Vyrastala som na vidieku s ôsmimi súrodencami. Moja mama mala nalomené zdravie a nemohla pracovať, zatiaľ čo otec sa nestaral o dom ani nezarábal žiadne peniaze. Mohli sme sa živiť len prácou na farme. Všetci okolo nás sa mame a otcovi smiali, že nemajú žiadne zručnosti, a dokonca aj naši príbuzní sa na nás pozerali zvrchu a odmietali mať s nami čokoľvek spoločné. Postupom času som nadobudla pocit, že odkedy žijem v tejto rodine, moje spoločenské postavenie je nízke a patrím do nízkej triedy. Dokonca aj keď som šla von, zvyčajne som sa neodvážila nadviazať rozhovor s inými ľuďmi. Keď som sa vydala, môj manžel bol obyčajný robotník – všetci jeho rovesníci boli sľubnejší než on a vždy, keď nás videli, robili sa dôležitými; niekedy sa o nás vyjadrovali sarkasticky alebo nám dokonca vynadali. Bolo to pre mňa veľmi ťažké a nemala som o sebe príliš vysokú mienku. Až kým som neuverila v Boha a neprečítala si Jeho slová. Vtedy som si uvedomila svoje nesprávne názory a moje srdce našlo oslobodenie.

V roku 2021 som začala šíriť evanjelium. Neskôr som sa stretla s niekoľkými potenciálnymi príjemcami evanjelia, ktorí boli buď šéfmi, alebo kádrami. Boli to všetko ľudia s určitým postavením a statusom. Cítila som sa obmedzená, myslela som si, že podmienky mojej rodiny sú biedne, že nemám žiadne vedomosti ani postavenie a že sa nemôžem rovnať týmto ľuďom s vysokým postavením a statusom. Uvedomovala som si však, že je to moja povinnosť, že to nemôžem odložiť, a tak som sa modlila k Bohu s tým, že som ochotná to urobiť.

Raz som sa chystala šíriť evanjelium jednej šéfke. Keď zistila, že som robotníčka, rázne to odmietla so slovami: „Nech sem nechodí – ja sa stretávam len s ľuďmi s postavením a prestížou.“ Keď som počula tieto slová, niesla som to dosť ťažko a pomyslela som si: „Moje postavenie a status sú nízke, nie som hodná ani toho, aby som sa stretla s potenciálnym príjemcom evanjelia. Ako môžem šíriť evanjelium? Keby som mala nejaké postavenie a status a keby bolo moje rodinné zázemie trochu lepšie, možno by sa na mňa ostatní ľudia nepozerali takto zvrchu.“ Keď som o tom premýšľala, nebola som veľmi ochotná šíriť jej evanjelium. Chcela som sa vrátiť na miesto, kde som žila predtým. Veľa ľudí tam pracovalo manuálne a ich postavenie a status boli približne rovnaké ako moje – nepozerali by sa na mňa zvrchu. Povedala som vodkyni, že šíriť evanjelium je tu ťažké, že ľudia tu majú peniaze a vplyv, ale ja som len obyčajná robotníčka, takže bolo pre mňa ťažké nadviazať s nimi kontakt. Navyše pandemická situácia bola vážna a neexistovala pre mňa možnosť spolupráce. Po návrate som sa už nad tým nezamýšľala, takže záležitosť zostala nevyriešená.

V lete 2022 mi niekto, kto bol vylúčený, poskytol potenciálneho príjemcu evanjelia z náboženskej denominácie. Keď som sa stretla s touto vylúčenou osobou, myslela si, že som nekultivovaná a moje oblečenie je prosté, a tak sa ma spýtala: „Vieš šíriť evanjelium? Rozumieš Biblii?“ Vtedy som si ešte neuvedomovala význam jej slov, a tak som jej úprimne odpovedala: „Šírila som evanjelium medzi veriacimi a trochu rozumiem Biblii.“ Pokračovala: „Nie je to tak, že by som sa na teba pozerala zvrchu; potenciálna príjemkyňa evanjelia to robí… jej rodinné pomery sú dobré a jej postavenie a status sú vysoké!“ Vtedy som to niesla dosť ťažko, mysliac si: „Som vhodne a pekne oblečená; ide len o to, že nemám na sebe honosné oblečenie, preto sa na mňa pozerá zvrchu. Keby to bola potenciálna príjemkyňa evanjelia, určite by sa na mňa pozerala zvrchu. Moje postavenie a status nepostačujú a bude ťažké šíriť evanjelium!“ Pomyslela som si, že keby som mala dobré zázemie, keby boli moje postavenie a status trochu vyššie a keby som mala peniaze a vplyv, potom by šírenie evanjelia nemuselo byť také ťažké. Cítila som sa dosť deprimovaná, a tak som sa modlila, hľadala som Boha a prosila som Ho o vedenie, aby som sa mohla poučiť. Počas hľadania som čítala Božie slová: „Pri šírení evanjelia sa človek často stretne s posmechom, zosmiešňovaním, úškrnmi a očierňovaním, ba dokonca sa ocitne v nejednej nebezpečnej situácii. Niektorých bratov a sestry napríklad udajú alebo unesú zlí ľudia, na ďalších zavolajú políciu a vydajú ich vládnym orgánom. Niektorých možno zatknú a uväznia, zatiaľ čo iných možno ubijú na smrť. Toto všetko sa deje. Keď však teraz o týchto veciach vieme, mali by sme zmeniť svoj postoj k dielu šírenia evanjelia? (Nie.) Šírenie evanjelia je zodpovednosťou a záväzkom každého z nás. Kedykoľvek, nehľadiac na to, čo počujeme, čo vidíme alebo ako s nami zaobchádzajú, musíme vždy zachovávať túto zodpovednosť za šírenie evanjelia. Za žiadnych okolností sa nesmieme vzdať tejto povinnosti pre negativitu alebo slabosť. Povinnosť šíriť evanjelium nie je prechádzka ružovou záhradou, ale prináša so sebou nebezpečenstvá. Pri šírení evanjelia sa nestretnete s anjelmi, mimozemšťanmi či robotmi. Budete čeliť iba zlému a skazenému ľudstvu, živým démonom, beštiám – všetko sú to ľudské bytosti prežívajúce v tomto zlom priestore, v tomto zlom svete, ktoré hlboko skazil satan a odporujú Bohu. V rámci šírenia evanjelia teda existujú najrôznejšie nebezpečenstvá, ani nehovoriac o malichernom očierňovaní, úškrnoch a nedorozumeniach, ktoré sú bežným javom. Ak šírenie evanjelia naozaj vnímaš ako svoju zodpovednosť, ako svoj záväzok a svoju povinnosť, potom dokážeš k týmto veciam pristupovať správne a budeš s nimi aj správne nakladať. Nevzdáš sa pre tieto veci svojej zodpovednosti ani svojho záväzku, ani sa neodkloníš od svojho pôvodného úmyslu šíriť evanjelium a svedčiť o Bohu. Túto zodpovednosť nikdy neodložíš bokom, je to totiž tvoja povinnosť. Ako treba chápať túto povinnosť? Ide o hodnotu a hlavnú povinnosť ľudského života. Šírenie dobrej zvesti o Božom diele v posledných dňoch a evanjelia o Božom diele je hodnotou ľudského života.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Šírenie evanjelia je povinnosť, ku ktorej sú zaviazaní všetci veriaci) Božie slová nám hovoria, že počas šírenia evanjelia je normálne, že sa nám vysmievajú, že nás zosmiešňujú, pohŕdajú nami a ponižujú nás, pretože všetci tí, s ktorými sa stretávame pri šírení evanjelia, sú ľudia skazení satanom. No bez ohľadu na to, s akými okolnosťami alebo ťažkosťami sa stretávame, musíme si zachovať túto zodpovednosť za šírenie evanjelia. Keď som vtedy zistila, že potenciálna príjemkyňa evanjelia ma nechce vidieť, cítila som, že keďže sa moje postavenie a status nevyrovnajú tým jej, a ona by sa na mňa pozerala zvrchu a zahanbila by ma, bude lepšie, keď jej evanjelium nebudem šíriť, aby som sa vyhla poníženiu. Tak to bolo aj dnes. Moje oblečenie bolo obyčajné a nemala som žiadne postavenie ani status; ostatní ľudia sa na mňa pozerali zvrchu a cítila som, že ak budem šíriť evanjelium potenciálnej príjemkyni evanjelia, bude sa na mňa pozerať zvrchu a zahanbí ma. Postupne som sa teda stiahla zo strachu, že by to mohlo negatívne ovplyvniť moju tvár a hrdosť – vinila som z toho svoj chudobný pôvod. Neuvedomovala som si, že je to márne, že problémy spôsobovala moja túžba po reputácii a postavení. Myslela som na tých bratov a sestry, ktorých satanský režim zatýkal a mučil z dôvodu šírenia evanjelia. Znášali mnohé útrapy a niektorí takmer prišli o život, ale mohli sa spoľahnúť na Boha a stáť si pevne za svojím svedectvom. Keď ich prepustili z väzenia, stále šírili evanjelium a vydávali svedectvo o Bohu. Moje útrapy sa s tými ich vôbec nedali porovnať. Prestala som byť ochotná šíriť evanjelium už po malej strate tváre. Zistila som, že svoju povinnosť nekonám úprimne – nevydávala som vôbec žiadne svedectvo. Boh počas svojho diela v posledných dňoch vyjadril milióny slov, aby spasil tých, ktorí v Neho úprimne veria a hľadajú Jeho zjavenie. Ako stvorená bytosť by som mala brať ohľad na Božiu vôľu, šíriť evanjelium a vydávať svedectvo o Bohu, aby ľudia počuli Boží hlas a videli Jeho zjavenie. To je najspravodlivejšie a je to moje poslanie a zodpovednosť. Hoci počas tohto obdobia môžeme zažívať isté útrapy a byť zahanbení, to všetko má hodnotu a zmysel. Teraz, keď som pochopila Božiu vôľu, už som nechcela utiecť ani sa stiahnuť. Bez ohľadu na to, ako sa na mňa potenciálna príjemkyňa evanjelia pozerá zvrchu alebo ma zahanbuje, mala by som sa odpútať od vlastnej tváre a splniť si svoju povinnosť. Zároveň som si uvedomila, že po tom, čo ľudstvo skazil satan, sa ľudia pozerajú len na vonkajší zjav človeka, či má postavenie a status: ak áno, vzhliadajú k nemu a rešpektujú ho, ale ak mu chýba postavenie, peniaze a vplyv, potom sa na neho pozerajú s dešpektom. Toto všetko spôsobila satanova skaza ľudstva. Človek, ktorý bol vylúčený a potenciálna príjemkyňa evanjelia sa na mňa pozerali zvrchu pre moje postavenie a status – bolo to normálne. Keď som si to uvedomila, môj stav sa v istom zmysle zmenil. A neskôr som sa opäť skontaktovala s osobou, ktorá bola vylúčená, a bola ochotná spolupracovať. Skontaktovala som sa s ňou a zistila som, že má veľmi absurdné chápanie a hlavne lipne na svojich vlastných predstavách a domnienkach. Museli sme to vzdať. Vďaka týmto okolnostiam si získala určité sebapoznanie – to je Božia láska.

Potom som si prečítala úryvok z Božích slov a získala som určité poznanie o svojom vlastnom stave. Všemohúci Boh hovorí: „Bez ohľadu na to, akú máš identitu alebo postavenie, všetko je predurčené Bohom. Bez ohľadu na to, aký druh rodiny alebo rodinného zázemia ti Boh predurčil, identita, ktorú zdedíš, nie je ani hanebná, ani úctyhodná. Princíp toho, ako pristupuješ k svojej identite, by nemal byť založený na princípe cti a hanby. Bez ohľadu na to, do akej rodiny ťa Boh umiestni, a bez ohľadu na to, z akej rodiny ti dovolí pochádzať, pred Bohom máš iba jednu identitu a tou je identita stvorenej bytosti. Pred Bohom si stvorená bytosť, takže v Božích očiach sa vyrovnáš hocikomu v spoločnosti, kto má odlišnú identitu a spoločenské postavenie. Všetci ste členmi skazeného ľudstva a všetci ste ľudia, ktorých chce Boh spasiť. A samozrejme, pred Bohom máte všetci rovnakú príležitosť vykonávať svoje povinnosti ako stvorené bytosti a všetci máte rovnakú príležitosť usilovať sa o pravdu a dosiahnuť spásu. Na tejto úrovni, na základe identity stvorenej bytosti, ktorú ti dal Boh, by si nemal mať vysokú mienku o svojej vlastnej identite ani by si na ňu nemal hľadieť zvrchu. Namiesto toho by si mal k svojej identite, ktorá pochádza od Boha – čo je identita stvorenej bytosti – pristupovať správne a byť schopný harmonicky vychádzať s každým ako rovný s rovným a podľa princípov, ktoré Boh učí ľudí a ktorými ich napomína. Bez ohľadu na to, aké je spoločenské postavenie alebo spoločenská identita iných ľudí, a bez ohľadu na to, aké je tvoje vlastné spoločenské postavenie alebo spoločenská identita, každý, kto príde do Božieho domu a predstúpi pred Boha, má len jednu identitu, a to identitu stvorenej bytosti. Preto by sa tí, ktorí majú nízke spoločenské postavenie a identitu, nemali cítiť menejcenní. Bez ohľadu na to, či máš, alebo nemáš talent, bez ohľadu na to, aká vysoká je tvoja kvalita, a bez ohľadu na to, či máš, alebo nemáš schopnosti, mal by si upustiť od svojho spoločenského postavenia. Mal by si tiež upustiť od myšlienok alebo názorov na hodnotenie a triedenie ľudí alebo ich klasifikáciu ako významných, alebo podradných na základe ich rodinného zázemia a rodinnej histórie. Nemal by si sa cítiť menejcenný pre svoju vlastnú nízku spoločenskú identitu a postavenie. Mal by si byť rád, že hoci tvoje rodinné zázemie nie je také mocné a veľkolepé a postavenie, ktoré si zdedil, je nízke, Boh ťa neopustil. Boh pozdvihuje pokorných ľudí z hnojiska a prachu a dáva ti rovnakú identitu, identitu stvorenej bytosti, ako ostatným ľuďom. V Božom dome a pred Bohom sú tvoja identita a postavenie rovnaké ako identita a postavenie všetkých ostatných ľudí, ktorí boli vyvolení Bohom. Keď si to uvedomíš, mal by si sa vzdať svojho komplexu menejcennosti a prestať na ňom lipnúť.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu I. Ako sa usilovať o pravdu (13)) Po prečítaní Božích slov som sa cítila dosť dojatá. V minulosti som si myslela, že ľudia so spoločenským postavením a dobrými rodinnými podmienkami majú vznešené postavenie, že patria k vyššej triede ľudí a že tí, ktorí nemajú postavenie ani status, sú spodinou a patria do nízkej triedy. Tento názor nebol v súlade s pravdou. Od môjho detstva boli pomery v mojej rodine biedne. Nezískala som dobré vzdelanie ani som sa nepriučila žiadnym zručnostiam a počas celého detstva aj v dospelosti sa na mňa ostatní pozerali zvrchu. Po sobáši, keďže bol môj manžel tiež chudobný a nemal žiadne spoločenské postavenie, som mala pocit, že moje postavenie a status sú príliš nízke, a cítila som sa mimoriadne menejcenná. A obzvlášť som závidela tým, ktorí majú postavenie a status, a ctila som si ich. Keď som uverila v Boha, ako robotníčke mi potenciálna príjemkyňa evanjelia nedovolila šíriť jej evanjelium, takže som sa cítila ešte viac obmedzená. Verila som, že môj pôvod je chudobný, moje postavenie nízke a ostatní by ma len zahanbili. Bolo by ťažké šíriť evanjelium, preto som chcela utiecť a stiahnuť sa. V skutočnosti je v Božích očiach každý stvorenou bytosťou, všetci majú rovnaké postavenie a status a neexistuje rozdiel medzi vysoko a nízko postaveným človekom. Ľudia sa zaraďujú do rôznych tried na základe rodinného pôvodu a spoločenského postavenia, ale Boh zaobchádza s každým spravodlivo. Ľudia musia len prijať pravdu, aby ich Boh spasil. Som stvorená bytosť, takže by som si mala plniť svoju povinnosť, a nie byť obmedzovaná postavením a statusom.

Potom mi jeden brat ukázal úryvok Božích slov, ktorý na mňa dosť zapôsobil. Všemohúci Boh hovorí: „Zamyslite sa nad tým – ako by ste mali pristupovať k hodnote, spoločenskému postaveniu a rodinnému zázemiu človeka? Aký je správny postoj, ktorý by ste mali mať? V prvom rade by ste mali z Božích slov vidieť, ako k tejto záležitosti pristupuje On; iba tak porozumiete pravde a nebudete robiť nič, čo je proti pravde. Ako teda Boh nazerá na niekoho rodinné zázemie, spoločenské postavenie, budúce vzdelanie a bohatstvo, ktoré má v spoločnosti? Ak nevidíš veci na základe Božích slov a nemôžeš stáť na strane Boha a prijímať veci od Boha, potom spôsob, akým vidíš veci, bude určite ďaleko od toho, čo zamýšľa Boh. Ak tam nie je veľký rozdiel, len malý nesúlad, potom to nie je problém; ak je spôsob, akým vidíš veci, úplne proti tomu, čo zamýšľa Boh, potom je to v rozpore s pravdou. Pokiaľ ide o Boha, to, čo dáva ľuďom a koľko im dáva, závisí od Neho, a postavenie, ktoré majú ľudia v spoločnosti, je tiež určené Bohom a vôbec nie je vymyslené samotnými ľuďmi. Ak Boh spôsobí, že niekto trpí bolesťou a chudobou, znamená to, že nemá nádej na spásu? Ak má nízku hodnotu a nízke miesto v spoločnosti, Boh ho nespasí? Ak má nízke postavenie v spoločnosti, má potom nízke postavenie v Božích očiach? Nie nevyhnutne. Od čoho to závisí? Závisí to od cesty, po ktorej tento človek kráča, od toho, o čo sa usiluje, a od jeho postoja k pravde a Bohu. Ak má niekto veľmi nízke spoločenské postavenie, veľmi chudobnú rodinu a nízku úroveň vzdelania, no verí v Boha skromným spôsobom a miluje pravdu a pozitívne veci, potom má v Božích očiach vysokú, alebo nízku hodnotu, je cenný, alebo bezcenný? Je cenný. Keď sa na to pozrieme z tejto perspektívy, od čoho závisí niečia hodnota – či už vysoká, alebo nízka, vznešená, alebo prostá? Záleží to od toho, ako ťa vidí Boh. Ak ťa Boh vidí ako niekoho, kto sa usiluje o pravdu, potom máš hodnotu a si cenný – si cenná nádoba. Ak Boh vidí, že sa neusiluješ o pravdu a úprimne sa Mu nevydávaš, potom si bezcenný a nie si hodnotný – si prostá nádoba. Bez ohľadu na to, ako vysoko vzdelaný si alebo aké vysoké je tvoje postavenie v spoločnosti, ak sa neusiluješ o pravdu alebo nerozumieš pravde, potom nikdy nedosiahneš vysokú hodnotu; dokonca aj keď ťa mnohí ľudia podporujú, chvália a zbožňujú, aj tak zostaneš opovrhnutiahodným úbožiakom. Prečo teda Boh vidí ľudí týmto spôsobom? Prečo Boh vidí takú ‚vznešenú‘ osobu s takým vysokým postavením v spoločnosti, ktorú chváli a obdivuje toľko ľudí a ktorá má dokonca aj takú vysokú prestíž, ako prostú? Prečo je spôsob, akým Boh vidí ľudí, úplne v rozpore s názormi, ktoré majú ľudia o druhých? Stavia sa Boh proti ľuďom zámerne? Rozhodne nie. Je to preto, lebo Boh je pravda, Boh je spravodlivosť, kým človek je skazený a nemá pravdu ani spravodlivosť; Boh meria človeka podľa svojej vlastnej normy a Jeho normou na meranie človeka je pravda.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Siedmy bod: Sú podlí, zákerní a nečestní (Prvá časť)) Z Božích slov som pochopila, že miesta a rodiny, do ktorých sa ľudia rodia, sú určené Bohom, nie je to niečo, čo si ľudia môžu vybrať, preto by sa mali podriadiť Božej zvrchovanosti a usporiadaniu. Boh sa nepozerá na spoločenské postavenie ani vzdelanie ľudí, či už je vysoké alebo nízke. Pozerá sa na to, či ľudia dokážu praktizovať Jeho slová a konať svoju povinnosť podľa pravdy-princípov. Ak má niekto vysoké spoločenské postavenie a jeho rodinné zázemie je dobré, ale neusiluje sa o pravdu ani ju neprijíma, Boh ho nespasí. Ak niekto nemá žiadne vedomosti ani postavenie, ale miluje pozitívne veci, dokáže prijať pravdu a koná podľa Božích slov, potom si ho Boh bude ceniť. Boh sa pozerá na ľudské srdcia a ich postoj k pravde. Nezáleží na tom, aké vysoké je niečie spoločenské postavenie, ak dokáže predstúpiť pred Boha, čítať Jeho slová, chce Ho spoznať a plniť si povinnosť stvorenej bytosti, je v Božích očiach vznešený. Všetci tí, ktorí pred Boha nepredstupujú, sú nízki a bezcenní. Keďže ma Boh mohol pozdvihnúť a mohla som prijať Jeho milosť, plniac si povinnosť stvorenej bytosti, mala by som si vážiť príležitosť, ktorú mi Boh dáva, aby som si splnila svoju vlastnú povinnosť.

Neskôr som si prečítala Božie slová: „Bez ohľadu na to, či ti tvoja rodina prináša slávu, alebo hanbu, alebo či identita a spoločenské postavenie, ktoré zdedíš po svojej rodine, sú vznešené, alebo podradné, pokiaľ ide o teba, táto rodina nie je nič viac než to. Neurčuje, či môžeš porozumieť pravde, či sa môžeš usilovať o pravdu alebo či sa môžeš vydať na cestu usilovania sa o pravdu. Ľudia by ju preto nemali považovať za veľmi dôležitú záležitosť, pretože neurčuje osud človeka ani jeho budúcnosť a ešte menej určuje cestu, ktorou sa človek uberá. Identita, ktorú zdedíš po svojej rodine, môže okrem iného určiť iba tvoje vlastné pocity a vnímanie. Bez ohľadu na to, či identita, ktorú zdedíš po svojej rodine, je niečo, čím pohŕdaš alebo čím sa oplatí chváliť, nemôže určiť, či budeš schopný vydať sa na cestu usilovania sa o pravdu. Takže pokiaľ ide o usilovanie sa o pravdu, nezáleží na tom, akú identitu alebo spoločenské postavenie zdedíš po svojej rodine. Aj keď sa pre identitu, ktorú zdedíš, cítiš nadradený a poctený, nestojí za zmienku. Alebo ak ti dáva pocity hanby, menejcennosti a nízkej sebaúcty, neovplyvní to tvoje úsilie o pravdu. Nie je to tak? (Áno.) Ani v najmenšom to neovplyvní tvoje úsilie o pravdu a neovplyvní to ani tvoju identitu stvorenej bytosti pred Bohom. Naopak, bez ohľadu na to, akú identitu a spoločenské postavenie zdedíš po svojej rodine, z Božieho pohľadu má každý rovnakú príležitosť na spásu a vykonáva svoju povinnosť a usiluje sa o pravdu s rovnakým postavením a identitou. Identita, ktorú zdedíš po svojej rodine, či už je úctyhodná, alebo hanebná, neurčuje tvoju ľudskú prirodzenosť a neurčuje ani cestu, ktorou sa vydáš. Ak jej však prikladáš veľkú dôležitosť a považuješ ju za nevyhnutnú súčasť svojho života a bytia, potom sa jej budeš pevne držať, nikdy sa jej nepustíš a budeš sa ňou pýšiť. Ak je identita, ktorú zdedíš po svojej rodine, vznešená, potom ju budeš považovať za určitý druh kapitálu, zatiaľ čo v prípade, že identita, ktorú zdedíš po svojej rodine, je nízka, budeš ju považovať za hanebnú vec. Bez ohľadu na to, či je identita, ktorú zdedíš po svojej rodine, vznešená, slávna, alebo hanebná, je to len tvoje osobné chápanie a je to len výsledok nazerania na túto otázku z pohľadu tvojej skazenej ľudskej prirodzenosti. Sú to len tvoje vlastné pocity, vnímanie a chápanie, ktoré nie sú v súlade s pravdou a nemajú s pravdou nič spoločné. Nie je to kapitál pre tvoje úsilie o pravdu a, samozrejme, nie je to prekážka v tvojom úsilí o pravdu. Ak je tvoje spoločenské postavenie vznešené a ušľachtilé, neznamená to, že je kapitálom pre tvoju spásu. Ak je tvoje spoločenské postavenie nízke a podradné, neznamená to, že je prekážkou v tvojom úsilí o pravdu, nieto ešte prekážkou v tvojom úsilí o spásu.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu I. Ako sa usilovať o pravdu (12)) Po prečítaní Božích slov som si uvedomila, že rodina a spoločenské postavenie nemajú nič spoločné s tým, že ľudia veria v Boha, usilujú sa o pravdu a prijímajú spásu. Šírenie evanjelia nemá navyše nič spoločné s postavením a statusom človeka, ale súvisí s jeho postojom k svojej povinnosti, ako aj s tým, či pri šírení evanjelia dokáže v duchovnom spoločenstve jasne hovoriť a svedčiť o Božom diele a či potenciálni príjemcovia evanjelia úprimne veria v Boha, pretože len tí, ktorí úprimne veria v Boha, sú Božími ovcami a len oni môžu počuť a chápať Boží hlas. Spomenula som si na brata z filmu o evanjeliu, ktorý bol katolíckym kňazom s dosť vysokým postavením a statusom. Keď mu bratia a sestry šírili evanjelium, nepozeral na to, aké majú postavenie a status, ale počul Božie slová a bol ochotný hľadať a skúmať. Zistil, že je to Boží hlas, a prijal ho. Zistila som, že to, čo ľudia chcú počuť, sú Božie slová a pravda. Dôvod, prečo som sa často cítila obmedzovaná svojím nízkym postavením a statusom, bol ten, že v mojom srdci nebolo miesto pre Boha a nevnímala som veci na základe Božích slov. Vtedy som pochopila, že som stvorená bytosť a šírenie evanjelia je mojou povinnosťou a záväzkom. Bez ohľadu na to, či boli postavenie a status potenciálneho príjemcu evanjelia vysoké alebo nízke, všetci to boli skazení ľudia, ktorí potrebujú Božiu spásu. Mojou povinnosťou bolo svedčiť o tom, čo hovorí a koná Boh. To, či to môžu prijať, záviselo od toho, či boli Božími ovcami. Ak by nimi boli, prirodzene by mohli počuť a chápať Boží hlas.

V auguste 2023 ma jedna sestra požiadala, aby som šírila evanjelium potenciálnej príjemkyni evanjelia. Keď som zistila, že rodina tejto príjemkyne evanjelia je bohatá a vplyvná a jeden z jej členov je vojenský úradník, moja prvá myšlienka bola, že moje vlastné postavenie a status sú nízke, že medzi nami je príliš veľká priepasť a že nemôžem spolupracovať. Čo ak by sa na mňa pozerala zvrchu a nebola by ochotná počúvať moje svedectvo? Spomenula som si na pocit, keď sa mi vysmievali a pozerali na mňa zvrchu, takže som veľmi nechcela dostať sa do kontaktu s vysoko postavenými ľuďmi. Potom som si spomenula na tieto Božie slová: „Ako teda Boh nazerá na niekoho rodinné zázemie, spoločenské postavenie, budúce vzdelanie a bohatstvo, ktoré má v spoločnosti? Ak nevidíš veci na základe Božích slov a nemôžeš stáť na strane Boha a prijímať veci od Boha, potom spôsob, akým vidíš veci, bude určite ďaleko od toho, čo zamýšľa Boh.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Siedmy bod: Sú podlí, zákerní a nečestní (Prvá časť)) Uvedomila som si, že sa stále cítim obmedzená postavením a statusom, že by som sa mala na veci pozerať na základe Božích slov. Bez ohľadu na to, aké vysoké môže byť postavenie a status potenciálneho príjemcu evanjelia, v Božích očiach sme všetci stvorené bytosti, všetky naše skazené povahy sú rovnaké a všetci potrebujeme Božiu spásu. Stačilo mi spoliehať sa na Boha a vložiť do spolupráce všetko. Pokiaľ ide o možnosť potenciálneho prijímateľa evanjelia prijať evanjelium, to bolo v Božích rukách. Keď som o tom premýšľala, už som sa necítila obmedzená. Neskôr, keď som šla šíriť evanjelium tejto príjemkyni evanjelia, cítila som sa veľmi pokojne, premýšľala som iba, ako ju získať. Kto by si bol pomyslel, že nás privíta tak vľúdne. Prečítala som jej slová Všemohúceho Boha, hovorila som s ňou v duchovnom spoločenstve a svedčila som o Jeho diele v posledných dňoch. Počúvala a bola schopná chápať. Keď som sa jej po štvrtýkrát prihovorila v duchovnom spoločenstve, povedala: „Sestra, rada počúvam tvoje kázanie, môžeš ma navštevovať každý deň. Ak privedieš ľudí na stretnutie, potom príď do môjho domu na piate poschodie. Hneď ti to tu ukážem.“ Keď som videla, že mi nielenže nedala studenú sprchu, ale dokonca bola ochotná skúmať Božie dielo, cítila som sa veľmi dojatá. Tí, ktorí úprimne veria v Boha, počujú Božie slová a pravdu; aby dosiahli výsledky, stačí, aby sme jasne viedli duchovné spoločenstvo a vydávali svedectvo o Božom diele. Ak sú Božími ovcami, potom môžu počuť a chápať Boží hlas a môžu predstúpiť pred Boha. Nezáleží na tom, aké je ich postavenie a status v spoločnosti. Neskôr, keď som sa pri šírení evanjelia stretla s potenciálnym príjemcom evanjelia s vysokým postavením a statusom, na základe Božích slov a princípov som posúdila, či ide o človeka, ktorému možno šíriť evanjelium. Ak to bol niekto, kto úprimne verí v Boha, spolupracovala som celým srdcom, hovorila som v duchovnom spoločenstve o Božom diele a vydávala o ňom svedectvo. Už som sa necítila obmedzená postavením a statusom a moje srdce našlo oslobodenie. Bohu vďaka!