Hongcao, Čína

V šesťdesiatke som prijala Božie dielo posledných dní. Vďaka navštevovaniu zhromaždení a jedeniu a pitiu Božích slov som pochopila, že ľudstvo stvoril Boh, že je to Boh, kto ho viedol, zaopatroval a živil až dodnes, a že v posledných dňoch prišiel opäť, aby spasil ľudstvo od hriechu a priviedol ľudí ku krásnemu konečnému osudu. Veľmi som sa tešila a cítila som, že hoci som stará, môcť prísť do Božieho domu a prijať od Neho takú veľkú spásu je naozaj nesmierne požehnanie! A tak som sa horlivo usilovala a onedlho ma zvolili za vedúcu skupiny a neskôr za cirkevnú vodkyňu. Bez ohľadu na to, koľko prekážok a neúspechov som zažila, nikdy som v týchto úlohách neprestala konať svoje povinnosti. Verila som, že takto získam Božie schválenie.

V roku 2022 som mala sedemdesiatšesť rokov. Ako som starla, pamäť mi slabla a reakcie sa spomaľovali. Jedného dňa som išla na elektrickom bicykli konať svoju povinnosť. Išla som dosť rýchlo a chcela som spomaliť, no keďže som znervóznela a môj mozog nezareagoval dosť rýchlo, stlačila som obe brzdy a aj s bicyklom som spadla z malého mosta vysokého asi tri – štyri metre. Našťastie som sa nezranila. V srdci som jasne cítila, že to bola Božia ochrana. Na druhý deň som sa vybrala do hostiteľského domu, kam som často chodila na zhromaždenia, no zrazu sa mi zahmlilo v mysli a jednoducho som si nevedela spomenúť, ako sa tam dostať. V dôsledku toho som zhromaždenie zmeškala. Cirkevná vodkyňa s ohľadom na môj vek a bezpečnosť zariadila, aby som hostila bratov a sestry na zhromaždeniach u seba doma a aby som polievala niekoľkých nováčikov v okolí, keď budem mať čas. Keď prišiel čas, aby som hostila zhromaždenia pre nováčikov, vodkyňa zariadila, aby ma jedna sestra odviezla. Cítila som sa trochu skleslá a pomyslela som si: „Keď som bola predtým zdravá, mohla som bez váhania vyraziť konať svoju povinnosť. Teraz ma dokonca niekto musí voziť na zhromaždenia. Nestala som sa pre cirkev príťažou? Teraz konám len túto malú povinnosť a premýšľam, či na to Boh bude pamätať a či ešte môžem byť spasená. Každým rokom som staršia a moja myseľ bude ešte zmätenejšia. Budem ešte schopná konať svoju povinnosť? Ak nebudem môcť konať svoju povinnosť, ako budem spasená?“ Najmä neskôr, keď som sa išla stretnúť s nováčikmi a videla som, akí sú mladí, ako rýchlo chápu pravdu a aké rýchle sú ich reakcie, zatiaľ čo ja som niekedy po prečítaní Božích slov, pri pokuse hovoriť v duchovnom spoločenstve náhle uviazla a nevedela som si spomenúť, o čom som chcela hovoriť. Pocítila som chlad v srdci a napadlo mi: „Naozaj som zostarla a je toľko oblastí, v ktorých už jednoducho nestíham.“ Onedlho nato dvaja nováčikovia, ktorých som polievala, čelili bezpečnostným problémom a nemohli sa zúčastňovať na zhromaždeniach a z určitých dôvodov sa v mojom dome už nemohli konať ani zhromaždenia pre bratov a sestry. Keď som videla, ako sa moje povinnosti postupne jedna po druhej strácajú, cítila som sa naozaj zronená. „Teraz už nemôžem konať žiadne povinnosti. Zostarla som a som zbytočná. Už nemám žiadnu nádej na spásu!“ Stala som sa taká negatívna, že som sa cítila úplne vyčerpaná. Čoskoro som ochorela, neustále som kašľala a ťažko sa mi dýchalo. Hoci som navštívila lekára a môj stav sa trochu zlepšil, premýšľala som o tom, ako starnem a ako sa moje zdravie zhoršuje, a pýtala som sa, ako ešte môžem konať svoje povinnosti. Čím viac som o tom premýšľala, tým viac ma to rozčuľovalo, cítila som sa úplne apatická a slabá, akoby ma premohol mráz. Potom začali byť moje modlitby nepravidelné a už som nechcela jesť a piť Božie slová. Vo voľnom čase som dokonca začala pozerať televízne seriály. Až vtedy som si uvedomila, že môj stav nie je správny, a rýchlo som sa modlila k Bohu: „Bože! Teraz, keď som stará a mám podlomené zdravie, mám pocit, že nemôžem konať žiadne povinnosti a že nemám nádej na spásu. Cítim sa tak negatívne, že som dokonca stratila chuť žiť. Bože! Prosím, vyveď ma z tohto nesprávneho stavu.“

Jedného dňa som si prečítala úryvok z Božích slov, ktorý sa veľmi hodil na môj stav. Boh hovorí: „Existujú medzi bratmi a sestrami aj starší ľudia od šesťdesiat do približne osemdesiat alebo deväťdesiat rokov, ktorí majú pre svoj pokročilý vek tiež určité ťažkosti. I napriek ich veku nemusí byť ich myslenie úplne správne alebo racionálne a ich myšlienky a názory nemusia byť v súlade s pravdou. Títo starší ľudia majú tiež problémy a stále sa trápia: ‚Už nemám také dobré zdravie, takže povinnosti, ktoré môžem vykonávať, sú obmedzené. Ak budem vykonávať len túto malú povinnosť, bude si ma Boh pamätať? Niekedy bývam chorý a potrebujem, aby sa o mňa niekto postaral. Keď sa o mňa nemá kto postarať, nedokážem vykonávať svoju povinnosť, čo mám teda robiť? Som starý a nepamätám si Božie slová, keď ich čítam, a je pre mňa ťažké porozumieť pravde. Počas duchovného spoločenstva o pravde rozprávam popletene a nelogicky a nemám žiadne skúsenosti, ktoré by stáli za to, aby som sa o ne podelil. Som starý a nemám dosť energie, už dobre nevidím a nemám silu. Všetko je pre mňa ťažké. Okrem toho, že nedokážem vykonávať svoju povinnosť, ľahko zabúdam a robím veci zle. Niekedy som zmätený a spôsobujem problémy cirkvi a svojim bratom a sestrám. Chcem dosiahnuť spásu a usilovať sa o pravdu, je to však veľmi ťažké. Čo mám robiť?‘ Keď premýšľajú o týchto veciach, začnú si robiť starosti a pomyslia si: ‚Ako to, že som začal veriť v Boha až v tomto veku? Prečo nie som ako dvadsiatnici a tridsiatnici alebo aspoň ako štyridsiatnici či päťdesiatnici? Ako to, že som sa stretol s Božím dielom až teraz, keď som taký starý? Niežeby bol môj osud zlý – chvalabohu, že som objavil Božie dielo aspoň teraz. Mám dobrý osud a Boh bol ku mne láskavý! Len jedna vec ma trápi – že som príliš starý. Moja pamäť už nie je najlepšia ani zdravie mi už tak neslúži, ale zato mám veľkú vnútornú silu. No telo ma už neposlúcha a po chvíli počúvania na zhromaždeniach na mňa idú driemoty. Niekedy, keď zavriem oči, aby som sa pomodlil, tak zaspím a pri čítaní Božích slov sa neviem sústrediť. Po chvíli čítania zostanem ospalý, zadriemem a Božie slová do mňa nepreniknú. Čo s tým môžem urobiť? Som s takýmito praktickými ťažkosťami ešte schopný usilovať sa o pravdu a pochopiť ju? Ak nie, a ak nedokážem praktizovať v súlade s pravdou-princípmi, nebude potom všetka moja viera márna? Podarí sa mi vôbec dosiahnuť spásu? Čo môžem urobiť? Robí mi to starosti! V tomto veku už nie je nič dôležité. Teraz, keď verím v Boha, nemám už žiadne starosti a ničoho sa nebojím. Moje deti sú dospelé a už nepotrebujú, aby som sa o ne staral alebo ich vychovával. Mojím najväčším želaním v živote je usilovať sa o pravdu, plniť si povinnosť stvorenej bytosti a napokon – v rokoch, ktoré mi ešte zostávajú – dosiahnuť spásu. No vzhľadom na moju súčasnú situáciu – na to, ako sa mi v starobe zhoršil zrak, aký som zmätený, aké mám podlomené zdravie, ako nedokážem dobre vykonávať svoju povinnosť a ako niekedy len spôsobujem problémy, keď sa snažím robiť, čo ešte viem – sa zdá, že spásu tak ľahko nedosiahnem.‘ Premýšľajú o týchto veciach stále dokola, pociťujú čoraz väčšiu úzkosť a potom si vravia: ‚Zdá sa, že dobré veci sa vždy dejú iba mladým ľuďom, a nie starým. Bez ohľadu na to, aké pozitívne môžu veci byť, zrejme si ich už nestihnem užiť.‘ Čím viac o tom premýšľajú, tým viac sa trápia a tým väčšiu úzkosť cítia. Nielenže sa obávajú o seba, ale zároveň sa cítia ranení. Keď plačú, majú pocit, že na to nemajú pádny dôvod, a keď neplačú, tá bolesť, ten pocit zranenia, je vždy s nimi. Čo by teda mali robiť? Existujú napríklad starší ľudia, ktorí chcú tráviť všetok svoj čas vydávaním sa Bohu a vykonávaním svojej povinnosti, no fyzicky sa necítia dobre. Niektorí majú vysoký krvný tlak, iní vysokú hladinu cukru v krvi, ďalší tráviace ťažkosti. Nemajú dostatok telesnej sily na to, aby zvládali to, čo si ich povinnosť vyžaduje, preto sa hnevajú. Vidia mladých ľudí schopných jesť a piť, behať a skákať a závidia im. Čím viac vidia mladých ľudí robiť tieto veci, tým sú utrápenejší a myslia si: ‚Chcem si dobre vykonávať svoju povinnosť, hľadať pravdu a porozumieť jej a chcem ju aj praktizovať, tak prečo je to také ťažké? Som taký starý a nepotrebný! Starých ľudí Boh nechce? Sú starí ľudia naozaj nepotrební? Nemôžeme dosiahnuť spásu?‘ Sú smutní a nedokážu byť šťastní, nech o tom akokoľvek premýšľajú. Nechcú prepásť také nádherné chvíle a takú skvelú príležitosť, nedokážu sa však vydávať a vykonávať svoju povinnosť celým svojím srdcom a dušou, ako to robia mladí ľudia. Títo starší ľudia prepadnú pre svoj vek hlbokému smútku, úzkosti a obavám. Vždy keď sa stretnú s nejakým problémom, úskalím, ťažkosťou alebo prekážkou, vinia svoj vek, nemajú sa radi, ba sa priam nenávidia. V každom prípade je to však zbytočné. Riešenie a cesta, ako sa z toho dostať, neexistujú.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Ako sa usilovať o pravdu (3)) Boh nás tak dobre pozná. Môj stav bol presne taký, ako ho Boh odhalil: Obávala som sa, že ako budem starnúť a moje zdravie a pamäť budú slabnúť, nebudem schopná konať svoje povinnosti, a teda nebudem spasená. Aj keď som si povinnosti konala čo najlepšie, stále som sa bála, že som urobila príliš málo a Boh si to nebude pamätať, a tak som upadla do stavu súženia. Vodkyňa mi s ohľadom na môj vek a bezpečnosť zariadila povinnosť hostiť bratov a sestry na zhromaždeniach doma a zároveň sa venovať polievaniu niekoľkých nováčikov. Cítila som sa trochu skľúčená a obávala som sa, že Boh neschváli tieto obmedzené povinnosti, ktoré som konala. Videla som, že nie som taká pohotová ako mladí ľudia, a bála som sa, že ako budem starnúť, budem vo všetkom čoraz viac zaostávať a povinností, ktoré budem môcť konať, bude čoraz menej. Najmä neskôr, keď som postupne stratila svoje povinnosti a ochorela, som sa cítila ešte viac skľúčená a rozrušená, veriac, že bez konania povinností je moja nádej na spásu ešte vzdialenejšia. Tak som upadla do stavu úzkosti a súženia, stratila som motiváciu modliť sa a čítať Božie slová a namiesto toho som trávila čas sledovaním televíznych seriálov. Nežila som vari len v stave skormútenosti a odporovania Bohu? Rýchlo som predstúpila pred Boha a modlila som sa: „Bože, chcem sa dostať z tohto stavu skormútenosti. Prosím, osvieť ma a veď ma.“

Neskôr som si prečítala úryvok z Božích slov a získala som určité pochopenie o nečistotách vo svojej viere. Všemohúci Boh hovorí: „Ľudia veria v Boha, aby boli požehnaní, odmenení, korunovaní. Nie je toto v srdci každého človeka? Popravde je. Hoci o tom často nerozprávajú, a dokonca skrývajú svoju pohnútku a túžbu získať požehnania, táto túžba a pohnútka hlboko v ľudských srdciach bola vždy neochvejná. Bez ohľadu na to, v akom rozsahu rozumejú duchovnej teórii, aké majú skúsenostné poznatky, akú povinnosť dokážu vykonať, koľko utrpenia znášajú alebo akú vysokú cenu platia, nikdy sa nevzdajú pohnútky získať požehnania, ktoré majú ukryté hlboko vo svojich srdciach, a neustále potichu drú na ich naplnení. Nie je toto ukryté kdesi v hlbinách ľudských sŕdc? Ako by ste sa cítili bez tejto pohnútky získať požehnania? S akým postojom by ste si vykonávali svoju povinnosť a nasledovali Boha? Čo by sa z ľudí stalo, keby sa zbavili tejto pohnútky získavať požehnania, ktorú skrývajú vo svojich srdciach? Je možné, že z mnohých ľudí by sa stali negativisti a niektorí by nemali motiváciu plniť si povinnosti. Stratili by záujem o svoju vieru v Boha, ako keby sa ich duša rozplynula. Vyzerali by, akoby im vytrhli srdce z hrude. Preto hovorím, že pohnútka získať požehnania je niečo, čo je skryté hlboko v ľudských srdciach.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Šesť ukazovateľov rastu života) Boh úplne jasne odhalil, aké úmysly a nečistoty majú ľudia vo svojej viere. Ľudia sa pre Boha vydávajú, drú, trpia a platia cenu v nádeji, že dostanú požehnania. Ak nevidia Božie požehnania alebo prísľuby, spľasnú ako balón a stratia motiváciu čo i len konať si svoje povinnosti. Presne v takomto stave som bola. Keď sa obzriem späť na čas, keď som prvýkrát prijala Božie dielo, videla som, že konanie povinností vo viere môže viesť k spáse a prežitiu, preto som sa horlivo usilovala a bez ohľadu na počasie alebo nebezpečenstvá prenasledovania zo strany ČKS som necúvla ani som neodkladala svoje povinnosti. Verila som, že pokiaľ urobím všetko, čo je v mojich silách, Boh si to zapamätá a ja získam Jeho schválenie. Ako som starla, moja pamäť a fyzická sila slabli a povinností, ktoré som mohla konať, bolo čoraz menej. Dokonca aj pri tých pár zostávajúcich povinnostiach polievania nováčikov a hosťovania bratov a sestier na zhromaždeniach som už nedokázala spolupracovať, a tak som začala veriť, že nebudem môcť byť spasená ani vstúpiť do kráľovstva, a začala som sa vzdávať. Uvedomila som si, že moja predošlá silná motivácia pri konaní povinností bola poháňaná skrytou túžbou po požehnaniach, a keď som nemohla získať požehnania, stratila som ochotu modliť sa a čítať Božie slová. Keď som si takto konala svoje povinnosti, mala som vari nejakú úprimnosť voči Bohu? Len som od Boha hľadala výhody a snažila sa vymeniť vykonávanie povinností za budúce požehnania. Nesnažila som sa s Bohom len vyjednávať? Týmto som sa snažila Boha oklamať. Čím viac som o tom premýšľala, tým viac som mala pocit, že mi chýba svedomie a rozum a že som Bohu skutočne zaviazaná! V skutočnosti, keď sa pozriem späť, vidím, že som si počas týchto rokov viery v Boha užila toľko polievania a zaopatrenia z Božích slov a že som prijala veľa Jeho milosti. Keď mi zomrel manžel a ja som mala zlomené srdce a len ťažko som znášala celé to utrpenie, práve Božie slová mi otvorili srdce a umožnili mi správne tomu čeliť. A keď som spadla z takého vysokého mosta pri jazde na elektrickom bicykli, ja aj bicykel sme boli bez ujmy. To všetko bola Božia ochrana. Počas celej tejto mojej cesty ma Boh nespočetnekrát obdaril milosťou, ale keď som si myslela, že požehnania sú nedosiahnuteľné, naplnili ma nedorozumenia a sťažnosti a vzdialila som sa od Boha. Ako som mohla mať tak málo ľudskej prirodzenosti? Keď ma cirkev preradila, bolo to preto, lebo vzhľadom na môj vek bolo nebezpečné, aby som chodila von konať svoje povinnosti, a zdržiavalo by to cirkevnú prácu. Toto preradenie bolo prospešné pre mňa aj pre prácu cirkvi a ja som to mala od Boha prijať. Keby nebolo tohto preradenia na iné povinnosti, neuvedomila by som si tie opovrhnutiahodné úmysly, ktoré sa skrývali za mojimi rokmi viery v Boha. Spomenula som si na Pavla vo Veku milosti. Precestoval veľkú časť Európy, aby kázal evanjelium, zaplatil veľkú cenu a veľa trpel, no jeho úmyslom bolo hľadať od Boha korunu a požehnania, a nie plniť si povinnosť stvorenej bytosti, a nakoniec ho Boh potrestal. Aj ja som si konala svoju povinnosť, aby som získala požehnania, a keby som sa neusilovala o zmenu svojej povahy, nakoniec by ma Boh potrestal rovnako ako Pavla. Nechcela som pokračovať po Pavlovej ceste zlyhania. Musela som činiť pokánie a priznať sa Bohu a v čase, ktorý mi zostal, sa budem usilovať o pravdu a už nebudem hľadať požehnania.

Počas svojej duchovnej pobožnosti som si prečítala tieto Božie slová: „Božou vôľou je, aby sa každý človek stal dokonalým, aby ho Boh nakoniec získal, úplne očistil a aby sa stal Jeho milovaným ľudom. Nezáleží na tom, či hovorím, že ste zaostalí alebo máte nízku kvalitu – to všetko je fakt. Moje vyjadrenia nedokazujú, že vás mám v úmysle opustiť alebo že som vo vás stratil nádej, tým menej, že vás nechcem spasiť. Dnes som prišiel vykonať dielo vašej spásy, to znamená, že dielo, ktoré konám, je pokračovaním diela spásy. Každý človek má šancu byť zdokonalený: ak budeš chcieť a budeš sa usilovať, nakoniec budeš schopný dosiahnuť tento výsledok a nikto z vás nebude opustený. Ak máš nízku kvalitu, Moje požiadavky na teba budú zodpovedať tvojej nízkej kvalite. Ak je tvoja kvalita vysoká, Moje požiadavky na teba budú v súlade s tvojou vysokou kvalitou. Ak si nevedomý a negramotný, Moje požiadavky na teba budú zodpovedať tvojej negramotnosti. Ak si gramotný, Moje požiadavky na teba budú v súlade s tvojou gramotnosťou. Ak si starší, Moje požiadavky na teba budú zodpovedať tvojmu veku. Ak môžeš poskytnúť pohostinnosť, Moje požiadavky na teba budú v súlade s touto schopnosťou. Ak povieš, že nemôžeš ponúknuť pohostinnosť a môžeš vykonávať len určitú funkciu, či už ide o šírenie evanjelia, starostlivosť o cirkev alebo o všeobecné záležitosti, Moje zdokonaľovanie teba bude zodpovedať funkcii, ktorú vykonávaš. Byť verný, podriadiť sa až do samého konca a snažiť sa o najvyššiu lásku k Bohu – to je to, čo musíš dosiahnuť, a neexistujú lepšie praktiky ako tieto tri veci.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Obnoviť normálny život človeka a priviesť ho do nádherného konečného osudu) „O konečnom osude každého človeka nerozhodnem na základe veku, hodnosti, množstva utrpenia a už vôbec nie podľa toho, do akej miery si vyžadujú ľútosť, ale na základe toho, či vlastnia pravdu. Žiadna iná možnosť neexistuje. Musíte si uvedomiť, že všetci, ktorí nenasledujú Božiu vôľu, budú potrestaní. Je to niečo, čo žiadny človek nemôže zmeniť.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Priprav si dostatok dobrých skutkov pre svoj konečný osud) Z Božích slov som pochopila, že Boh dúfa, že môže zdokonaliť a získať všetkých, ktorí Ho nasledujú. Boh sa nepozerá na kvalitu človeka, vek ani na typ či počet povinností, ktoré môže konať, aby určil, či môže byť spasený. Pokiaľ sa človek úprimne usiluje, vie sa podriadiť Božiemu ovládaniu a opatreniam a verne si koná svoje povinnosti, potom takého človeka Boh spasí. Žila som vo svojich vlastných predstavách a myslela som si, že keďže starnem, mám zdravotné problémy a nemôžem konať veľa povinností, Boh ma neschváli a nebudem mať žiadnu nádej na spásu. Stala som sa taká negatívna, že som stratila všetku motiváciu. Nehľadala som pravdu a vnímala som Boha ako šéfa zo sekulárneho sveta, ktorý si ponecháva zamestnancov, kým sú prínosom, ale starších prepustí, keď už nie sú užitoční. Používala som satanov pohľad na hodnotenie Boha, a tým som Ho zle chápala a rúhala sa Mu! Teraz som pochopila, že Boh chce tých, ktorí sa usilujú o pravdu, a hľadajú premenu svojej povahy a ktorých získa. Videla som, že pokiaľ sa budem usilovať o pravdu, počúvať Božie slová a pilne konať svoju povinnosť, Boh ma neopustí. Tak ako teraz, hoci som nemohla byť vedúcou skupiny ani cirkevnou vodkyňou a konať svoje povinnosti v iných regiónoch, stále som sa mohla snažiť zo všetkých síl kázať evanjelium a podporovať bratov a sestry, ktorí sa cítili negatívne a slabí. Bez ohľadu na to, akú povinnosť konám, pokiaľ do spolupráce vložím srdce, zameriam sa na hľadanie pravdy a konanie podľa princípov vo svojich povinnostiach a podriadim sa Božiemu ovládaniu a opatreniam, potom to bude v súlade s Božím úmyslom.

Neskôr som si prečítala ďalší úryvok z Božích slov a srdce sa mi ešte viac rozjasnilo. Všemohúci Boh hovorí: „Nie je to tak, že starší ľudia nemajú čo robiť, nie sú schopní vykonávať svoje povinnosti a už vôbec, že sa nedokážu usilovať o pravdu – je mnoho vecí, ktoré môžu robiť. Rôzne bludy a omyly, ktoré si počas svojho života nahromadil, ako aj rozličné tradičné myšlienky a predstavy, nevedomosti a zaryté, konzervatívne, iracionálne a skreslené veci, ktoré si nahromadil, sa všetky nakopili v tvojom srdci a mal by si v porovnaní s mladými ľuďmi venovať ešte viac času ich odkrývaniu, analyzovaniu a rozlišovaniu. Nie je pravda, že nemáš čo robiť alebo že by si mal pociťovať smútok, úzkosť a obavy, keď sa len ponevieraš – nie je to tvoja úloha ani zodpovednosť. Starí ľudia by mali mať v prvom rade správne myslenie. Roky ti možno pribúdajú a fyzicky si pomerne starý, no tvoje myslenie by malo byť mladistvé. Hoci starneš, máš spomalené myslenie a zlú pamäť, ak stále spoznávaš sám seba, rozumieš slovám, ktoré hovorím, a rozumieš pravde, dokazuje to, že nie si starý a tvoja kvalita je dostatočná. Ak však človek po sedemdesiatke nedokáže porozumieť pravde, je to prejav jeho príliš nízkeho duchovného postavenia, ktoré nie je schopné danej úlohy. Preto pokiaľ ide o pravdu, vek je nepodstatný a rovnako nepodstatný je, keď ide o skazené povahy.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Ako sa usilovať o pravdu (3)) Božie slová mi pomohli pochopiť, že hoci ľuďom s vekom slabnú telesné funkcie a môžu konať menej povinností, neznamená to, že sa už nemôžu usilovať o pravdu. Starší ľudia, rovnako ako mladí, majú tiež mnoho skazených pováh a nahromadili rôzne satanské jedy. Musia venovať viac času ich hlbokému skúmaniu a rozoberaniu. Žila som desiatky rokov, bola som arogantná aj zradná. V mojom vnútri sa nahromadili rôzne tradičné predstavy a satanské filozofie pre svetské záležitosti. Všetky tieto veci treba vyriešiť hľadaním pravdy. Napríklad v cirkvi bola jedna sestra, ktorá počas zhromaždení často len tak tárala a odbočovala od témy, čím narúšala cirkevný život. Chcela som ju na to upozorniť, ale bála som sa, že ju urazím. Žila som podľa satanskej filozofie: „Nevšímať si chyby dobrých priateľov je základom dlhého a dobrého priateľstva,“ a tak som ju na to nikdy neupozornila. Počas zhromaždení, keď som videla, že niektorí bratia a sestry nevedia viesť duchovné spoločenstvo vo vzťahu k svojim stavom, mala som pocit, že som v tom lepšia ako oni, odhalila som arogantnú povahu a pohŕdala som nimi. A tiež teraz, keď som videla, že starnem, bála som sa, že nebudem schopná konať svoje povinnosti a byť spasená, a stala som sa taká negatívna, že som sa nedokázala ani pozbierať. Uvedomila som si, že moja túžba po požehnaniach je príliš silná. Všetky tieto problémy bolo treba vyriešiť hľadaním pravdy. Keď som si to uvedomila, našla som cestu k praktizovaniu. Hoci starnem, neznamená to, že nemám žiadne povinnosti alebo veci na práci. Musím sa zameriavať na poznávanie a riešenie svojej skazenej povahy v každodenných záležitostiach, s ktorými sa stretávam. To všetko je povinnosť, ktorú by som mala konať. Môžem tiež písať články, učiť sa chválospevy, učiť sa tancovať a kázať evanjelium. Je toľko povinností, ktoré môžem konať! Potom som sa zamerala na poznávanie svojej skazenosti v každodenných záležitostiach, s ktorými som sa stretávala. Večer som si to zapísala a hľadala Božie slová, aby som to vyriešila, a potom som napísala o svojich skúsenostiach a poznaní. Po krátkom čase, keď sa mi zdravie zlepšilo, som obnovila svoju hostiteľskú povinnosť. Premýšľala som, ako dobre ochrániť tento hostiteľský dom, aby sa bratia a sestry mohli zhromažďovať bez obáv. Pokiaľ budem žiť, budem si plniť svoju povinnosť. Aj keď v budúcnosti už nebudem môcť konať svoje povinnosti, budem naďalej jesť a piť Božie slová, aby som vyriešila svoju skazenosť, a podriadim sa Božiemu ovládaniu a opatreniam.