Wu Nan, Čína

V máji 2023 ma vybrali za cirkevnú vodkyňu. Keď som premýšľala o tom, že byť vodkyňou znamená byť zodpovedná za všetky aspekty práce, a že som predtým nikdy nebola vodkyňou a nepoznala som rôzne druhy práce, uvažovala som, koľko úsilia to bude stáť, aby som túto prácu robila dobre, a akú cenu budem musieť zaplatiť. Rozmýšľala som, že si nájdem výhovorku, aby som túto úlohu odmietla, ale bratia a sestry si ma vybrali a bolo by príliš nerozumné hľadať výhovorky a odmietnuť. S touto myšlienkou som už nič viac nepovedala. Videla som, že sestra Chen Jing, s ktorou som spolupracovala, bola vodkyňou už mnoho rokov a vyznala sa vo všetkých aspektoch práce, takže kedykoľvek som mala otázky, spýtala som sa Chen Jing a ona mi poradila, ako veci riešiť. Cítila som sa veľmi šťastná, že mi pomáha. Predtým, keď som robila prácu zameranú na jednu úlohu, niesla som hlavnú zodpovednosť a musela som sa o všetko starať sama, ale teraz, keď so mnou spolupracovala Chen Jing, ona riešila a zvládala ťažké a zložité problémy, takže mi stačilo len nechať sa ňou viesť a pomáhať jej. Hoci bolo pracovné zaťaženie značné, s Chen Jing po boku sa mi to nezdalo príliš ťažké. Chen Jing bola zodpovedná za viac práce ako ja a niekedy som videla, že je toho na ňu priveľa, no pomyslela som si: „Keďže nepoznám prácu, za ktorú je Chen Jing zodpovedná, nemôžem jej pomôcť. Aj tak je vodkyňou už dlho, takže tí, ktorí dokážu urobiť viac práce, by mali robiť viac!“ Takže keď Chen Jing narazila vo svojej práci na ťažkosti, len občas som sa podelila o nejaké názory a problémami som sa veľmi nezaoberala.

Jedného dňa v auguste bola Chen Jing zrazu povýšená. Keď som počula, že Chen Jing bude preložená, okamžite som pocítila tlak. Zaúčala som sa len niekoľko mesiacov a s mnohými vecami som si nevedela rady. Kým pri mne bola Chen Jing, mohla som sa jej v prípade ťažkostí opýtať, tak ako dokážem niesť tieto zodpovednosti, ak odíde? Nechcela som, aby Chen Jing odišla, ale vyšší vodcovia to už zariadili, takže som to musela prijať. Pri pomyslení, že budem musieť zvládnuť všetku prácu sama, som sa však cítila preťažená a mala som hroznú náladu. Pomyslela som si: „Nechápem prácu, za ktorú bola Chen Jing zodpovedná, a budem sa musieť so všetkým oboznámiť úplne od nuly. Koľko utrpenia budem musieť zniesť? Akú cenu budem musieť zaplatiť?“ Cítila som sa veľmi stiesnene. Po odchode Chen Jing som musela podávať správy o práci sama, ale keďže som sa o mnohé z úloh nezaujímala ani som sa nimi veľmi nezaoberala, kým tam bola Chen Jing, tak som tieto úlohy nepoznala a musela som stráviť veľa času oboznamovaním sa s nimi a ich postupným zvládnutím. Cítila som sa fyzicky vyčerpaná a psychicky ešte viac vysilená, a neubránila som sa pocitom odporu a nespokojnosti s vyššími vodcami. Pomyslela som si: „Prečo sa na veci nepozeráte z môjho pohľadu? Predtým som nikdy nebola vodkyňou a zaúčala som sa len krátko, takže túto povinnosť nedokážem konať samostatne. Chen Jing bola vodkyňou mnoho rokov a bola zručná vo všetkých aspektoch práce, prečo ste ju preložili a nechali ma tu úplne samu?“ Čím viac som o tom premýšľala, tým viac som cítila bolesť a stiesnenosť. Mala som pocit, akoby mi na hrudi ležal ťažký kameň, pre ktorý sa mi ťažko dýchalo. Uvedomila som si, že vyhovujem svojmu telu, a tak som sa v srdci modlila k Bohu a prosila Ho, aby ma osvietil a viedol k sebapoznaniu a podriadeniu.

Počas jednej zo svojich duchovných pobožností som si prečítala Božie slová: „Keď sa antikristi stretnú s Kristovými slovami, prikázaniami alebo princípmi, o ktorých hovorí v duchovnom spoločenstve – len čo im to spôsobí ťažkosti alebo sa od nich vyžaduje utrpenie či zaplatenie ceny – ich prvou reakciou je odolávanie a odmietanie, pričom v srdci pociťujú odpor. Keď však ide o veci, ktoré sú ochotní urobiť alebo z ktorých majú prospech, ich postoj nie je rovnaký. Túžbou antikristov je dopriať si pohodlie a vyniknúť, ale potešia sa a prijímajú šťastne a ochotne, keď čelia telesnému utrpeniu, musia zaplatiť cenu alebo dokonca riskujú, že urazia iných? Môžu vtedy dosiahnuť absolútnu podriadenosť? Ani v najmenšom; ich postoj sa vyznačuje úplnou neposlušnosťou a spurnosťou. Keď ľudia ako antikristi čelia veciam, ktoré nechcú robiť, veciam, ktoré nie sú v súlade s ich preferenciami, vkusom alebo vlastnými záujmami, ich postoj ku Kristovým slovám sa stáva postojom absolútneho odmietnutia a odolávania, bez stopy podriadenosti.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Desiaty bod (Štvrtá časť)) Boh odhaľuje, že antikristi pristupujú k situáciám, ktoré ovláda a usporadúva Boh, podľa svojich vlastných preferencií a túžob, vždy zvažujú, či to prospieva ich telu, prijímajú len to a podriaďujú sa len tomu, čo je pre nich výhodné, a ak im situácia neprináša úžitok alebo im spôsobuje utrpenie, nedokážu sa podriadiť, dokonca sa sťažujú a cítia odpor, pričom sa sťažujú na Boha. Správala som sa presne ako antikrist; vo svojich povinnostiach som na prvé miesto kládla len svoje telesné záujmy. Keď som spolupracovala s Chen Jing, ona riešila a zvládala všetky ťažkosti, takže som nemusela vynakladať príliš veľa úsilia a dokázala som to prijať a podriadiť sa. Keď Chen Jing povýšili a ja som musela zvládať prácu cirkvi sama, musela som skutočne trpieť a platiť cenu vo všetkých aspektoch práce, a tak som sa nedokázala podriadiť. Nechcela som, aby Chen Jing odišla, a sťažovala som sa, že vodcovia nemajú pochopenie pre moje ťažkosti. Hoci som pôsobila zaneprázdnená svojimi povinnosťami, moje srdce bolo plné odolávania a reptania a neustále som mala pocit, že tlak pri konaní tejto povinnosti je príliš veľký. Keď som uvažovala o tom, ako vyšší vodcovia preložili Chen Jing na základe potrieb práce cirkvi, uvedomila som si, že toto usporiadanie bolo v súlade s princípmi, no ja som odolávala a bola nespokojná. Nebolo to podriadenie sa pravde, ale odolávanie Bohu.

Potom som premýšľala o tom, ako som už vyše troch mesiacov vykonávala vodcovské povinnosti, ale stále som nedokázala pochopiť prácu, ktorá sa od cirkevnej vodkyne vyžaduje. O práci, za ktorú bola zodpovedná Chen Jing, ani nehovoriac – len čiastočne som rozumela práci, za ktorú som bola zodpovedná ja sama. Počas uplynulých mesiacov som žila v stave oddávania sa pohodliu a pretĺkania sa bez väčšieho pochopenia. Prečítala som si Božie slová týkajúce sa môjho stavu: „Ak sa ľudia neustále snažia o fyzické pohodlie a šťastie, ak sa neustále usilujú o fyzické šťastie a pohodlie a nechcú trpieť, potom aj malé fyzické utrpenie, utrpenie o trochu väčšie ako u iných alebo pocit, že sú trochu viac prepracovaní ako zvyčajne, by v nich vyvolali pocit represie. To je jedna z príčin represie. Ak ľudia nepovažujú malé fyzické utrpenie za veľký problém a neusilujú sa o fyzické pohodlie, ale namiesto toho sa usilujú o pravdu a snažia sa plniť si povinnosti, aby uspokojili Boha, fyzické utrpenie nebudú pociťovať často. Aj keď sa občas cítia trochu zaneprázdnení, unavení alebo vyčerpaní, keď si v noci pospia, zobudia sa s lepším pocitom a následne budú pokračovať vo svojej práci. Zamerajú sa na svoje povinnosti a prácu; trochu fyzickej únavy nebudú považovať za významný problém. Keď sa však v myslení ľudí objaví problém a neustále sa usilujú o fyzické pohodlie, vždy, keď ich fyzické telá zažívajú miernu krivdu alebo nemôžu nájsť uspokojenie, objavia sa v nich určité negatívne emócie.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Ako sa usilovať o pravdu (5)) „Bez ohľadu na to, aká práca mu je zverená – či je dôležitá, alebo obyčajná, ťažká, alebo jednoduchá –, vždy je povrchný, lenivý a úlisný. Keď sa vyskytnú problémy, snaží sa zodpovednosť za ne preniesť na iných ľudí; nepreberá žiadnu zodpovednosť a naďalej chce žiť ako parazit. Nie je zbytočným odpadom? Kto v spoločnosti nemusí byť odkázaný na seba, aby prežil? Keď človek dospeje, musí sa o seba postarať sám. Jeho rodičia si svoju zodpovednosť splnili. Aj keby ho rodičia boli ochotní podporovať, bolo by mu to nepríjemné. Mal by vedieť uznať, že jeho rodičia si svoje poslanie vychovať deti splnili a že sú dospelí a zdatní, takže by mali byť schopní žiť nezávisle. Nemal by mať dospelý človek aspoň toľko rozumu? Ak má niekto naozaj rozum, nemohol by sa naďalej priživovať na svojich rodičoch; bál by sa výsmechu ostatných a zahanbenia. Má teda niekto, kto miluje pohodu a nenávidí prácu, rozum? (Nie.) Vždy chce niečo zadarmo, nikdy si nechce splniť žiadnu zodpovednosť, želá si, aby mu do úst padali pečené holuby, chce tri riadne jedlá denne, a chce, aby ho niekto obsluhoval a on si mohol užívať jedlo a nápoje bez toho, aby čo i len pohol prstom. Nie je to zmýšľanie parazita? A majú ľudia, ktorí sú parazitmi, svedomie a rozum? Majú dôstojnosť a integritu? Rozhodne nie; sú to všetko príživníci a naničhodníci, zvery bez svedomia a rozumu. Ani jeden z nich nie je spôsobilý na to, aby zostal v Božom dome.“ (Slovo, zv. V: Zodpovednosti vodcov a pracovníkov. Zodpovednosti vodcov a pracovníkov (8)) Boh hovorí, že keď človek s normálnym rozumom dosiahne dospelosť a môže žiť nezávisle, mal by sa dokázať uživiť vlastnou prácou, ale ten, kto miluje pohodlie a nenávidí prácu, aj keď je schopný prežiť, tak nebude ochotný pracovať a bude žiť na úkor rodičov. Takíto ľudia sú ako paraziti. Chýba im integrita a dôstojnosť a nezaslúžia si žiť. Správala som sa presne ako tí ľudia žijúci na úkor rodičov, ako to odhaľuje Boh. Pri spolupráci s Chen Jing mi chýbala motivácia a vo všetkom som sa spoliehala na ňu, a keď sa v práci cirkvi vyskytli ťažkosti a problémy, presunula som ich na Chen Jing, aby ich vyriešila, aby som sa nemusela namáhať a mala pokoj. Po preložení Chen Jing som videla, že sa musím sama starať o všetku prácu a riešiť ju, takže som cítila bolesť a stiesnenosť a bola som neochotná to prijať a podriadiť sa tomu, a dokonca som si chcela Chen Jing nechať pri sebe, aby som nemusela trpieť a platiť cenu. Boh hovorí: „Zamerajú sa na svoje povinnosti a prácu; trochu fyzickej únavy nebudú považovať za významný problém. Keď sa však v myslení ľudí objaví problém a neustále sa usilujú o fyzické pohodlie, vždy, keď ich fyzické telá zažívajú miernu krivdu alebo nemôžu nájsť uspokojenie, objavia sa v nich určité negatívne emócie.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Ako sa usilovať o pravdu (5)) Moje telo bolo také lenivé, že keď sa pracovný tlak zvýšil, cítila som stiesnenosť a odpor. Môj hlavný problém spočíval v mojich myšlienkach a názoroch. Satanove vštepované myšlienky typu „život je krátky, tak si ho uži, kým môžeš“ a „dopraj si, kým si nažive“, ma ovládali, stala som sa preto veľmi sebecká a lenivá, chcela som sa len odávať telu, spoliehať sa na iných a užívať si ovocie ich práce. Sama som nechcela znášať žiadne ťažkosti a chcela som len žiť ako parazit alebo príživník, ktorý sa nechá vydržiavať rodičmi, pričom som verila, že takýto život je pohodlný. Počas uplynulých mesiacov malo moje telo pokoj, ale vo svojej povinnosti som neurobila žiadny pokrok a získala som len veľmi málo pravdy. Ako vodkyňa som mala niesť na pleciach celú prácu spolu so svojou partnerkou, ale bola som lenivá, oddávala som sa telesnému pohodliu, málo som prispievala k svojej povinnosti a dokonca ani moja práca nebola na požadovanej úrovni. Premýšľala som o tom, ako všetci opovrhujú príživníkmi v sekulárnom svete, ktorí sa nechajú vydržiavať rodičmi, uspokojujú telo, ale žijú bez integrity a dôstojnosti, a že aj ich rodičia sa hanbia za to, že majú takéto deti. Ak by som nezmenila toto lenivé, parazitické zmýšľanie, Boh by ku mne iste cítil odpor a znechutenie, bola by som vyradená z radov tých, ktorí si konajú povinnosti, a stratila by som šancu byť spasená. Keď som videla, aké vážne sú následky života podľa satanových myšlienok a názorov, chcela som sa spoliehať na Boha, aby som zmenila svoj stav, v akom som konala svoju povinnosť.

Neskôr som si prečítala Božie slová a získala cestu praktizovania. Všemohúci Boh hovorí: „Ak si odhodlaný človek, ak vieš zaobchádzať so zodpovednosťou a s povinnosťami, ktoré by mali ľudia niesť, s vecami, ktoré musia dosiahnuť ľudia s normálnou ľudskou prirodzenosťou, a s vecami, ktoré musia docieliť dospelí, ako s cieľmi a úlohami svojho usilovania sa, a ak dokážeš niesť na pleciach svoje povinnosti, potom sa nebudeš sťažovať bez ohľadu na to, akú cenu zaplatíš a akú bolesť znesieš. Pokiaľ ich budeš považovať za Božie požiadavky a úmysly, budeš schopný zniesť akékoľvek utrpenie a budeš dobre plniť svoju povinnosť. Aké by bolo v tom čase tvoje duševné rozpoloženie? Bolo by iné. V srdci by si cítil pokoj a stabilitu a prežíval by si radosť. Vidíš, ľudia už len vďaka tomu, že hľadajú, ako žiť normálnu ľudskú prirodzenosť, a usilujú sa o plnenie svojej zodpovednosti, záväzkov a poslania, ktoré by ľudia s normálnou ľudskou prirodzenosťou mali niesť a prijať, pociťujú v srdci pokoj a radosť a zažívajú potešenie. Ešte ani nedosiahli bod, v ktorom záležitosti vykonávajú podľa princípov a získavajú pravdu, a už prešli určitou zmenou. Takíto ľudia majú svedomie a rozum. Sú to čestní ľudia, ktorí dokážu prekonať akúkoľvek ťažkosť a prijať akúkoľvek úlohu. Sú to Kristovi dobrí vojaci, prešli výcvikom a žiadna ťažkosť ich nemôže poraziť. Povedzte Mi, čo si myslíte o takomto správaní? Nie sú títo ľudia statoční? (Sú.) Sú statoční a ľudia ich obdivujú.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Ako sa usilovať o pravdu (5)) Božie slová mi ukázali cestu praktizovania. Každý dospelý človek so svedomím a rozumom by mal zniesť tlak a vziať na seba prácu bez ohľadu na to, aké ťažkosti sa v nej vyskytnú. Len tí, ktorí si dobre konajú povinnosti ako stvorené bytosti, sú čestní a poriadni ľudia. Premýšľala som o tom, že keď Boh prikázal Noemovi postaviť archu, Noe predtým nikdy ani len nevidel, ako archa vyzerá, a čelil nevídaným ťažkostiam, ale nepremýšľal o tom, koľko utrpenia znesie alebo akú cenu bude musieť zaplatiť, a sústredil sa len na to, ako splniť poverenie, ktoré mu dal Boh. V tom čase neexistovali žiadne pokročilé stroje a Noe musel nájsť drevo, zoťať stromy a premeniť ich na materiál na stavbu lode, a žiadny z týchto krokov nebol taký jednoduchý alebo ľahký, ako by sme si mohli predstavovať. V Noemovej mysli však bola len jedna myšlienka, a to ako postaviť archu čo najrýchlejšie podľa Božích pokynov. Keď som porovnala Noemov charakter so svojím vlastným, cítila som sa zahanbená. Boh hovoril veľmi jasne o všetkých princípoch spojených s touto mojou povinnosťou. Ak by sa vyskytli nejasnosti, mohla som požiadať o vedenie vyšších vodcov a k dispozícii bolo množstvo odborných vedomostí, z ktorých sa dalo čerpať a učiť sa. Stačilo by len vynaložiť viac času a úsilia a mohla by som svoju povinnosť konať dobre. Pri konaní povinnosti vodkyne som mala robiť rôzne druhy práce, ale moja lenivosť a nedostatok motivácie spôsobili, že som bola ľahostajná k práci, za ktorú bola zodpovedná Chen Jing, a nezapájala som sa do nej. No teraz, po preložení Chen Jing, som bola nútená vytvoriť si zmysel pre znášanie bremena, aby som kontrolovala prácu a riešila problémy, čo by mi pomohlo a podporilo by to moje praktizovanie pravdy a vstup do princípov. Keby Chen Jing nebola preložená, stále by som žila v stave spoliehania sa na iných a neurobila by som veľký pokrok ani by som nezačala samostatne premýšľať a riešiť problémy. Keď som o niečo viac pochopila Boží úmysel, do veľkej miery to zmiernilo moje stiesnené pocity.

Keď som sa jedného dňa v septembri dozvedela, že ČKS v rovnakom čase zatkla niekoľko bratov a sestier, okamžite ma to zasiahlo a pomyslela som si: „V minulosti to bola vždy Chen Jing, kto v cirkvi riešil následky zatýkania, ale teraz budem musieť následky riešiť sama a budem tiež musieť hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde a riešiť stavy bratov a sestier žijúcich v strachu. Budem musieť vynaložiť veľa úsilia a zaplatiť vysokú cenu! Bude to veľmi bolestivé. Bolo by oveľa lepšie, keby Chen Jing neodišla, potom by som sa s tým nemusela trápiť.“ Keď som takto premýšľala, uvedomila som si, že opäť žijem v stave uspokojovania tela, a tak som sa v tichosti pomodlila k Bohu. Premýšľala som o zatknutí bratov a sestier a o tom, že Božím úmyslom bolo, aby som následky vyriešila riadne a čo najrýchlejšie s cieľom ochrániť bezpečnosť kníh Božích slov a bratov a sestier, podporiť bratov a sestry, ktorí boli negatívni a slabí, a pomôcť im. Hoci to mohlo byť fyzicky únavné, táto náhla situácia bola pre mňa skúškou a mohla rozvíjať moju schopnosť riešiť záležitosti samostatne. S touto myšlienkou som rýchlo prediskutovala a zariadila veci s bratmi a sestrami, zisťovala som, či sú knihy Božích slov v bezpečí, bezodkladne som zariadila presun ohrozených bratov a sestier, a keď sa vyskytli nejaké nejasnosti, požiadala som o vedenie vyšších vodcov. Následky sa podarilo rýchlo vyriešiť a záujmy cirkvi neboli značne poškodené. Neskôr, keď cirkev opäť čelila zatýkaniu, už som vedela, ako to riešiť.

Toto preloženie povinnosti mojej partnerky zjavilo moju prirodzenosť oddávať sa pohodliu a tiež mi to ukázalo, ako veľmi som sa spoliehala na iných. Keby som neprešla takouto situáciou, doteraz by som neurobila žiadny pokrok. Moje súčasné pochopenie a to, čo som získala, je výsledkom Božích slov. Bohu vďaka!