Oslobodenie spod bremena vďačnosti za láskavosť

26. 04. 2024

Otec mi zomrel, keď som mala deväť rokov, a mama ma spolu s ďalšími štyrmi súrodencami musela vychovávať v ťažkých podmienkach. Mojej tete nás bolo ľúto a často nám nosila jedlo a iné potrebné veci. Vždy, keď niečo priniesla, mama sa vždy postarala o to, aby sme ju všetci zahrnuli vďačnosťou, a učila nás, aby sme nikdy nezabúdali na dobré skutky iných, aby sme sa odvďačili za každú láskavosť a boli vďační a nikto nás za chrbtom neohováral a nevravel, že sme nevďační. Hoci sme prežívali ťažké časy, mama sa s tetou vždy podelila o to málo, čo sme mali, aby sa jej odvďačila. Keď som bola staršia, často som počula ľudí hovoriť: „Videli ste, ako sa ten a ten, ktorému pomohli, keď to najviac potreboval, za to o niekoľko rokov odvďačil? Videli ste, ako ten a ten, ktorému pomohli, nemá svedomie a neprejavuje vďaku? Je to nevďačný darebák.“ Postupne som sa tiež začala riadiť týmto názorom a myslela som si, že za láskavosť sa musím odvďačiť, inak budem nevďačná a ostatní mnou budú pohŕdať a opovrhovať. Keď som sa stala veriacou, vedela som síce, že by som s ľuďmi a vecami mala zaobchádzať podľa Božích slov, tradičné predstavy odovzdávané z generácie na generáciu však boli zakorenené hlboko v mojom srdci, až tak, že som sa týmito názormi riadila pri svojej povinnosti, v dôsledku čoho som narušila prácu cirkvi a upozornili ma na spáchanie priestupku.

Keď v auguste 2021 cirkev vydala opatrenia na očistné práce, v duchovnom spoločenstve sa začalo hovoriť o rozlišovaní ľudí a moju staršiu švagrinú Fang Ling označili za neveriacu. Vôbec ma to neprekvapilo. Hoci bola roky veriaca, neusilovala sa o pravdu a často narúšala cirkevný život. Počas zhromaždení stále ostatných ohovárala, a keď sme začali čítať Božie slová, zaspala. Po skončení nemala v duchovnom spoločenstve o čom hovoriť. Keď narazila na niečo, čo nebolo podľa jej predstáv, nikdy nehľadala pravdu, neprijala to ako niečo, čo pochádza od Boha nikdy sa nad sebou nezamýšľala. Neustále ľudí a veci podrobne skúmala a obhajovala sa. Keď hostila zhromaždenie a počula vodcu hovoriť v duchovnom spoločenstve o rušivom správaní určitých ľudí, povedala im, čo vravel, a oni mali potom voči nemu predsudky a mysleli si, že sa k nim správa zle. Vodca rozobral, ako to robila a ako narúšala a vyrušovala cirkevný život, ona však necítila žiadnu vinu a na svoju obhajobu dokonca uvádzala najrôznejšie argumenty. Tvrdila, že len hovorí pravdu a nechápe, ako to narúša cirkevný život.

Na jednom zhromaždení sme hovorili v duchovnom spoločenstve o rozpoznaní Liu Hui – ženy môjho staršieho brata. Odhalili ju ako neveriacu so zlou ľudskou prirodzenosťou, ktorú je potrebné z cirkvi okamžite odstrániť. Po stretnutí, Fang Ling povedala jednej sestre, že cirkev Liu Hui odstráni, a vyslovila niekoľko negatívnych poznámok, ktoré narušili stav tejto sestry. Rýchlo som Fang Ling vyhľadala, aby som sa s ňou porozprávala v duchovnom spoločenstve. Povedala som jej, že cirkev odstraňuje a vylučuje ľudí podľa toho, ako sa vo všeobecnosti správajú, že v Božom dome vládne pravda a nikto nemá posledné slovo. Že Liu Hui z cirkvi vylúčili, lebo mala zlú ľudskú prirodzenosť, často narúšala cirkevný život a aj po viacerých stretnutiach v duchovnom spoločenstve s bratmi a sestrami sa odmietla kajať. Povedala som aj to, že jej správanie šírilo negativitu a smrť, a popierala, že pravda a spravodlivosť sú v cirkvi autoritou. Na moje prekvapenie mi so slzami v očiach odpovedala: „Viem, že máš v cirkvi posledné slovo a rozhoduješ, kto bude vylúčený.“ Cítila som istú bezmocnosť voči jej nezmyselným výčinom, a v srdci som vedela, že neprijíma pravdu a je neveriaca. Keď som však pripravovala podklady na jej odstránenie, zaváhala som. Spoločne sme prijali Božie dielo posledných dní a roky sme sa spolu schádzali a šírili evanjelium. Bola veľmi srdečná a keď som to potrebovala, urobila, čo bolo v jej silách, aby mi pomohla. Hlavne v roku 2013, keď mi ochorel muž. Starala sa o neho, aby som mohla ďalej vykonávať svoju povinnosť. Pomáhala mi aj s domácimi prácami a starostlivosťou o úrodu. Keď muž zomrel, musela som sa vyrovnať s rôznymi ťažkosťami a upadla som do negativity. Fang Ling za mnou chodila každý večer, čítala so mnou Božie slová a v duchovnom spoločenstve sme hovorili o Jóbovych skúsenostiach. Vďaka jej pomoci a prítomnosti sa môj stav pomaly zlepšoval. V tom najťažšom období mi nepomáhala len s každodennými praktickými záležitosťami, ale na povzbudenie mi čítala aj Božie slová. Navždy som si zapamätala, ako dobre sa ku mne správala. Keby zistila, že som sa jej neodvďačila a dokonca som pripravovala podklady na jej odstránenie, čo by si o mne pomyslela? Povedala by, že som nevďačná a nemám svedomie? Môj brat, jeho žena aj moje sestry videli, čo všetko pre mňa za tie roky urobila. Dokonca aj susedia mi hovorili, že mi je bližšia ako vlastné sestry. Hovorí sa, že „jahniatka kľačia, aby im matky dali mlieko, a vrany sa matkám odvďačujú tým, že ich kŕmia.“ Takže aj zvieratá sa vedia odvďačiť, no ja som nevedela byť k niekomu, kto mi pomohol, ani len zhovievavá. Budú si myslieť, že som nevďačná, opustia ma a budú sa ma strániť? Nezavrhne ma potom vlastná rodina? Keď som si to všetko uvedomila, veľmi ma to znepokojilo a váhala som. Nevedela som sa rozhodnúť medzi očistnou prácou cirkvi a Fang Ling, ktorej som bola dlžníčkou. Žila som v agónii a trpela som. V tejto nerozhodnosti som v kázni vyššie postaveného brata videla toto: „Akí ľudia môžu ostať slúžiť v cirkvi? Pokiaľ nemajú zlú ľudskú prirodzenosť, šikovne šíria evanjelium a sú ochotní to robiť, mali by mať možnosť zostať v cirkvi.“ Zrazu som si uvedomila: „Presne tak! Fang Ling nemiluje pravdu a neusiluje sa o ňu, rada však šíri evanjelium a dosahuje aj nejaké výsledky. Teraz je rozhodujúca chvíľa na šírenie evanjelia. Ak uvediem ako dôvod, prečo ponechať Fang Ling v cirkvi, jej schopnosť šíriť evanjelium, nevyhne sa odstráneniu? Takto ju neurazím a môj brat, jeho žena a moje sestry nebudú hovoriť, že som nevďačná, ani nebudem mať povesť nevďačnej sestry.“ Keď som si to uvedomila, prípravu podkladov na jej odstránenie som odložila bokom.

Niektoré sestry mi však onedlho povedali o dvoch potenciálnych prijímateľoch evanjelia, ktorí mali dobrú kvalitu a rozumeli Božím slovám, no Fang Ling prejavovala pri šírení evanjelia takú mizernú ľudskú prirodzenosť, že ich to odradilo a prestali počúvať kázne. Ďalšia sestra mi povedala, že Fang Ling narúšala cirkevný život a niektorí ľudia s ňou nechceli šíriť evanjelium… Tieto obvinenia ma šokovali. To, že Fang Ling narúšala evanjelizačnú prácu, priamo súviselo s mojím rozhodovaním! Rýchlo som sa pomodlila k Bohu, aby som sa kajala a priznala sa k svojim hriechom. Potom som natrafila na tento úryvok z Božích slov: „Niektorí ľudia sú vo svojom postoji k usporiadaniu práce Zhora nesmierne pohŕdaví. Myslia si: ‚Práca sa riadi Zhora a my ju vykonávame v cirkvi. Niektoré slová a záležitosti možno pri vykonávaní prispôsobiť. Záleží len na nás, ako konkrétne ich vykonáme. Ten Zhora len hovorí a riadi prácu; my sme tí, ktorí robia praktické kroky. Takže potom, keď nám ten Zhora prácu zadá, môžeme ju vykonávať podľa vlastného uváženia. Môže sa to spraviť akokoľvek a bude to v poriadku. Nikto nemá právo zasahovať.‘ Princípy, podľa ktorých konajú, znejú takto: počúvajú len to, čo považujú za správne a ignorujú všetko, čo považujú za nesprávne. Svoje presvedčenia považujú za pravdu a princípy, bránia sa všetkému, čo nie je v súlade s ich vôľou a v súvislosti s týmito vecami sú voči tebe mimoriadne nepriateľskí. Ak slová Zhora nie sú v súlade s ich vôľou, neváhajú a zmenia ich a odovzdajú ich ďalej až vtedy, keď s nimi súhlasia. Nedovolia, aby sa odovzdávali ďalej bez ich súhlasu. Zatiaľ čo v iných oblastiach je riadenie práce Zhora odovzdané v nezmenenej forme, títo ľudia odovzdávajú do cirkví, ktoré majú na starosti, svoje upravené verzie riadenia práce. Takíto ľudia stále túžia odsunúť Boha nabok; dychtia po tom, aby všetci verili v nich, nasledovali ich a poslúchali ich. Myslia si, že existujú oblasti, v ktorých sa im Boh nevyrovná – oni sami by mali byť Bohom a ostatní by mali veriť v nich. Taká je prirodzenosť tohto myslenia. … Sú to načisto len satanovi prisluhovači a keď pracujú, vládne nad nimi diabol. Ničia Boží plán riadenia a rušia Božie dielo. Sú to skutoční antikristi!(Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Božie slová zarezali do živého a odhalili, že som nedodržiavala pracovný poriadok a konala svojvoľne. Pracovný poriadok jasne určoval, že vodcovia a pracovníci by mali okamžite odstrániť každého, kto bol odhalený ako zlosyn, neverec alebo antikrist. Ako vodkyňa by som sa mala podriadiť a bezpodmienečne, okamžite a rozhodne odstrániť všetkých antikristov, zlosynov a nevercov v cirkvi a zabezpečiť, aby mojich bratov a sestry nikto neklamal, nenarúšal a mohli v pokojnom prostredí jesť a piť Božie slová, usilovať sa o pravdu a plniť si svoju povinnosť. Hoci som jasne vedela, že Fang Ling patrí k nevercom, bála som sa, že prípravou podkladov na jej odstránenie ju urazím a označia ma za nevďačnú, lebo mi predtým pomohla. A tak som nedodržala pracovný poriadok a okázalo som ju bránila a chránila tým, že dokáže šíriť evanjelium, čím som porušila pracovný poriadok. Zamyslela som sa nad sebou: „Bolo mi jasné, že Fang Ling bola odhalená ako neverec, tak prečo som ju pre náklonnosť k nej stále bránila a snažila sa ju zbaviť viny a obvinení?“ Uvedomila som si, že ma ovládala a obmedzovala tradičná predstava o potrebe odvďačiť sa za láskavosť. Aby som si udržala svoju povesť a nevnímali ma ako nevďačnú naničhodníčku, úplne som ignorovala záujmy cirkvi, vôbec som neuvažovala o dôsledkoch zotrvania Fang Ling v cirkvi, a hrubo som porušila pracovný poriadok. Nepripravila som podklady k žiadosti o jej odstránenie a dokonca som ju poverila šírením evanjelia. Ľudská prirodzenosť, ktorú žila, bola taká mizerná, že dvaja potenciálni prijímatelia evanjelia nechceli pokračovať v skúmaní. Všetko to bol výsledok toho, že som ju chránila. Porušovala som pracovný poriadok a robila si veci po svojom, čím som bránila očistnej práci cirkvi. Využívala som svoju autoritu, aby som bránila a chránila neverca, ktorý v cirkvi páchal zlo, vytvárala som podmienky pre zlosyna, aby sa dopúšťal zla a konal ako satanov lokaj. Bola som typická falošná vodkyňa. Keď som si uvedomila, akého zla som sa dopustila, vystrašilo ma to a veľmi som to ľutovala. Rýchlo som všetkých požiadala, aby Fang Ling posúdili. Pri čítaní ich hodnotení som si uvedomila, že nielenže mala na evanjelizáciu zlý vplyv, ale navyše v cirkvi zasiala nenávisť a poškodila ju šírením negativity, nespravodlivým využívaním ľudí a snahou privlastňovať si veci iných, hoci jej nič nechýbalo. Pri čítaní hodnotení som pociťovala obrovskú vinu a vedela som, že keď som Fang Ling chránila, páchala som zlo. Vedela som, že nesmiem konať na základe sympatií, a pustila som sa do prípravy všetkých podkladov na jej odstránenie. Keď som potom musela od bratov a sestier získať podpisy, opäť sa ma zmocnili obavy: musela som o podpis požiadať mnoho svojich príbuzných, a keďže sme práve odstránili Liu Hui a chystali sa odstrániť Fang Ling, nepovedia, že som nevďačná a nebudú ma ignorovať?

Modlila som sa k Bohu, hľadala riešenie svojej situácie a potom som natrafila na tento úryvok z Božích slov: „Celé svoje konanie musíš podrobiť skúške, či sú tvoje úmysly správne. Ak dokážeš konať podľa Božích požiadaviek, potom je tvoj vzťah s Bohom normálny. Toto je minimálne kritérium. Preskúmaj svoje úmysly, a ak zistíš, že sa objavili nejaké nesprávne, maj silu otočiť sa im chrbtom a konať podľa Božích slov. Takto sa staneš človekom správnym pred Bohom, čo zase ukazuje, že tvoj vzťah s Bohom je normálny, a že všetko, čo robíš, robíš v záujme Boha a nie pre seba. Vo všetkých svojich skutkoch a slovách buď schopný nasmerovať svoje srdce na správnu cestu a konať spravodlivo, a nenechaj sa viesť svojimi citmi ani nekonaj podľa vlastnej vôle. To sú zásady, ktorými sa musia riadiť veriaci v Boha. … To znamená, že ak sú ľudské bytosti schopné uchovať si Boha v srdciach a neusilujú sa o osobný zisk ani nepremýšľajú o vlastných vyhliadkach (v telesnom zmysle), ale namiesto toho nesú bremeno vstupu do života, robia, čo je v ich silách, aby sa usilovali o pravdu a podriadili sa Božiemu dielu – ak to dokážeš, potom ciele, ktoré nasleduješ, budú správne a tvoj vzťah s Bohom sa stane normálnym. Napravenie vzťahu s Bohom by sme mohli prirovnať k prvému kroku vstúpenia človeka na duchovnú cestu. Hoci je život človeka v Božích rukách, je predurčený Bohom a človek ho nedokáže zmeniť, to, či ťa Boh môže urobiť dokonalým alebo či ťa získa, závisí od toho, či je tvoj vzťah s Bohom normálny. Môžeš mať svoje slabiny a neposlušné stránky, ale pokiaľ sú tvoje postoje a úmysly správne, a pokiaľ je tvoj vzťah s Bohom správny a normálny, potom si spôsobilý na to, aby ťa Boh zdokonalil. Ak však nemáš s Bohom správny vzťah a konáš v záujme tela alebo svojej rodiny, potom bez ohľadu na to, ako tvrdo pracuješ, bude tvoje úsilie márne. Ak je tvoj vzťah s Bohom normálny, všetko ostatné do seba zapadne. Boh nepozerá na nič iné, len na to, či sú tvoje postoje vo viere v Boha správne: v koho veríš, v záujme koho veríš a prečo veríš. Ak dokážeš vidieť tieto veci jasne a uvádzať do praxe svoje priaznivo naklonené postoje, potom vo svojom živote urobíš pokrok a taktiež budeš mať zaručený vstup na správnu cestu. Ak nie je tvoj vzťah s Bohom normálny a tvoje postoje k viere v Boha sú pomýlené, potom je všetko ostatné márne, a bez ohľadu na to, ako silno veríš, nedostaneš nič.(Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Aký je tvoj vzťah s Bohom?) Pri čítaní Božích slov som si uvedomila, že ak chcem mať s ostatnými normálny vzťah, musím si najskôr vytvoriť normálny vzťah s Bohom. Mala by som vždy konať podľa Božích slov a prichádzať pred Neho so svojimi činmi. Keď ľudia konajú podľa svojich skazených pováh a vzťahy s ostatnými udržiavajú len pre svoju povesť, postavenie a záujmy tela, Boh to neschvaľuje a akokoľvek sa snažia si vzťahy udržať, bude to márne. Odkedy Fang Ling označili za neverca a vylúčili, obmedzovala ma moja skazená povaha. Bála som sa, že ak by ju odstránili, považovala by ma za nevďačnú a moja rodina by si myslela, že sa neviem odvďačiť, a tak by ma vyčlenila a opustila. Aby som si v ich očiach zachovala svoju povesť, neriešila som veci podľa princípov. Uvedomila som si, že je zbytočné, keď pred ostatnými vyzerám dobre a vyzdvihujú ma, pretože Boh to neschválil. Obetovala som cirkevné záujmy, aby som si udržala vzťahy, čo urazilo Božiu povahu. Bola som veriaca, takže by som mala konať podľa Božích slov a vo všetkom prijať Jeho podrobné skúmanie. Musela som prestať porušovať pracovný poriadok, aby som si udržala vzťahy, prestať odporovať Bohu a bez ohľadu na postoj ľudí voči mne a na to, či ma opustili a ignorovali, bolo mojou úlohou praktizovať pravdu a Fang Ling odhaliť. Fang Ling sa rozhodli odstrániť, lebo patrila k nevercom a často narúšala cirkevný život. Bola to jej vina, nikto iný za to nemohol. Môj brat, jeho žena a moje sestry boli veriaci a ja som sa mala len sústrediť na duchovné spoločenstvo s nimi a riešenie záležitostí podľa princípov. Neskôr, keď som im čítala, ako sa Fang Ling správala, neobviňovali ma a dokonca povedali, že jej odstránenie je správna vec a keby ostala v cirkvi, bolo by to potupením Božieho mena. Môj brat a jeho žena mi dokonca povedali o jej správaní v rozpore s vierou. Neustále som ďakovala Bohu, že veci dopadli takto, a uvedomila som si, aké radostné a pokojné je praktizovanie pravdy.

Krátko na to som dostala oznámenie o odstránení Fang Ling. No keď som si pomyslela, že jej ho mám prečítať, opäť som začala váhať. Podklady som pripravila ja a Fang Ling by ma určite znenávidela! Ako by sme potom ďalej komunikovali? Znervóznilo ju už samotné odstránenie, neurazilo by ju ešte viac, keby som jej oznámenie prečítala? Napadlo mi, že by som jej ho nemusela prečítať a mohla by som jej len povedať o niektorých jej menších zlých skutkoch a oznámiť jej, že bola odstránená. Takto by nám nebolo až také nepríjemné, keby sme sa v budúcnosti stretli. Keď som sa s ňou stretla, videla som, že pre emocionálnu nepohodu spôsobenú odstránením veľmi schudla. Zdalo sa, že má veľmi zlú náladu. Bolo mi hrozne a takmer som sa vzdala, k prečítaniu oznámenia som sa však donútila. Dokonca som mala obavy prečítať jej ho celé, a bála som sa, ako to prijme. Vynechala som preto časti, ktorú ju odhaľovali a odsudzovali. Neskôr mi boli naše stretnutia vždy trochu nepríjemné, ako keby som jej urobila niečo zlé. Nevedela som, čo sa so mnou deje. Dobre som vedela, že sa neusilovala o pravdu a robila rôzne problémy. Odstránenie si spôsobila sama, tak prečo som sa takto cítila? Neskôr som natrafila na tento úryvok z Božích slov: „Keď sa v tradičnej čínskej kultúre posudzuje, či je konanie jednotlivca morálne alebo nemorálne, jedno z klasických kritérií vychádza z predstavy, že prijatú láskavosť treba s vďačnosťou oplatiť. Pri hodnotení, či má niekto dobrú alebo zlú ľudskú prirodzenosť a nakoľko morálne sa správa, jedným z hodnotiacich kritérií je to, či vracia prijaté láskavosti a pomoc – či daná osoba s vďačnosťou opláca láskavosti, ktoré prijíma. V tradičnej čínskej kultúre a v tradičnej kultúre ľudstva to ľudia vnímajú ako dôležitú mierku morálneho správania. Kto nerozumie, že prijatú láskavosť treba s vďačnosťou oplatiť, a je nevďačný, ten je považovaný za človeka bez svedomia, ktorý nie je hoden, aby sa s ním niekto stýkal; a všetci by ho mali nenávidieť, zavrhnúť alebo odmietnuť. Na druhej strane, ak niekto chápe, že prijatú láskavosť treba s vďačnosťou oplatiť – ak je vďačný a všetkými prostriedkami, ktoré má k dispozícii, vracia láskavosti a pomoc, ktorú dostáva – je považovaný za mravného človeka s ľudskou prirodzenosťou. Ak niekto dostane výhody alebo pomoc od iného človeka, ale neoplatí ich, alebo len vyjadrí malú vďačnosť obyčajným ‚ďakujem‘ a nespraví nič viac, čo si ten druhý pomyslí? Môže sa preto cítiť nepríjemne? Môže si pomyslieť: ‚Ten človek si nezaslúži pomoc, nie je to dobrý človek. Ak sa takto správa po tom, čo som mu toľko pomohol, potom nemá žiadne svedomie ani ľudskú prirodzenosť a nie je hodný mojej spoločnosti.‘? Ak by opäť natrafil na takéhoto človeka, stále by mu pomáhal? Prinajmenšom s nevôľou.(Slovo, zv. VI: O hľadaní pravdy I. Čo znamená hľadať pravdu (7))Táto predstava, názor a kritérium morálneho správania ohľadom oplácania láskavostí ovplyvnili nespočetné množstvo ľudí od starovekých čias až po súčasnosť. Dokonca aj v prípade, že človek, ktorý im preukázal láskavosť, je zlý a zlomyseľný a núti ich robiť ohavné činy a zlé skutky, oni aj tak idú proti svojmu svedomiu a rozumu a slepo mu vyhovejú, aby splatili jeho láskavosť, čo má mnoho katastrofálnych následkov. Dalo by sa povedať, že mnohí ľudia, ktorých toto kritérium morálneho správania ovplyvnilo, spútalo, obmedzilo a zviazalo, zastávajú tento názor na oplácanie láskavosti a dokonca majú tendenciu napomáhať zlým ľuďom a podporovať ich. Teraz, keď ste si vypočuli Moje duchovné spoločenstvo, máte jasnú predstavu o tejto situácii a vidíte, že takáto vernosť je hlúpa a že ak sa niekto takto správa, potom nemá stanovené hranice, a ľahkomyseľne opláca láskavosti bez akejkoľvek súdnosti, zmyslu ani hodnoty. Ľudia sa boja, že sa dostanú do nemilosti verejnej mienky alebo ich iní odsúdia, a tak svoj život neochotne zasväcujú oplácaniu láskavosti druhým a dokonca ho v tomto procese obetujú, čo je absurdný a hlúpy spôsob prístupu. Tento slovný zvrat z tradičnej kultúry nielenže spútal myslenie ľudí, ale navyše im zbytočne sťažil a znepríjemnil život a rodinám privodil dodatočné utrpenie a pridal bremená. Mnohí ľudia zaplatili obrovskú cenu za to, aby oplatili prijatú láskavosť. Vnímajú oplácanie láskavosti ako spoločenskú zodpovednosť alebo svoju povinnosť a dokonca môžu stráviť celý svoj život oplácaním láskavostí iných. Domnievajú sa, že tak je to úplne prirodzené a správne a že takejto povinnosti sa nedá vyhnúť. Nie je tento názor a spôsob konania hlúpy a absurdný? Úplne odhaľuje, akí sú ľudia nevedomí a neosvietení. V každom prípade, tento slovný zvrat, že prijatú láskavosť treba s vďačnosťou oplatiť, možno zodpovedá predstavám ľudí, ale nie je v súlade s pravdami-princípmi. Je to nezlučiteľné s Božími slovami a je to nesprávny názor a spôsob konania.(Slovo, zv. VI: O hľadaní pravdy I. Čo znamená hľadať pravdu (7)) Božie slová boli dokonalým zjavením. Ľudská prirodzenosť sa už od dávnych čias hodnotila podľa toho, či sa človek odvďačil za láskavosť. Ak vám niekto pomohol alebo k vám bol milý, musíte sa mu odvďačiť. Ak to urobíte, ste dobrý človek; ak nie, ľudia vás opustia a budú vás pranierovať ako nevďačného človeka. Táto predstava o potrebe odvďačiť sa za láskavosť ľuďom vymýva mozgy a ovplyvňuje ich, a tak sú nevedomky spútaní a zviazaní. Ak nám v minulosti niekto pomohol, musíme sa mu odvďačiť a nemusíme rozlišovať, aký je to človek, akou cestou kráča a či je prejav vďačnosti v súlade s pravdou. Niektorí ľudia sa pre túto predstavu nechajú celý život obmedzovať druhými a sú aj takí, ktorí robia pre iných zlé veci, nechajú sa využívať tým, že prejavia vďačnosť, a ich životy sú plné trápenia a utrpenia. Mama ma odmalička učila odplácať láskavosť vďačnosťou a že by sme nemali zabúdať na to, že k nám bol niekto dobrý, pretože potom nás ľudia môžu za chrbtom ohovárať. Väčšina ľudí v mojom živote tiež hodnotila správanie ostatných podľa tohto kritéria. Riadila som sa prísloviami odovzdávanými z generácie na generáciu, napríklad, že „za láskavosť sa treba odvďačiť,“ „desaťnásobne vráť, čo dostaneš,“ či „za láskavosť v podobe kvapky vody sa treba odvďačiť vytryskujúcim prameňom“. Keď mi niekto pomohol, zapamätala som si to a hľadala možnosť, ako sa mu odvďačiť. Keď som to neurobila, cítila som vinu, bola som nesvoja a hanbila som sa dotyčnému pozrieť do očí. Bála som sa, že ľudia povedia, že som nevďačná. Keďže Fang Ling mi kedysi pomohla, napriek tomu, že som vedela, že je nevercom, bála som sa, že keď ju v súlade s princípmi odstránim z cirkvi, ľudia ma budú kritizovať, tak som si lámala hlavu nad tým, ako ju ochrániť a obrániť, aby som sa jej odvďačila. Keď som musela svojmu bratovi a sestrám prečítať, čo zlé Fang Ling urobila, obávala som sa, že povedia, že som nevďačná, a preto ma vzájomná konfrontácia desila. Keď som mala Fang Ling prečítať oznámenie o odstránení a videla som, aká je vychudnutá a bledá, nemohla som si pomôcť – cítila som vinu, nedokázala som ovládať svoje slová a radšej som len prečítala opis jej zlých skutkov. Po jej odstránení som sa jej neodvážila postaviť zoči-voči. Dobre som vedela, že sa neusilovala o pravdu, nekráčala po správnej ceste a bola odvrhnutá, vždy som však mala pocit, že som jej ublížila. Pomoc, ktorú mi poskytla, bola ako reťaz s guľou pripevnená k môjmu telu, ktorá ma ťažila až tak, že som sa takmer udusila. Uvedomovala som si, že som spútaná spomínanou tradičnou predstavou, a nedokážem rozlíšiť ani dobro od zla a už vôbec nie praktizovať pravdu. Aby som si udržala dobré meno a ostatní ma neobvinili z nevďačnosti, stala som sa nedobrovoľne nástrojom satana a úmyselne som sa odvďačovala za láskavosť a nerozlišovala pritom dobro od zla. Ani trochu som sa nesprávala podľa princípov či štandardu a nevedomky som vzdorovala Bohu a odporovala Mu. Uvedomila som si, že je jedno, ako ľudia budú moje správanie obhajovať, chváliť a schvaľovať, obetovala som cirkevné záujmy, čo na mojom postavení veriaceho človeka zanechalo nezmazateľnú škvrnu. Malo to dosť vážne následky! Vďaka tejto skúsenosti som pochopila, že tradičná kultúra je spôsob, ktorým sa satan prostredníctvom morálky zmocňuje ľudí a spútava ich, a je to nástroj, ktorým klame ľudí a spôsobuje ich skazenosť. Spútaná touto mylnou predstavou som pravde úplne rozumela, no nedokázala som ju praktizovať, vzdorovala som Bohu a odporovala Mu. Už som nechcela žiť podľa satanských filozofií.

Natrafila som na ďalšie dva úryvky z Božích slov: „Tradičný kultúrny koncept, že ‚prijatú láskavosť treba s vďačnosťou oplatiť,‘ je potrebné rozmeniť na drobné. Najdôležitejšiu časť tvorí slovo láskavosť – ako teda túto láskavosť vnímať? Na aký aspekt a povahu láskavosti sa to vzťahuje? Aký význam spočíva v slovách ‚prijatú láskavosť treba s vďačnosťou oplatiť‘? Ľudia si odpovede na tieto otázky musia nájsť a za žiadnych okolností by sa nemali obmedzovať myšlienkou oplácania láskavosti; to je absolútnym základom pre každého, kto sa usiluje o pravdu. Čo znamená ‚láskavosť‘ v ľudských predstavách? Na nižšej úrovni je láskavosť to, že ti niekto pomôže, ak máš nejaké problémy. Napríklad, ak ti niekto podá misku ryže, keď hladuješ, alebo fľašu vody, keď zomieraš od smädu, alebo ti pomôže vstať, keď spadneš a nevieš sa postaviť. Toto všetko sú prejavy láskavosti. Obrovským prejavom láskavosti je, keď ťa niekto zachráni, keď si v zúfalej situácii – to je láskavosť zachraňujúca život. Keď si v smrteľnom nebezpečenstve a niekto ťa zachráni pred smrťou, v podstate ti zachráni život. To je niekoľko príkladov, čo ľudia považujú za ‚láskavosť‘. Tento druh láskavosti zďaleka prevyšuje všetku drobnú, materiálnu pomoc. Je to obrovská láskavosť, ktorá sa nedá vyjadriť v peniazoch ani materiálnych veciach. Tí, ktorí ju prijímajú, pociťujú akúsi vďačnosť, ktorú nie je možné vyjadriť len niekoľkými slovami vďaky. Je to však presné, ak ľudia merajú láskavosť takto? (Nie je.) Prečo hovoríš, že to nie je presné? (Lebo takého hodnotenie vychádza len z noriem tradičnej kultúry.) Táto odpoveď vychádza z teórie a učenia a hoci sa môže zdať správna, nepreniká do podstaty záležitosti.(Slovo, zv. VI: O hľadaní pravdy I. Čo znamená hľadať pravdu (7))Obráťme teraz pozornosť na takzvané ľudské láskavosti. Vezmime si napríklad prípad láskavého človeka, ktorý zachráni žobráka, ktorý vonku v snehu umiera od hladu. Vezme žobráka k sebe domov, nasýti ho a ošatí, dovolí mu žiť pod vlastnou strechou a pracovať preňho. Nezávisle od toho, či žobrák pracuje dobrovoľne z vlastnej vôle alebo tak činí len preto, aby splatil dlh za láskavosť, bola jeho záchrana prejavom láskavosti? (Nie.) Dokonca aj malé zvieratá si dokážu pomáhať a navzájom sa zachrániť. Aby človek vykonal také skutky, stačí len malé úsilie, a každý, kto má v sebe ľudskú prirodzenosť, to dokáže a zvládne. Dalo by sa povedať, že také skutky sú spoločenskou zodpovednosťou a povinnosťou, ktorú by mal plniť každý, kto má v sebe ľudskú prirodzenosť. Nie je prehnané charakterizovať takého človeka ako láskavého? Ide o výstižnú charakteristiku? Ak napríklad v čase hladomoru, kedy mnohí ľudia hladujú, rozdá boháč vrecia ryže do chudobných príbytkov, aby im pomohol prestáť ťažké časy, nie je to len príklad určitej základnej morálnej pomoci a podpory, ktorá by sa medzi ľuďmi mala prejavovať? Dal im len trocha ryže – nezriekol sa predsa všetkého svojho jedla v prospech iných a on sám nehladoval. Naozaj sa to považuje za láskavosť? (Nie.) Spoločenské zodpovednosti a povinnosti, ktoré človek dokáže plniť a skutky, ktoré je človek schopný inštinktívne robiť a mal by ich robiť, a tiež jednoduché prejavy služby, ktoré pomáhajú a prospievajú iným – tieto veci sa v žiadnom prípade nedajú považovať za láskavosť, pretože všetko sú to príklady, kedy človek len podáva pomocnú ruku. Pomáhať niekomu, kto to potrebuje, na správnom mieste a v správnom čase, je veľmi bežný jav. Zároveň to je zodpovednosť každého príslušníka ľudského rodu. Jednoducho to je určitý druh zodpovednosti a povinnosti. Boh dal človeku tieto inštinkty, keď ho stvoril. Aké inštinkty mám na mysli? Myslím tým ľudské svedomie a rozum.(Slovo, zv. VI: O hľadaní pravdy I. Čo znamená hľadať pravdu (7)) Vďaka čítaniu Božích slov som „láskavosti“ pri „splácaní preukázanej láskavosti“, ktorá ma vždy spútavala, porozumela v inom zmysle. Keď je niekto v ťažkej situácii, podať mu pomocnú ruku a podporovať ho najlepšie, ako vieme, je naša spoločenská zodpovednosť, ktorú by mal prijať každý; nie je to láskavosť. Keď mi Fang Ling pomohla postarať sa o ochrnutého manžela a starala sa o úrodu na našich poliach, keď mi bolo najťažšie, boli to len normálne ľudské vzťahy a vzájomná podpora medzi ľuďmi. Nehovoriac o tom, že je to manželova sestra, takže, samozrejme, pomáhala, ako vedela, keď jej brat prežíval ťažké chvíle. To sa nedá považovať za láskavosť. Keď som po smrti svojho muža updala do negativity, Fang Ling so mnou hovorila v duchovnom spoločenstve a podporovala ma, robila však len to, či by sestry mali pre seba navzájom robiť; nemožno to nazývať láskavosťou. Keby jej rodina prežívala ťažké obdobie, tiež by som ich podporila. Ak by bola negativistická a slabá, čítala by som jej Božie slová a podporovala ju. Takto by mali konať ľudia s normálnou ľudskou prirodzenosťou. Napriek tomu som všetko, čo Fang Ling urobila, vnímala ako láskavosť, a stále som rozmýšľala, ako sa jej môžem odvďačiť, ako keby som to bez jej pomoci nezvládla. Tam, kde som teraz, ma však priviedlo vedenie a pomoc, ktorú mi poskytli Božie slová. Keďže po smrti manžela som nerozumela pravde a nevedela som, ako ďalej, v tomto najkrehkejšom a najhoršom období to bol Boh, kto ovládal všetky veci, ľudí a miesta, aby mi pomohol. Božie slová ma osvietili, vyviedli z útrap a dostali ma tam, kde som teraz. Teraz mi nič nechýba a žijem normálne ako ostatní, jem a pijem Božie slová a plním si svoju povinnosť, a to všetko vďaka Božej láske. Keby som naozaj mala svedomie, mala som sa odvďačiť Bohu. Namiesto toho som žila podľa mylnej predstavy, že sa mám odvďačiť za láskavosť, vždy si vážiť vzťahy s ostatnými a ich láskyplnú starostlivosť a nikdy nezabudnúť ani na tú najmenšiu láskavosť, ktorú mi niekto preukázal. Zároveň som odporovala a vzdorovala Bohu, ktorý mi dal všetko, a aby som sa odvďačila za láskavosť, neváhala som porušiť princípy a poškodiť cirkevné záujmy. To bola skutočná nevďačnosť a nedostatok ľudskej prirodzenosti. Keď som si to uvedomila, bola som oveľa uvoľnenejšia a rozmýšľala som, aká som bola úbohá, keď som nepoznala pravdu.

Uvidela som aj tento úryvok z Božích slov: „Niekto ti v minulosti pomohol, bol k tebe istým spôsobom láskavý a mal vplyv na tvoj život alebo nejakú významnú udalosť, ale jeho ľudská prirodzenosť a cesta, po ktorej kráča, nejdú ruka v ruke s tvojou cestou a tým, čo hľadáš. Nehovoríte rovnakým jazykom, nemáš toho človeka v láske a možno by sa dalo povedať, že do určitej miery sú tvoje záujmy a to, čo hľadáš, úplne odlišné. Líšia sa aj vaše životné cesty, vaše svetonázory ako aj pohľady na život. Ste dvaja úplne rozdielni ľudia. Ako by si sa mal teda postaviť k pomoci, ktorú ti poskytol, a ako na ňu reagovať? Je to situácia, v ktorej sa skutočne môžeš ocitnúť? (Áno.) Tak čo by si mal robiť? Aj v takejto situácii je riešenie ľahké. Berúc do úvahy, že každý kráčate inou cestou a po tom, čo si mu poskytol také materiálne odškodnenie, ktoré si mal k dispozícii vzhľadom na svoje možnosti, zistíš, že vaše presvedčenia sú jednoducho príliš odlišné, nemôžeš kráčať tou istou cestou, nemôžete byť dokonca ani priateľmi a naďalej sa stýkať. Ako pokračovať, ak už nemôžete byť v kontakte? Drž si od neho odstup. Možno sa k tebe v minulosti správal láskavo, ale teraz je jeho cesta do spoločnosti pretkaná podvodmi a klamstvami, pričom pácha najrôznejšie nekalé činy. Okrem toho, ty toho človeka nemáš v láske, takže je úplne rozumné držať si od neho odstup. Niekto sa možno opýta: ‚Má to svedomie, že takto koná?‘ Tu však nejde o svedomie – ak by sa dotyčný naozaj dostal v živote do ťažkostí, stále by si mu mohol pomôcť, avšak nemôžeš sa ním nechať obmedzovať alebo ho sprevádzať pri jeho zlom a bezohľadnom konaní. Tiež nie je potrebné drieť naňho ako otrok len preto, lebo ti v minulosti pomohol alebo preukázal veľkú službu. Nie je to tvoja povinnosť a on nie je hoden takého zaobchádzania. Máš právo vybrať si, že budeš komunikovať, tráviť čas a nadväzovať priateľstvá s ľuďmi, ktorých máš rád a s ktorými vychádzaš, teda s ľuďmi, ktorí konajú správne. Svoju zodpovednosť a povinnosť voči tejto osobe môžeš splniť, máš na to právo. Rovnako môžeš samozrejme odmietnuť spriateliť sa s ľuďmi, ktorých nemáš rád. Nemusíš s nimi udržiavať vzťahy a nemusíš si voči nim plniť žiadnu povinnosť či zodpovednosť – aj to je tvoje právo. Ak sa aj rozhodneš, že takého človeka opustíš a odmietneš s ním komunikovať či plniť akúkoľvek zodpovednosť alebo povinnosť voči nemu, nebolo by to nesprávne. Musíš si stanoviť určité hranice správania a k rôznym ľuďom pristupovať rôzne. Nemal by si sa spolčovať so zlými ľuďmi a nasledovať ich zlý príklad, to je rozumná voľba. Nedaj sa ovplyvniť rôznymi faktormi, ako sú vďačnosť, emócie a verejná mienka. Treba zaujať stanovisko a dodržiavať princípy a presne to by si mal robiť.(Slovo, zv. VI: O hľadaní pravdy I. Čo znamená hľadať pravdu (7)) Božie slová jasne uvádzali princípy zaobchádzania s ľuďmi. Ak nám v minulosti niekto preukázal veľkú láskavosť, musíme sa k nemu správať podľa kvality jeho ľudskej prirodzenosti a charakteru jeho činov. Ak je to dobrý človek a kráča po správnej ceste, môžeme sa s ním normálne rozprávať a pomôcť mu, ako vieme, keď to potrebuje. Ak človek, ktorý nám pomohol, nekráča po správnej ceste a dopúšťa sa poburujúcich činov, musíme si dať na kontakt s ním pozor, rozlišovať prirodzenosť v tom, čo hovorí a robí, a neodvďačovať sa mu za láskavosť slepo a bez princípov. Možno bude potrebné ho opustiť alebo sa od neho dištancovať a podľa svojich možností mu poskytnúť len nejakú materiálnu pomoc. Ak verí v Boha, ale neusiluje sa o pravdu, nedbanlivo si plní povinnosti, robí problémy a narúša dielo Božieho domu, musíme ho orezávať a zaobchádzať s ním podľa pravdy-princípov. Ak sa stále nebude kajať, musíme sa pevne držať princípov, varovať a odstrániť podľa nich tých, u ktorých je to potrebné. Nesmieme konať podľa satanských zákonov, spolčovať sa so zlom a porušovať princípy. Rozmýšľala som, že som sa k ľuďom nesprávala podľa princípov, opakovane som konala nevedome, spútavali ma tradičné myšlienky a neúmyslene som sa stala satanovým lokajom a narúšala cirkevný život. Ak vo svojej viere nežijeme podľa pravdy, môžeme sa kedykoľvek vzoprieť Bohu a uraziť Jeho povahu! Fang Ling mi ešte stále z času na čas poskytne materiálnu pomoc, ale vďaka Božím slovám som sa naučila, ako mám jej podporu vnímať. Nepozerám sa na to tak, že sa ku mne správa dobre alebo mi ponúka láskavosť, vnímam to skôr ako znak Božej lásky. Boh ju podnietil k tomu, aby mi pomohla, takže by som Mu mala poďakovať a odvďačiť sa Mu plnením svojej povinnosti.

Kedysi som si myslela, že láskavosť musím odplatiť a musím byť vďačná, že takto konajú dobrí ľudia. Na základe vlastných skúseností som však zistila, že satan túto tradičnú predstavu o odplácaní vďačnosti používa, aby ľudí spútaval, obmedzoval ich myslenia a bránil im v rozlišovaní medzi dobrom a zlom. Takto ľudia konajú bez princípov a nevedomky sa stávajú nástrojmi satana. Naučila som sa tiež, že satanské veci nie sú pravdou, a to bez ohľadu na to, za aké dobré ich ľudia môžu pokladať. Pravdou sú len Božie slová. Božie slová nám umožňujú rozlišovať správne od nesprávneho a žiť normálnu ľudskú prirodzenosť. Konať podľa Božej vôle a žiť charakterne a dôstojne môžeme len vtedy, ak žijeme podľa pravdy a s ľuďmi a vecami zaobchádzame podľa princípov Božích slov. Všetka vďaka patrí Bohu za Jeho spásu!

Ak vám Boh pomohol, chceli by ste sa oboznámiť s Jeho slovami, aby ste sa dostali do Jeho blízkosti a tešili sa z Jeho požehnaní?

Súvisiace

Príbeh Joy

Hlavnou postavou dnešného príbehu je žena menom Joy. Je to sestra z Filipín. V minulosti s ľuďmi zaobchádzala vždy na základe citov. Ak bol...

Odvracia dobrý priateľ zrak?

Kristina, USA So sestrou Barbarou sa poznáme už dva roky. Vybudovali sme si dobrý vzťah a zakaždým, keď sa rozprávame, sa nám zdá, akoby...

Pridaj komentár

Spojte sa s nami cez Messenger