého úmyslu, kto je však ochotný ich prijať? Kto je ochotný sa im úplne podriadiť? Bohu to láme srdce. Vo dne v noci pre človeka hrdlačí, sužuje Ho starosť o jeho život a súcití s jeho slabosťou. Na každom kroku svojho diela čelí mnohým zvratom pre každé slovo, ktoré vysloví. Vždy je medzi dvoma mlynskými kameňmi a myslí na ľudskú slabosť, neposlušnosť, detinskosť a zraniteľnosť – nepretržite a stále dookola. Kto to kedy zažil? Komu sa môže zveriť? Kto by Ho dokázal pochopiť? Stále nenávidí ľudské hriechy a chýbajúcu chrbtovú kosť a bezcharakternosť človeka, stále sa obáva o zraniteľnosť človeka a uvažuje o ceste, ktorá sa pred človekom rozprestiera. Vždy, keď pozoruje slová a skutky človeka, naplní Ho milosrdenstvo a hnev, a vždy Ho pri tomto pohľade rozbolí srdce. Nevinní predsa už znecitliveli, prečo im Boh musí vždy všetko sťažovať? Vetchý človek nemá vôbec žiadnu vytrvalosť, prečo by sa na neho mal Boh tak vytrvalo hnevať? Slabému a bezmocnému človeku už nezostáva žiadna životná sila, prečo by ho mal Boh stále karhať za jeho neposlušnosť? Kto sa dokáže ubrániť hrozbám Boha v nebi? Človek je predsa krehký a Boh v zúfalej núdzi potlačil svoj hnev hlboko do svojho srdca, aby mal človek čas zamyslieť sa nad sebou samým. Človek, ktorý sa ocitol vo vážnych ťažkostiach, však ani v najmenšom neoceňuje Božiu vôľu, bol pošliapaný starým kráľom diablov, no vôbec si to neuvedomuje. Vždy sa stavia proti Bohu, inokedy voči Bohu nepociťuje chlad ani vrelosť. Boh vyslovil toľko slov, no kto ich kedy bral vážne? Človek nerozumie Božím slovám, ostáva ľahostajný a bez túžby a nikdy skutočne nepoznal podstatu starého diabla. Ľudia žijú v podsvetí, v pekle, ale uverili, že žijú v paláci na morskom dne. Prenasleduje ich veľký červený drak, ale myslia si, že sú „obľúbencami“^[6] krajiny; diabol ich zosmiešňuje, ale myslia si, že sa im dostáva mimoriadneho majstrovstva tela. Aká je to banda špinavých, prízemných úbožiakov! Človek mal smolu, ale nevie o tom a v tejto temnej spoločnosti ho stretáva nešťastie za nešťastím,^[7] nikdy sa však z toho neprebudil. Kedy sa zbaví svojej samoľúbosti a otrockej povahy? Prečo je taký ľahostajný k Božiemu srdcu? V tichosti prehliada tento útlak a biedu? Netúži po dni, keď bude môcť zmeniť tmu na svetlo? Či si neželá ešte raz napraviť krivdu voči spravodlivosti a pravde? Je ochotný prizerať sa a nič nerobiť, keď sa ľudia spreneverujú pravde a prekrúcajú fakty? Je ochotný naďalej znášať toto zlé zaobchádzanie? Je ochotný byť otrokom? Je ochotný zahynúť Božou rukou spolu s otrokmi tohto padlého štátu? Kde je tvoje odhodlanie? Kde je tvoja ctižiadosť? Kde je tvoja dôstojnosť? Kde je tvoja bezúhonnosť? Kde je tvoja sloboda? Si ochotný položiť svoj život^[8] za veľkého červeného draka, kráľa diablov? Si ochotný nechať sa umučiť na smrť? Tvár hlbín je chaotická a temná a bežní ľudia, ktorí sú takto postihnutí, zatiaľ volajú do neba a sťažujú sa zemi. Kedy bude človek vedieť pozdvihnúť hlavu? Človek je vycivený a vyziabnutý, ako by mohol bojovať s týmto krutým a tyranským diablom? Prečo neodovzdá svoj život Bohu čo najskôr? Prečo stále váha? Kedy bude môcť dokončiť Božie dielo? Vystavený bezcieľnej šikane a útlaku nakoniec premrhá celý svoj život, prečo sa tak ponáhľa prísť a tak náhli odísť? Prečo si nenechá niečo cenné, čo by mohol odovzdať Bohu? Zabudol na tisícročia nenávisti?

Mnohí ľudia možno nenávidia niektoré z Božích slov alebo k nim možno necítia ani nenávisť, ani záujem. Bez ohľadu na to sa fakty nemôžu stať absurdným zdôvodnením a nikto nesmie vysloviť slová, ktoré sú v rozpore s faktami. Boh sa tentoraz stal telom, aby vykonal takéto dielo, aby dokončil dielo, ktoré ešte musí dokončiť, aby ukončil tento vek, aby tento vek súdil, aby zachránil hlboko hriešnych z mora utrpenia a celkom ich zmenil. Židia pribili Boha na kríž, čím ukončili Božie putovanie v Judei. Nedlho potom sa Boh opäť osobne objavil medzi ľuďmi a potichu prišiel do krajiny veľkého červeného draka. Náboženská obec židovského štátu si totiž už dávno zavesila na stenu Ježišov obraz a ľudia volali: „Pán Ježiš Kristus.“ Netušili, že Ježiš už dávno prijal príkaz svojho Otca, aby sa vrátil medzi ľudí a ukončil druhú etapu svojho diela, ktorá ešte nebola dokončená. Preto boli ľudia pri pohľade na Neho zaskočení: narodil sa uprostred sveta, v ktorom medzitým prešlo mnoho vekov, a objavil sa medzi ľuďmi vyzerajúc úplne obyčajne. V skutočnosti sa s odstupom vekov zmenil Jeho odev a celý vzhľad, akoby sa znovu narodil. Ako mohli ľudia vedieť, že je to ten istý Pán Ježiš Kristus, ktorý zostúpil z kríža a bol vzkriesený? Nenesie ani najmenšiu stopu po zranení, rovnako ako sa Ježiš nijako nepodobal na Jahveho. Dnešný Ježiš už dávno nemá výzor minulých čias. Ako by Ho mohli ľudia poznať? Neveriaci Tomáš stále pochybuje o tom, že je to vzkriesený Ježiš, a stále chce vidieť jazvy po klincoch na Ježišových rukách, prv než sa upokojí; keďže ich nevidí, stále sa vznáša na obláčiku podozrenia a nedokáže nájsť pevnú pôdu pod nohami a nasledovať Ježiša. Úbohý Tomáš – ako mohol tušiť, že Ježiš prišiel vykonať dielo, ktorým Ho poveril Boh Otec? Prečo by mal Ježiš mať jazvy po ukrižovaní? Sú jazvy po ukrižovaní Ježišovým znamením? Prišiel konať vôľu svojho Otca, prečo by mal prísť oblečený a ozdobený ako Žid spred niekoľko tisíc rokov? Mohla by podoba, ktorú na seba Boh berie v tele, brániť Božiemu dielu? Čia je to teória? Prečo by Božie konanie malo byť v súlade s ľudskou predstavivosťou? Jediné, na čo sa Boh pri svojom diele sústreďuje, je jeho účinok. Neriadi sa zákonom a Jeho dielo nemá žiadne pravidlá – ako by to mohol človek pochopiť? Ako by mohol človek dôkladne preniknúť do Božieho diela spoliehajúc sa na svoje predstavy a fantáziu? Preto by bolo najlepšie, keby ste sa utíšili: nerozčuľujte sa nad maličkosťami a nerobte si ťažkú hlavu z vecí, ktoré sú pre vás nové – takto sa aspoň nestrápniš a ľudia sa ti nebudú smiať. Celé tie roky veríš v Boha, a predsa Ho stále nepoznáš. Nakoniec sa ocitáš uvrhnutý do napomínania – ty, ktorý si sa umiestnil ako „triedny premiant“,^[9] si zaradený medzi napomínaných. Radšej nepoužívaj chytré spôsoby, predvádzajúc svoje banálne triky. Vieš so svojou krátkozrakosťou skutočne vnímať Boha, ktorý vidí od večnosti do večnosti? Môžu ti tvoje povrchné skúsenosti umožniť plne nahliadnuť do Božej vôle? Nenamýšľaj si. Boh predsa nie je zo sveta – ako by teda Jeho dielo mohlo byť také, ako očakávaš?

Poznámky pod čiarou:

1. „Osnovateľ všetkého zla“ označuje starého diabla. Táto fráza vyjadruje krajný odpor.

2. „Vznášajú nepodložené obvinenia“ sa vzťahuje na metódy, ktorými diabol škodí ľuďom.

3. „Prísne strážené“ poukazuje na to, že metódy, ktorými diabol škodí ľuďom, sú mimoriadne zlomyseľné a ovládajú ľudí natoľko, že im neostáva žiaden priestor na pohyb.

4. „Vzdialené“ je použité posmešne.

5. „Organizované, jemné vedenie“ je použité posmešne.

6. „Obľúbencami“ sa používa na zosmiešnenie ľudí, ktorí sa zdajú byť ako z dreva a chýba im sebauvedomenie.

7. „Stretáva nešťastie za nešťastím“ naznačuje, že ľudia sa narodili v krajine veľkého červeného draka a nie sú schopní držať hlavu vztýčenú.

8. „Položiť svoj život“ je myslené v hanlivom zmysle.

9. „Triedny premiant“ sa používa na zosmiešnenie tých, ktorí horlivo hľadajú Boha.